Uptown girl 1

Narovnať sa, ruku poriadne natiahnuť dozadu, dávať pozor aby bola v správnej, vodorovnej polohe. Namieriť na cieľ a vystreliť. Vybrať z tulca šíp, založiť ho do luku a znova všetko zopakovať. Keď som vyprázdnila celý tulec, ktorý obsahoval dvadsať šípov, šla som zistiť môj výsledok. Trikrát sa mi podaril stred, ale to málo. Môj otec by trafil do stredu všetky. No ja sa raz na jeho úroveň vypracujem. Sľúbila som si to a aj to aj dosiahnem. Mama práve vítala zjavne ďalších záujemcov, ktorí sa chcú naučiť strieľať z luku. Zase rodičia s malými deťmi a nakoniec nám ich tu nechajú, zatiaľ čo oni si budú v pokoji nakupovať. Dúfala som, že sa ich ujme otec, pretože vážne som nemala náladu a trpezlivosť „učiť“ tých malých usmrkancov celú hodinu, len správny postoj. Niekto by si možno myslel, že ich mám si nechať strieľať aspoň s nejakým postojom, no ja si myslím, že celé to závisí od správneho. A viem, že je to pravda. Aj otec a mama to vedia, no oni si myslia, že to beriem až príliš vážne. Ale ak by som to vážne nebrala mohli by si ublížiť a potom by to bola celá moja vina. Myslím, že by si razom rozmysleli či to mám brať vážne.

Keď som uvidela, že otec s tými dvoma malými blíži tu dozadu, rýchlo som sa odpratala dovnútra a dúfala, že ma nevidel. Vošla som do mojej izby a pozorovala čo sa deje vonku. Otec ich začal učiť bočný postoj. Ako som očakávala, nešlo im to. Zjavne ako všetky ostatné deti ani oni nevedeli stáť rovno, no trup mať vytočený, ruky napnuté a vyrovnané. Ešte raz som uškrnula na ten podarený výhľad a zamierila do kuchyne k mame.

„Kto to bol?“

„Nejaký rodičia, ktorí chcú aby sa ich deti aspoň trocha ukľudnili. Neviem či im na ukľudnenie vybrali ten správny šport, ale tak to chceli.“

„Ďakujem bohu, že ich nemusím učiť ja.“ Mama sa nado mnou zasmiala. Chápala, že učenie detí nemám rada. Nemyslite si, že deti neznášam. Mám ich rada, no v iných podmienkach. Keď k nám prídu malé sesternice a bratranci, je to v poriadku a rada sa s nimi zahrám. To isté platí aj pre brata mojej najlepšej kamarátky a zároveň susedy. No učenie.. Ďakujem pekne, neprosím.

Ani by ste neverili, koľko ľudí tu v Londýne chce vedieť strieľať z luku. Keby len tu. Chodia k nám aj z okolia a už sme na roztrhanie. Stále noví ľudia.

Niektoré dievčatá sa mi smejú, kvôli tomu čo robíme. Uťahujú si zo mňa s mojej rodiny, len preto, že máme iné hodnoty ako ony. A na mňa majú ešte aj, že sa neobliekam  podľa najnovších trendov, veľmi sa nemaľujem a podobné veci. Akoby ma to zaujímalo. No teraz to neriešim. Sú prázdniny a budem sa stretávať iba so zopár kamarátmi, ktorých mám rada a oni ma berú takú aká som.

„Suzan! Prišla Lizzy!“ zakričala na mňa mama zdola. Ešte včera sme sa dohodli, že pôjdeme aj s partiou na krytú plaváreň. Trocha som nato zabudla, no nedala som na seba nič vedieť. Zišla som dole a usmiala sa na ňu.

„Minútku, ešte si na seba hodím plavky.“

„Čo si robila doteraz?“

„Pripravovala veci. Neboj o chvíľu som pri tebe. Zatiaľ si rob čo chceš.“

Vybehla som do izby a začala prehrabávať celú skriňu. Kde som naposledy dala plavky, som nemala poňatia. Do prvej, druhej alebo tretej zásuvky? Či sú niekde pohodené v skrini? To bola záhada. Našla som ich pohodené pod posteľou. Rýchlo som ich na seba obliekla, do tašky som nahádzala potrebné veci a rozbehla sa dole. Pred obývačkou som spomalila a pokojne som pristúpila k Lizzy.

