sobota 2. februára 2013

New life 59



Ako hovorí Štepi, idem písať litánie :D
Takže na začiatok sa chcem ospravedlniť, že tak hrozne dlhú dobu nebola odo mňa žiadna odozva. Yes, časť som mala asi dopoly napísanú už pred viac ako týždňom, len som sa nevedela dokopať k pokračovaniu. No včera som prišla na to, že sami najlepšie píše v noci. (Najmä nesmiem byť prihlásená na fb, potom to so mnou ide dolu vodou.)
Ďalšia vec je, že ma mrzí to naťahovanie príbehu. Mne to príde akoby som naťahovala gumu do gatí, ale čo už. V ďalšej časti sa to už konečne rozprúdi medzi .......... (dramatická pauza) Dianou a Harrym.
Ešte som mala vysvetliť Harryho konanie v minulej časti. Takže v skratke. Áno, stále ju miluje. Určite poznáte také: Klin sa klinom vybíja. Proste už to trvá dlho, no on na ňu nevie zabudnúť. Bolí ho jej strata, tak sa chce odreagovať, no svedomie je sviňa a preto to nemôže urobiť.
A teraz tu mám dve otázočky, na ktoré ak odpoviete budem vééééľmi rada :D Za 1. aké bolo vysvedčko? Moje nič moc. Možno to bude tým, že som nikdy nemala ani 2-ku a zrazu z matiky 3 -_-
A druhá vec je... Nepoznáte náhodou nejakú dobrú báseň, ktorú by som mohla recitovať na Hviezdoslavov Kubín? Podotýkam, musím sa to naučiť na pondelok. Je mi úplne jedno čo to bude, len nech to je vhodné pre prváčku na strednej škole. Budem vám za to nehorázne vďačná a urobím pre vás čo budete chcieť, ak mi predložíte vaše nápady. Platí to do zajtra 15:00 pretože tie neskôr sa už nebudem stíhať naučiť :D
Dopredu Ďakujem :D Ak ste sa dopracovali až tu, som rada a prajem vám príjemné čítanie :)
A ešte jedna vec. Nie som si istá chybami, pretože som to prerábala na stokrát a už sa mi to nechce kontrolovať. Takže prepáčte za chyby.
Diana

„Diana! Bleskovo vstaň z postele!“ ziapal mi niekto do ucha. Napoly som roztvorila oči a ohromilo ma svetlo vychádzajúce z... lustra v izbe aj nočnej lampy.
„Bože, Danielle, vieš koľko je hodín?“
„A ty to vieš?!“
„No.. Neviem.. Preto sa pýtam,“ zamrmlala som a šmátrala po mobile. Horko-ťažko som rozoznala číselká na displeji. „Je päť hodín ráno. Si normálna?“
„Áno, som. Je sobota. Moja svadba pamätáš?“ pretočila očami a už som s ňou musela bojovať o paplón. Bohužiaľ pre mňa, ona bola hore ktovie odkedy a ja som nemala pojem o čase a priestore. Teda, o čase už áno.
„Ako si sa ku mne vlastne dostala?“ nechápavo som sa spýtala a zívla na celú pusu.
„Včera som ti vzala  náhradné kľúče. Viseli na chodbe pri dverách. Nie si až tak opatrná,“ uškrnula sa a a začala mi nimi cinkať pri uchu. „Rýchlo, rýchlo! Vstávame!“ neprestávala s tým hnusným cinkaním a vyprovokovala ma aby som vyskočila z postele. „Že to ide ak sa chce,“ zasmiala sa a nadšene zatlieskala.
„Kedy si vstala?“
„Asi o štvrtej, prečo?
„Lebo nemáš kruhy pod očami.“
„Kvôli tomu som šla spať už o deviatej,“ presladko sa usmiala pyšná na seba, že to dokázala, schmatla ma za ruku a doviedla do kuchyne. „Z celého srdca vám ďakujem, že ste neurobili rozlúčku v piatok. Inak by som .. asi nebola,“ uškrnula sa. „A teraz sa pekne naraňajkuj. Potom šup, do kúpeľne. Upraviť sa nemusíš, to má na starosti vizážistka. Na vlasy tiež kašli. Vidíš tie moje?“ nespokojne ukázala na mastné vlasy zopnuté na temene hlavy. „Umyjem si ich až tam, nie?“
„Jasné,“ zamrmlala som a nasypala si cereálie do misky a zaliala ich mliekom. Trvalo mi, kým som do seba niečo dala. Fakt to dalo zabrať. No o šiestej sme už boli na ceste ku kaderníčke. Tam nás už čakali Lucy, Perrie aj Eleanor.
„Ako hodinky!“ zasmiala sa Lucy.
„Vidíš!“ vykríkla som oduto na Dan, ktorá na mňa celú cestu ziapala, že budeme meškať. Vraj som  sa proti nej spikla a chcem aby mala sklz.
„Áno, Áno,“ prevrátila očami a začala klopať na dvere kaderníčky.
„Ach, tak tu ste,“ usmiala sa na nás mladá slečna s dlhými hnedými vlasmi. Tie jej veľké hnedé kukadlá sa do nás vpíjali a s úsmevom nás popohnala dovnútra. „Takže, čo to tu máme..“ mrmlala si popod nos. „Ktorá je nevesta?“ zasmiala sa a premerala si nás.
„To  budem ja!“ od ucha k uchu sa usmiala Danielle.