„Ideme?“

„To ti trvalo. Čo si tie plavky vyrábala?“

„Niečo podobné. Ostatní nás už čakajú?“

„Sú pred domom.“

„Tak načo čakáme?“

„Ty to určite nebudeš,“ zafrflala. Rozlúčila som sa a vyšli sme pre dom. Tam už sedeli v aute Lucas, Terrie a za volantom Zac. Nasadli sme k nim a zamierili na plaváreň. Celú cestu sme prekecali o ďalších plánoch na prázdniny. Veď sa iba začali a celé leto je pred nami. Aj keď nevyspytateľné, ale po celom živote prežitom na tomto mieste sme si zvykli.

Vystúpili sme pre podlhovastou budovou ktorá bola klasicky tehlová ako všetko okolo. Zaplatili sme a vošli k bazénu. Ani sme sa nenazdali a už sme boli v ňom. Nemôžem povedať, že nedobrovoľne, pretože som tam chcela ísť no nie tak, že ma doňho drgli a ja som sa nalogala vody. Začali sme sa šantiť. Ošpliechali sme asi všetko čo sa dalo. Od podlahy až po strop. Fakticky. S vodnými pištoľami a veľkou odhodlanosťou sa dokáže všetko. Radšej nebudem hovoriť čo robili chlapci, keď prišli nejaká cudzie dievčatá. Predstavte si jelene v ruji a bolo to niečo podobné. Až nato, že na nich neskočili. Skákali po sebe, aby upútali ich pozornosť. Ja som sa radšej ponorila pod vodu a plávala som pri dne. Keď prišla aj partia chlapcov, zbadala som medzi nimi aj môjho chlapca. Možno sa pýtate, prečo nepatrí medzi našu partiu alebo prečo sme neprišli spolu. No je to tak, že oni ho nemajú radi. Zo začiatku ma od neho odhovárali, no časom pochopili, že nerobím to, čo mi povedia druhý. Robím to čo cítim a myslím si, že je to správne. Zakývala som na Josha a on sa na mňa frajersky usmial. Niekedy som mala pocit, že ho neľúbim. Že je to proste iba príťažlivosť. Skočil rybičku do vody, priplával ku mne a prisal sa mi na pery. Po bozku som všetky tie pochybnosti zamietla. Pozrela som sa na neho a zadívala sa do jeho čokoládových očí. Mokré čierne vlasy mal prilepené na čele a hladil ma po tvári.

Koľko dievčat by dala všetko zato aby mohli byť s ním. No to by už určite bolo o sexuálnej príťažlivosti.

Od kedy bol na plavárnii Josh, bola som iba s ním. Niežeby  som nechcela byť s kamarátmi. To nie, ale ako som hovorila, proste ho nemajú radi  a bolo to vidno na prvý pohľad.

Keď som v ústach mala znova Joshov jazyk, začula som výkrik. Od ľaku som ho uhryzla a ihneď som otvorila oči. Zbadala som na zemi nejaké dievča a pod jej hlavou niečo červené.

I should have kiss you 35

Chcem sa vám veľmi poďakovať, že ste moju story čítali a možno sa vám aj páčila. Dala som do nej srdce a je mi aj trocha ľúto, že to už končí. Ďakujem všetkým čo ma svojimi komentmi podporovali. Možno ani neviete ako veľmi ste mi tým pomáhali a ako veľmi ma každý koment zahrial pri srdci.

Dúfam, že sa vám nová story bude páčiť. Ešte sa musím rozhodnúť ktorú variantu použijem, pretože mám pripravené dve. 

Asi vás moje citové výlevy, ktoré mám na srdci nezaujímajú, takže končím. Prajem vám príjemné čítanie :)

Bolo pre mňa ťažké rozlúčiť sa s Rose, ale sľúbili sme si, že sa ešte navštívime. O dva týždne idem ja a možno aj chlapci k nej, čiže to nejak prežijem. Prežila som skoro celý rok bez nej, takže dva týždne ma nezabijú. Aj keď za ten čas čo so mnou bolo týždeň v kuse som si na jej spoločnosť znova navykla. Lipla som na nej.

Na letisko nás odviezol Harry. Museli sme si urobiť malú prestávku na rozlúčenie s ostatnými členmi skupiny. Všetci ju vystískali a potvrdili, že k nej prídu. Mám taký pocit, že sa Rose trocha začala báť, že im zdemolujú dom, ale bola šťastná, že ich ešte niekedy stretne. Rozumela si s nimi a chcela som povedať s kým najviac, no neviem to posúdiť.

Na letisku sme sa ešte dlho rozprávali, až kým neohlásili jej  let. Slzy nám stekali po tvári, no museli sme sa rozlúčiť. Vidíme sa o dva týždne. Vidíme sa o dva týždne, utešovala som sa. Ešte raz sme sa na seba pozreli a zmizla za tým istým rohom ako predtým Harry s ostatnými. Aj pocity som mala tie isté. Skoro tie isté. Pretože k nej cítim kamarátsku lásku a k Harrymu normálnu.

„Máš ešte čas?“ spýtal sa ma na ceste domov.

„Myslím, že mám. Prečo?“

„Uvidíš,“ usmial sa.

Keď sme už boli v Holmes Chapel, zastavili sme autom pred cukrárňou. Objednali sme si zmrzlinu a s ňou sme išli do knihovne. Nepýtala som sa načo tam ideme, pretože aj tak by mi to nepovedal.

„Vás som tu už dlho nevidela,“ usmiala sa na nás Mary.

„Prepáčte, ale nemali sme čas.“

„Neospravedlňujte sa. Museli ste sa venovať sebe,“ usmiala sa na nás.

Vošli sme do záhrady a znova som bola ohromená. Nebolo som tam už dosť dlho. Naposledy tu ešte iba všetko kvitlo. Teraz to bolo krásne rozkvitnuté, voňavé a z fontány vytryskovala voda. Sadli sme si na jej kraj a nohy sme si ponorili do vody, ktorá sa tam nazbierala. Zamyslene som lízala zmrzlinu a nohou som presúvala peniaze ktoré boli na dne fontány. Harry bol tiež celý čas ticho, no on pozoroval mňa. Keď sme dojedli, chytil ma za ruku a odtiahol do tunela z ruží. Vraj mu bolo horúco a bál sa, že dostane úpal. Chabá výhovorka, ale ja som tam chcela ísť tiež. Ale určite nie kvôli tieňu.

Sadla som si na lavičku a celé si to obzerala. Nad, pred a za mnou boli samé ruže a príjemný chládok.

Zdalo sa akoby to slabé svetlo, ktoré pomedzi ruže prekukovalo bolo ružové. Bola tam dokonala atmosféra.

„Milujem ťa,“ povedal po chvíľke ticha a s nádejou mi pozeral do očí. „Čo cítiš ty?“

„Fakt to nevieš?“

Na tvári sa mu mihol úsmev.

„Milujem ťa,“ povedala som s tou najväčšou nehou v hlase ako som dokázala. Tvár mu začal zdobiť úsmev a jeho pery konečne prišli na miesto, kde patria. Na tie moje. Rukami si ma pritískal k sebe a ja som sa mu konečne znova hrala s jeho kučerami. Čo robili naše jazyky, asi vysvetľovať nemusím. Motýle v mojom bruchu sa išli zblázniť akoby sa aj oni láskali. Mala som pocit, že všetky moje orgány v tele to prežívali so mnou. Radosť, túžbu a lásku. Najväčšiu aká existuje a ešte väčšiu. Keď sme sa od seba odsunuli, darovali sme si zaľúbené pohľady. Tie, čo nám tak chýbali a boli úprimné.

„Budeš moje dievča? Znova?“ pobavene no s vážnymi úmyslami  sa ma spýtal.

„Srdcom som nikdy neprestala byť tvojím dievčaťom,“ usmiala som sa na neho a znova sme boli tam, kde sa cítime najlepšie. V raji našich bozkov.