„Diana, ako vyzerám?“ šepla Danielle so zatvorenými očami. Stáli sme v prenajatej hotelovej izbe, ktorá bola hneď nad sálou.
„Si nádherná,“ vzdychla som. „Otvor oči a presvedč sa,“ povzbudila som ju s úsmevom.
„Dobre,“ hlesla a pomaličky otvorila oči. Upriamila pohľad na svoj odraz a kútiky úst sa jej začali jemne nadvihovať.  „To som naozaj sa?“ neverila vlastným očiam.
„Samozrejme. A ..“ pozrela som sa na mobil. „O desať minút musím vyraziť. Prenechám ťa tu ostatným.“
„Ďakujem ti za všetko. A som ti vďačná za to, že budeš nám spievať.“
„S radosťou,“ usmiala som sa.


„Diana, bojím sa," hlesla. 
„A čoho zlatíčko?" pokrútila som hlavou. 
„Že sa potknem, že sa mi budú smiať, že Liam povie nie ... "
„Miluješ ho?"
„Z celého srdca a ešte viac,“ vzdychla so zaľúbeným úsmevom na perách.
„Tak potom nie je sa čoho báť. Ja som presvedčená, že ťa miluje tiež. Je to na ňom vidieť, tak ako aj na tebe. Ste si súdení. Takže sa neboj a poriadne si uži tento deň. Je len raz za život," chytila som ju za ruku a povzbudivo sa na ňu usmiala.

Všetci už boli zhromaždení v kostole. Liam stál nedočkavo pred oltárom a vedľa neho ostatní chalani. Áno aj Harry. Strašne mu to seklo. Všetci mali rovnaké čierne obleky a biele košele. Všetkým to pristalo, no moje oči aj tak najviac priťahoval on.  A neuniklo mi, že ani uňho to nebolo inak. No len raz sa nám stretli pohľady na dlhšiu dobu. A ja som prvá uhla. Cítila som strašnú vinu a stará láska sa začala predierať na povrch. Bolelo ma stáť presne oproti nemu. Aspoň že som po bokoch mala kamarátky. No ja som narozdiel od nich držala v ruke mikrofón. A gitara vedľa mňa sa práve rozozvučala.  http://www.youtube.com/watch?v=IOV1QUR0J9s Keď sa skončila predohra a ja som začala spievať, obrovské gotické dvere na kostole sa otvorili. Kamera sa upriamila tým smerom a podobne urobili aj všetky hlavy v miestnosti. Pozorovali sme tú nádheru, ktorá sa ladnými krokmi s otcom po boku približovala k nám. Nervózny úsmev jej pohrával na tvári a očami prepaľovala Liama. On ju s očakávaním hltal pohľadom. Iskričky mu skákali v očiach, lásku bolo cítiť na míle. Bolo vidieť, že aj Danielle sa ťažko ovláda aby sa mu nerozbehla v ústrety.  Dospievala som a obrad sa začal.