Harry ma chytil za ruku a doviedol do ich nahrávacieho štúdia.

„Spievaj, láska!“ zavelil.

„Čože? Ja neviem čo, prečo, kde? Ja sa hanbím.“

„Hocičo, čo ťa napadne.“

„Ale prečo?“

„Pretože chlapci a Paul ťa chcú počuť. Miláčik, nehanbi sa. Toto je tvoja šanca.“

Zhlboka som sa nadýchla, premietla si v hlave skladbu a spustila. http://www.youtube.com/watch?v=cRM70Jw7F4M&ob=av2e  Keď som zaspievala prvé tóny, zbadala som na tvárach okolo seba údiv. To ma iba nakoplo vpred a dala som do toho väčšiu silu.

Keď som skončila začali mi tlieskať a Harry na mňa hrdo pozeral. Podišiel ku mne, pobozkal ma.

„Toto je moje dievča,“ pohladil ma po chrbte.

„Myslím, že tvoj hlas by sa dobre predával. Prvý koncert by si mohla urobiť s chlapcami a potom uvidíš ako sa o teba bude každý trhať. Môžem ťa aj ukázať niekomu, kto by ťa vystrelil na vrchol. Stačí povedať jedno slovo,“ povedal Paul.

Všetky očí v miestnosti boli upreté na mne. Od možnej slávy ma delilo jedno slovo. V hlave som si všetko zvážila aj keď som už bola rozhodnutá dávno. Zlé stránky slávy: Žiadne súkromie, všetko sa nafúkne, nemôžete si ani prdnúť aby o tom nevedel celý svet. No všetko sa to vyvažuje tými dobrými. To najhlavnejšie je, že spev ma veľmi baví a chcem sa ním živiť. Ostatné dobré stránky slávy pre mňa nie sú až tak podstatné. Ešte raz som si to všetko premyslela a definitívne som sa rozhodla.

„Budú to dve slová, ale podstata bude zachovaná. Chcem to.“

Chalani začali výskať a priskočili ku mne. Také veľké objatie som asi ešte nikdy nezažila. Bolo na mne natlačených päť chlapcov a jedna mrkva, z ktorej som si potajomky odhryzla. Určite si to nevšimol. A ak áno, mne to nevadí. Paul nás pobavene pozoroval. Teda myslím, že to robil, pretože popravde som naňho nedovidela. Keď sa odo mňa konečne odlepili, moje pery začali byť zamestnané. Harry sa mi žiadostivo dobíjal do úst a ja som sa pokúšala odolať. Ale to by sa nepodarilo ani vojakovi, ktorý bol vycvičený v púšti. Proste sa to nedalo. Prestala som vnímať pripomienky za nami a jediné čo ma zaujímalo bol jeho jazyk a to, že budem slávna. Nový život sa mi práve začal.

                                                                  The end

I should have kiss you 34

Prepáčte, že som vám včera nedala novú časť, ale môj "milovaný" internet ZNOVA protestoval. A len tak mimochodom, toto je predposledná časť. Zajtra bude posledná a začnem s novou story, ktorá sa vám dúfam bude páčiť. :)

Chceli aby sme im ešte niečo zahrali. Zozačiatku som to bola iba ja s Louisom no nakoniec sa pridali aj ostatní a ja som ušla do úzadia. Zaspievali im zopár svojich, no aj cudzích pesničiek. Deťom to bolo jedno a puberťákom tiež. Hlavne sa chceli zabaviť a toto sa im o to postaralo. Keď som ta, uvidela dievčatá a chlapcov v mojom veku, uvedomila som si aké mám šťastie. Mám rodinu a domov. Možno nemám otca pri sebe, no oni nemajú ani jedného rodiča. Musí to byť pre nich hrozné. No možno aj lepšie. Ak by mali žiť s nejakým alkoholikmi, ktorý by ich mlátili, toto je lepšie. Rozhodla som sa, že to budem navštevovať častejšie. Deťom prinesiem nejaké plyšové hračky a starším.. ešte niečo vymyslím.

Horko ťažko sme sa rozlúčili s deťmi a nasadli do áut. My sme šli s Harrym a Niallom a ostatní šli v druhom aute.

Vystúpili sme pred Harryho domom. Ja som sa hneď vybrala pozdraviť Anne a Gemmu. Dlho som ich nevidela a pravdupovediac, mi aj trocha chýbali. Brala som ich ako moju druhú rodinu. Možno, budúcu.

Keď ma zbadali, viditeľne sa potešili. Pristúpili sme k sebe a so smiechom sme sa objali.

„Už ste zmierený?“ spýtala sa Gemma.

„Áno, sme.“

„Jasné, že sú. Veď inak by tu asi nebola. A nehovor, že si nezbadala na Harrym, aký je šťastný. A kto je toto dievča?“ Anne sa milo usmiala na Rose.

„Toto je moja najlepšia kamarátka od malička.“

„Teší ma. Ja som Anne, Harryho mama.“

„A ja som Gemma, jeho sestra,“ zaksichtila sa.

Prešli sme do záhrady. Nič sa tam nezmenilo. Kvety na jednej strane, prístrešok v strede a stále zapojená hadica. Keď sme stretli Nialla, povedal, že by sme sa mali vyzliecť do plaviek, ale ingnorovali sme to. Veď je to predsa chlapec. A tí chcú vidieť polonahé dievčatá, takže vtedy mi to divné nebolo. Začalo to byť divné, až keď nás Louis veľmi milo, ťahal do zadu.

„Máte plavky?“

„Máme.“

„A máte ich na sebe?“

„No, hej.“

„Tak sa vyzlečte do plaviek,“ prehodil akoby mimochodom.

„Nepotrebujeme, aby ste nás okukávali.“

„Takže to neurobíte?“

„Nie,“ svorne sme odpovedali. Len čo sme to dopovedali, niekto ma zozadu chytil. Keď som zdvihla pohľad, zbadala som, že je to Harry. Bez trička. Asi preto som nebojovala. Ostala som paralyzovaná. Uškrnul sa a vtedy sa to začalo. Louis zbehol po hadicu a voda si hľadala všetky možné miesta na mne a Rose. No aj Harry niečo schytal, pretože som sa mätala. A Rose robila to isté Niallovi. Zrazu pribehli Zayn a Liam s vedrami plnými vody.

„Vojna!“ zrevali a vyliali na nás celé dve asi desať litrové vedrá. Chalani sa iba smiali, no musím uznať, že aj ja. Jediné čo mi vadilo, bolo, že som im to nemohla vrátiť. Nahla som sa k Harryho uchu.

„Pusť ma. Chcem aby si aj tí suchí užili vodu,“ zašepkala som s úškrnom na tvári. Prikývol, no nepustil ma. Len sme sa spolu presúvali bližšie k nemu. On si asi myslel, že Harry chce, aby som to silnejšie schytala. Veď som to aj schytala. Keď sme už boli tesne pri ňom pustil ma a otočila som hadicu na neho. Nečakal to, takže ju s krikom pustil. Bola to jeho osudová chyba. Ostriekala som všetko čo mi prišlo pod ruku, no najmä Louisa, Liama a Zayna.  Zaslúžili si to.

Keď sme sa dohodli na mieri, začali sme zisťovať škody. Potopa na záhrade, premočené oblečenie a najmä uhlie s ktorým sme chceli grilovať. Možno sa ešte bude dať zapáliť alebo dúfajme, že majú ešte nejaké. Je aj možnosť, že stihne vyschnúť. Keby sme ho porozkladali po záhrade.. Vlastne, tá je tiež mokrá.

Predsa sme sa len vyzliekli do plaviek a začali žmýkať oblečenie. Popri tom sme hádzali naštvané pohľady na  Louisa.

„Ja som vám hovorili, že sa máte vyzliecť do plaviek, ale vy ste odmietli.“

„Mal si nám povedať, že budeme mokré!“

„Chceš povedať, že keby som vám to povedal, ostali by ste na mieste a neušli?“

„Máš jasné, že by sme ušli, ale ostatní by nás aj tak chytili.“

„A zase by ste ostali v šatách, takže je to jedno. A vyschne vám to. Ja som mokrý tiež, nesťažujem sa. Som v plavkách, obdivujete moje úžasné telo a je vám dobre.“

„Niečo tu smrdí.“   

 Louis sa začal obzerať, no potom na nás nechápavo pozrel.