Kňaz: „Liam Payne, berieš si Danielle Peazer za svoju  manželku?“
Liam: „Beriem," hlesol s tou najväčšou istotou v hlase.
Kňaz: „Sľubuješ pred všemohúcim Bohom, že jej budeš verným manželom a že ju nikdy neopustíš ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe, a že ju budeš milovať a ctiť po všetky dni svojho života?“
Liam: „Sľubujem.“
Kňaz: „Danielle Peazer berieš si Liama Payne za svojho manžela?“
Danielle: „Beriem,“ nervózne, plná očakávaní no predsa isto hlesla Dan.
Kňaz: „Sľubuješ pred všemohúcim Bohom, že mu budeš vernou manželkou a že ho nikdy neopustíš ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe, a že ho budeš milovať a ctiť po všetky dni svojho života?“
Danielle: „Sľubujem.“
Liam: „Ja, Liam Payne, beriem si teba, Danielle Peazer, za manželku a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem verným manželom a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života."
Danielle: „Ja, Danielle Peazer, beriem si teba, Liama Payna, za manžela a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem vernou manželkou a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života."
Kňaz: „A ja v mene svätej Cirkvi potvrdzujem, že ste uzavreli sviatostné manželstvo a požehnávam ho v mene Otca i Syna i Ducha svätého. Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje."
„Amen,“ všetci sme zborovo vzdychli.
Po prísahe, im kňaz na tácni predložil obrúčky, ktoré si vymenili. Boli strieborné, na nich vygravírovaný dátum svadby so slovkami: Always and forever.
Kňaz: „Môžete sa pobozkať.“

Mala som chuť pískať, kričať a smiať sa plné hrdlo od radosti, no mohla som len plakať. A úprimne? Kašľala som na to, že mi to možno zničí mejkap. Ak bol fakt tak kvalitný (cena bola presvedčivá), tak by sa s ním nemalo nič stať. Nevedela som skrývať emócie a v kútiky duše som strašne chcela byť na jej mieste, Samozrejme s Harrym po boku. A mať medzi sebou tak krásnu lásku, ako majú oni dvaja.

sobota 26. januára 2013

New life 58



Ahojte :) Tak konečne :) Pomaly sa to už kráti...S kým by ste chceli novú poviedku? Zahlasujte v ankete, ktorú o chvíľu pridám :)

Harry

Áno, áno. Rozlúčka so slobodou sa má robiť deň pred svadbou, no ako sme to mohli urobiť? Ak by sme ho tam doviedli, tak by nás zabil. A dva dni predtým.. zabitie nevylučujem, ale.. Aspoň bude mať čas vytriezvieť.
 „Prečo sme mu neurobili niečo väčšie?“ mrnčal Louis.
„Väčšie?!“ neveril som vlastným ušiam.
„Prenajali sme si ten najznámejší klub v Londýne. Budú tam striptérky, kasíno, rocková skupina.. Nezdá dosť?“ neveriacky naňho čumel Zayn.
„Ale tak rozlúčka so slobodou je len raz za život...“ krútil hlavou Louis.
„Tak čo chceš aby sme vystrojili tebe?“ smial som sa.
„Ísť do Las Vegas, prehrať kopu peňazí, potom urobiť tú najväčšiu párty s kopou striptérok a alkohol sa bude liať potokom,“ zasníval sa Louis.
„Ale na toto by Liam nikdy nepristúpil. Je tak ... Verný a slušný...“ zachechtal sa Niall.
„Akoby si ty nebol,“ prekrútil som očami a odchlipol si z piva, ktoré stálo predo mnou. Niall na mňa hnusne pozrel, no potom prikývol. Jasné, bol to náš ňuňatý nikdy nepodvádzajúci Niall. Ako inak. Len ja .. a ... nie. Nebudem nad tým premýšľať. Nie teraz, keď sa máme zabávať.
„Ideme?“ rázne som sa spýtal a vyskočil zo sedačky. Ostatní súhlasili, takže stačilo zavolať na Liama.