„Samochvála,“ uškrnula sa Rose.

„Zayn! Zbehni po pukance! Možno sa tu strhne bitka proti Louisovi a baby sú v plavkách!“ skríkol Niall.

Zayn vybehol z domu a sadol si na stoličku vedľa Nialla.

„Chcete byť ešte mokrejšie?“ zákerne na nás zazrel.

„Trhni si.“

„Ak znova začnete, vypnem hlavný prívod vody,“ povedal Harry s vyhrážkou v hlase.

„Si ty normálny? Vieš aký by to bol pohľad?!“ okríkol ho Zayn a daroval mu nahnevaný pohľad.

„Nájdi si niekoho iného na okukovanie.“ 

Niečo zafrflal, vyplazil mu jazyk a odišiel.

Keď sa začalo stmievať, začali sa snažiť urobiť oheň. Po dlhom snažení sa im to aj podarilo. Vyprázdnili asi dve krabičky zápaliek, ale aj tak. Keď prišli Danielle a Eleanor, začala sa párty. Gemma šla k jej priateľovi a Anne ku kamarátke. Chceli nám urobiť súkromie.

Jedlo, hudba, tancovanie, spev a alkohol. Keby naši zistili, že som pila niečo iné ako nealko, mala by som problém. Ale čo už, žijem iba raz. Asi sme robili dosť veľký hluk, pretože sa nám prišli sťažovať susedia, ale nakoniec to skončilo tak, že sa ich staršie deti pridali k nám. Nemám poňatia ako sa volali a už vôbec netuším ako sa tam dostali Tom s Alice, Lara, David s Jessicou, Paul a zopár ďalších. Zopár? Tak to sa hlboko mýlim. Bolo ich viac ako veľa. Harry radšej zamkol dom, aby tam nikto nevnikol.

Keď ma Tom zbadal s fľaškou v ruke, zamrazilo ma. No on mi iba zobral fľašu z rúk, odpil si z nej a povedal, že tento večer ostane medzi nami. No ja som už radšej nepila. Celoživotná abstinencia a potom zrazu vypiť asi päť poldecákov, nie je najlepšie. Hlava sa mi krútila už po druhom, no ja som si chcela užívať. Preplo mi v hlave asi tak veľmi ako vtedy na záchodoch s tou cigaretou. Prišlo mi nevoľno a znásobilo sa to, keď som uvidela ako nejaký chlap cikal na Annine kvety. Bohužiaľ som nato mala krásny výhľad zboka. Striaslo ma. Niekto ma zachytil a nežne odniesol dovnútra. Zdvihla som pohľad a uvidela kučeravú hlavu. Zobral ma do náručia a vyniesol do jeho izby. Položil ma na posteľ a ľahol si vedľa mňa.

„Nemala si piť,“ pohladil ma po tvári.

„Chcela som to vyskúšať.“

„Aspoň si zistila, že to nie je k ničomu dobré.“

„Ale ty si pil,“ odula som spodnú peru.

„No ja som nato už zvyknutý.“

„Keby som raz nezačala, nezvykla by som si.“

„Ale veď to nie je potrebné za každých okolností piť.“

„Veď ja viem. Choď sa baviť, ja to tu trocha predýcham a potom sa vrátim.“

„Videla si sa? Ostávam s tebou a potom sa vrátime spolu. Alebo, nechceš ísť domov?“

„Nie nechcem. Musím to trocha predýchať, neskôr užívať a až potom domov!“ vystrelila som päsťou do vzduchu.

„Tu máš radšej vodu.“ Poslušne som ju vypila a začali sme sa rozprávať o všetkom. Tak ako niekedy. Veľmi mi to chýbalo. Keď som sa cítila lepšie, zapojili sme sa znova do zábavy, no postupne už začali ľudia odchádzať. Predsa už bolo asi štyri hodín ráno. 

Peši sme s celou bandou došli pred náš dom, rozlúčili sa, v duchu som vybozkávala Harryho a zaliezli sme do domu.

I should have kiss you 33

Premýšľala som nad večerom stráveným s Harrym. Možno som spravila chybu, keď som ani raz nepodľahla  pokusu o bozk. Ani neviem, prečo som to urobila. Začala som to ľutovať. Mohlo byť už všetko ako bolo pred tým. No to mi hovorila iba jedna časť môjho srdca. Tá časť, ktorá ho vždy bezpodmienečne milovala aj napriek tomu čo urobil. No priečila sa vo mne tá druhá časť, ktorú incident menom Caroline stiahol na dno. Alebo skôr sa tá druhá časť srdca volala mozog. Áno, pretože vždy keď som to začala v hlave rozoberať, skončila som pri tom, že ma sklamal. Ale nikdy som k nemu neprestala cítiť tú najčistejšiu lásku. To sa proste nedá. Budem sa opakovať, ale ešte vždy mám pocit, že on je ten pravý. Ten bez ktorého si neviem predstaviť život. 

Rozhodla som sa, že si pôjdem zabehať. Sľubovala som si to už dosť dlho, no akosi sa mi to nepodarilo splniť. Veď to určite poznáte. Večer si poviete, že ráno si pôjdete zabehať, no zobudíte sa a nič sa vám nechce.

Obliekla som ti tepláky, tričko s krátkymi rukávmi a na to tenkú mikinu. Pre istotu. Vlasy som si rýchlo stiahla do gumičky, naškrabala odkaz, že som si šla zabehať. Veď predsa bolo ešte iba sedem hodín. Každý ešte spal. Okrem mňa a to som šla spať o siedmej. No plná hlava myšlienok mi dlhý spánok nedopriala.

Hoci už slnko vyšlo, na ulici nebol nikto. Bolo to len dobré pre mňa. Nerada behám po ulici, ak je plná ľudí. Ponaťahovala som sa a začal bežať smerom k lúke. Zo začiatku mi to išlo celkom ľahko, ale ten môj dych ma sklamal. Predklonila som sa a začala zhlboka dýchať. Keď som konečne vyrovnane dýchala, vyrovnala sa, no hneď nato som spadla. Niekto do mňa narazil. Začala som nadávať.

„Čo nedávaš pozor! Načo máš oči?!“

„Prepáč. Len som sa zamyslel a zapozeral sa na druhú stranu,“ ospravedlnil sa mi a podal ruku. Dal si dole kapucňu a zaškeril na mňa Liam.

„Máš šťastie, že si to ty a nie niekto iný. Už by mal vynadané to tých najväčších idiotov na svete,“ uškrnula som sa.

„Viem si predstaviť. Odkedy behávaš? Ešte som ťa tu nevidel,“

„Teraz prvýkrát. Ty azda každý deň?“

„Robí mi to lepšie na srdci,“ zasmial sa. Začali sme bežať spolu. Kvôli mne sme museli zastavovať skoro každú ulicu. Informovala som ho, že to s mojím behom nie je najlepšie, ale on trval na tom, že keď ma už stretol, tak asi sme mali spolu behať. Jasné. Podľa mňa bol už unavený z každodenného behania a tak si povedal, že dnes si urobí menšiu pauzu a každému povie ako si dal do tela.

„Dnes, keď prídeme po vás, si zober aj gitaru a obleč sa ako na grilovačku.“

„Budeme grilovať?“

„Aj. Vlastne, asi si radšej zober aj plavky. A nepýtaj sa prečo. Aj tak ti to nepoviem.“

„Už som si zvykla. Vy a vaše prekvapenia,“ zafrflala som. Rozlúčili sme sa a vošla som dovnútra. Ešte stále všetci spali. Prišla som do kuchyne a naliala som do seba minimálne pol litra vody.

V izbe sa ešte stále prevaľovala Rose na posteli. Potichu som zavrela dvere, no aj tak sa prebudila.

„Teraz si prišla domov?“ rozospato sa ma spýtala.