„Viete čo nechápem chalani?“ spýtal sa na nás cestou v aute. „Prečo si Paul zmyslel o..“ pozrel sa na hodinky. „Deviatej večer, že sa s ním musíme stretnúť. A k tomu v klube. Nemyslíte si, že sa len opil a chce aby som ho zaviezli domov?“
„Tak to vylučujem,“ odvetil som mu dozadu. „Žeby sa náš Paulinko opil?“ zachechtal som sa nad tou predstavou. Neviem prečo sa mi vybavilo skákajúce divé prasa.
„Nikdy nevieš...“ zamrmlal. „Ale tak čo potom?“ Začul som, že ho niekto udrel a tak následné šomranie.
„Nerieš to Liam!“ zahriakol ho Zayn. „Sme za chvíľu tam a uvidíme čo chcel.“ Stavil by som sa, že prekrútil očami.
Pred klubom parkovalo zo desať áut. Zavolali sme kopu mužských kamarátov. Medzi nim aj Ollyho, Eda, naši chlapci z kapely a kopu iných. Johny Depp asi nepríde... Čo už. Vnútri bola tma a ticho.
„Čo sa to deje?“ riekol Liam.
„Prekvapeniéé!“ vykríkla hŕba ľudí naraz a zrazu svetlo ožiarilo všetky tie známe tváre.
„To ste urobili vy?“ smial sa Liam s iskričkami v očiach.
„Snáď si si nemyslel, že ťa necháme bez rozlúčky.  A rozlúč sa ako patrí!“ pobúchal som ho po pleci, keď na pódium vyšli striptérky a začali sa krútiť okolo tyčí.
„Chalani... Som vám za to vďačný, ale .. striptérky?!“
„Bože Liam, aspoň dnes si uži,“ drgol doňho Louis, zatiaľ čo hltal očami brunetu, ktorá už bola len v spodnom prádle.
„Poď zatiaľ pôjdeme k nejakému stolu s alkoholom, následne hazardom a uvidíš ako sa uvoľníš.“
„Alkohol?“ ťažko prehltol.
„Liam..“ prekrútil očami Niall a už ho spoločne so mnou ťahal k najbližšiemu baru.
„Šesť vodiek!“ zavelil som barmanovi. Ten nás hneď poslúchol a po povzbudzovaní Liama sme si dali po dvoch.
„Viete čo, dajte nám celú fľašu,“ uškrnul som sa na druhú barmanku. Krásnu prsnatú červenovlásku. Stála by za hriech. Možno ešte počas večera ... Vzal som od nej fľašu a zvodne sa na ňu usmial. Bože, veď som videl ako ma hltala očami... To  bude ľahký cieľ.
Aj s fľašou sme sa vybrali do oddelenia s hazardom. Bolo to tam celkom preplnené. Dokonca sa tam k nám pripojil aj Louis so Zaynom. V rulete sme vyhrali prvú hru a Liam odmietal hrať ďalšiu. Black Jack.. Naštval sa, keď si jedna striptérka zaumienila, že ho bude povzbudzovať z jeho lona. Možno keby bola oblečená, tak by v tom až taký problém nevidel. Zayn si ho zobral k sebe a prinútil ho vypiť asi zo päť glgov vodky, takže pri pokri toho veľa... Nevyhral. Väčšinu času sa smial. No potom sme sa konečne dostali aj ku striptérkam. Bohužiaľ väčšina sa venovala jemu. Nemám sa prečo čudovať. Bola to jeho rozlúčka. Krútili sa okolo neho a on ich aj tak odháňal. Ako mohol mať takú silu vôle?!
„Dievčatá.. Ja Dan nechcem zahýbať,“ habkal.

Diana

Danielle sa ale odviazala. Tí chlapi sa okolo nej točili, vyzliekli sa pri nej a ona po nich lietala rukami, smiala sa, medzitým pila kopu alkoholu. Mám podotknúť, že nám predviedla prvotriedny striptíz? Bože, ak si na toto bude pamätať....

Harry

Bože! Veď oni ho vyviedli na pódium. Dve mu začali vyzliekať košeľu a on ich odstrkoval? Podotýkam, tie dve už nemali ani podprsenku. AKO TO DOKÁZAL? (lebo ju miloval z celého srdca a nechcel ju podviesť. Áno svedomie, ja to viem. A áno, viem, že aj ja by som sa takto zachoval pri Diane. Nemusíš mi robiť v srdci ešte väčšiu dieru, tak mi dovoľ sa vyspať s tou zrzkou od baru.) A potom Liam ušiel. Doslova so smiechom ušiel z pódia a sadol si za stôl s mariášom.

streda 23. januára 2013

New life 57



Ahojte! Takže je streda a mne sa konečne podarilo naplniť slová! :D Tešíte sa? :D Taká info, znova som doma s chorobou, takže sa vám budem venovať do konca týždňa ;) Možno hodím aj kresby, keďže momentálne mám čas aj na to :D
Btw, táto časť je venovaná Štepi, ktorá oslavuje dnes narodeniny :) Takže všetko najlepšie :)