„Jasné, že nie. Bola som si zabehať.“

„A prečo si ma nezobudila, keď si prišla? Všetko mi vyklop.“

„Lebo si spala a aj tak by si znova do minúty zaspala, čiže by to bolo zbytočné.“ Začala som jej opisovať celý večer.

„Bolo to proste najkrajšie čo som kedy zažila.“

„A ja som sa tešila, že už konečne budete znova spolu.“ Usmiala som sa nad tou predstavou no potom mi to docvaklo.

„Ty si o tom vedela, však?“

Previnilo sa usmiala. „Mala som zakázané ti o tom hocičo povedať. A ber to tak, bolo to najkrajšie, čo si kedy zažila. Keby som ti to povedala, už by to nebolo tak čarovné.“

„Vieš čo... Poobede ideme za chlapcami. Budeme grilovať a máme si zobrať aj plavky. Prídu po nás autom.“

„No konečne! Už bolo načase. Počkať, oni majú bazén?!“

„Práveže nie, takže toho sa bojím.“

Keď nám pred domom zastavilo auto, bolo už pre mňa zvykom, že všetkých čo v ňom sedia, budem musieť predstaviť rodine. Bol tam Harry, Louis a Niall. Neviem prečo museli ísť až toľkí, ale to je jedno.

„Mami, toto sú tí chlapci, s ktorými ideme grilovať. No nie všetci, ale z časti. Plus aj zopár dievčat.“

„Harry? Teba som už dosť dlho nevidela,“ usmiala sa na neho.

„To bude tým, že som sa správal ako idiot.“

„Už je to medzi vami v poriadku?“ Harry sa na mňa pozrel.

„Áno, je,“ potvrdila som. „Toto je Niall a Louis,“ predstavila som ich.

„Radi vás spoznávame,“ zdvorilostne povedali.

„Aj ja vás. Dávajte na seba pozor a nie že sa opijete. Jasné?“

„Mami, dám na nich pozor.“

„Dávajte na seba pozor navzájom.“

Pred tým ako sme nasadli do auta som ešte predstavila Rose. Objali sa a my sme vyrazili. Šli sme opačným smerom ako býva a až teraz mi došlo, že k nemu by sme išli pešky.

„Kde ideme?“

„Do detského domova.“ Nepýtala som sa načo, len som prikývla  začala sme sa rozprávať.

Keď sme zastali pred veľkou budovou, ktorá vyzerala ako škola, zistila som, že sme už tam. Nejaké deti pozerali von oknom a ja som mala nutkanie sa tam rozbehnúť a všetky tie deti vyobjímať. Vošli sme dovnútra a tom už bol Liam a Zayn a vedľa nich piano, ktoré bolo ešte včera večer na lúke. Okolo nich stála kopa detí a ostatné ešte zháňali opatrovateľky. Všetky na nás upierali zrak. Všade som videla nádej. Nádej, že sme si ich možno prišli adoptovať. No niektoré zaujímalo skôr piano. Bolo to pre nich niečo nové. Pristúpilo ku mne malé černošské dievčatko a poťahalo ma za kraťasy.

„Moja mamka mi večer hrávala na gitare. Zahraješ mi niečo?“ prosebne sa ma spýtala. Nevedela som povedať nie. Aj keď som sa pred ľuďmi bála vystupovať, no už na mne boli upreté všetky oči v miestnosti a videla som v nich, niečo čo ma povzbudzovalo.

„A čo také ti mamka hrávala?“

„Uspávanky.“

„Hm.. prepáč, ale ja žiadne nepoznám, ale môžem ti zahrať niečo do tanca, chceš?“ Nadšene prikývla. Konečne sa mi podarilo vybrať niečo, čo nebolo zaľúbené. Vtedy som chcela rozveseliť deti a nie vyjadrovať lásku Harrymu. Popri hraní som aj spievala a deti tam tancovali a tešili sa z každého tónu. Louis si sadol za piano a pridal sa ku mne. Keď sme skončili všetci začali tlieskať a vo mne vypukol dobrý pocit. Nie len z toho, že som im urobila radosť, ale aj z toho, že som pochopila, že toto je to čo chcem v živote robiť a čo aj docielim. Hudba, rodina a Harry. Toto je môj život.