Bol štvrtok. Krásny slnečný štvrtok. A my dievčatá sme mali plán. Plán, ktorý sme kuli už dlho, no nikto to nemohol vedieť. Najmä nie Danielle. Veď to mal byť jej deň. Deň, ktorý si naplno užije. Veď potom už bude zadaná. A áno, vieme, že sa to zvyčajne robí deň pred svadbou, ale myslím, že potom by sa svadba nekonala. Alebo konala, ale Danielle by bola opilecká troska.
„Ss, Diana!“ sykla sa mňa Lucy, kým sa Danielle prezliekala.
„Urobila si čo ti bolo kázané?“ spýtala sa Eleanor.
„To máte jasné. Myslí si, že ideme na nákupy.“
„Ale veď to sa neoblečie tak vyzývavo!“ zahriakla ma Perrie.
„Ale no tak. Snáď ste si nemysleli, že jej poviem niečo čím by jej to mohlo docvaknúť.“
„A nemyslíte si, že sme to trocha prehnali?“ spýtala sa nevinne Lucy.
„Prehnali? Veď sme pôvodne chceli ísť do striptízového baru. Teraz sme si len objednali troch striptérov na našu párty. Nič hrozné,“ chichotala sa El.
„Ak sa kvôli tomu na mňa naštve Niall,“ úzkostlivo sa pozrela do diaľky.
„Naštve?“ vyprskli sme do smiechu. „Ešte sa nad tým urobí alebo aspoň bude  mať nutkanie urobiť teba súkromný striptíz. Veď vieš,“ žmurkla som na ňu a začala sa smiať na plné hrdlo, za čo som si vyslúžila jeden hod vankúšom do hlavy, päsťou do brucha aj ruky.
„Ste milé dievčatá,“ ironicky som sa usmiala a hodila medzi ne vankúš ktorý prednedávnom skončil na mne.
„Pšt, už ide,“ zahriakla nás El. „Danielle, ale ti to sluší,“ obdivne sa usmiala a ona sa nám zatiaľ ukázala z každého uhlu. Pravdu povediac nemala  na sebe nič extra. Len obtiahnuté džínsy a čierne tričko s hlbokým výstrihom. No, nepotešte o chvíľu už vydatú ženu.
„Môžeme vyraziť?“ spýtala som sa so šibalským úsmevom na perách.
„Iste! Na nákupy je stále čas,“ zasmiala sa Dan. Veď ty ani nevieš, pomyslela som si.
Dvoma taxíkmi sme sa viezli na miesto. Klub bol veľký, no aj  tak sme Danielle nemohli tvrdiť, že je to nákupné centrum. Nanešťastie práve ja a El sme boli s ňou v jednom taxi. Plán musel pokračovať.
El zazvonil mobil. Kútikmi úst jej trochu trhlo, no nezasvätený by si to nevšimol.
„Prosím?“ ozvala sa nacvičeným nezaujatým hlasom. „Ach..“ zamrmlala a medzi očami sa jej vytvorila vráska. „Žiaden problém.“ „Nie, iba trošku nám to skĺbilo plány.“ „Sme päť dievčat.“ „Naozaj?“ rozžiarila sa. „Hneď sme tam,“ odpovedala, naklonila sa k taxikárovi a niečo zašepkala. Vlastne mu mala iba povedať: Prepáčte, ale akože vám hovorím, že meníme trasu. No ideme tam, ako bolo dohodnuté. Bohu vďaka, že sme šli takým tragáčom.
„Čo sa deje?“ spýtala sa Dan.
„Musíme trošku zmeniť trasu. Volala mi Sara, že potrebuje niekoho na vyskúšanie šiat. A veľmi nás prosila...“ zamrmlala a potom razantne prikývla.
„Neboj, určite to nebude dlho,“ usmiala som sa na Dan a spýtavo sa pozrela na El. Tá na mňa najprv okato pozerala a potom sa spamätala.
„Jasné, maximálne polhodinu.“ Tak sme sa tam zaviezli a vošli do klubu.
„Ste si isté, že sme tu správne?“
„Áno, sme si isté.“
„A ako o tom viete vy?“ podozrievavo ukázala na Lucy s Pezz.
„Noo...“ premýšľala Lucy.
„Veď sme celý čas šli za vami,“ prekrútila očami Perrie. „My sme ani nedávali adresu, len sme povedali, nech sleduje váš taxík,“ tleskla rukami. „A teraz poďme, nech to máme z krku,“ poháňala nás dovnútra. Bola tam tma. A popravde ja som nevedela kde je šatňa. To vedela len Eleanor a ona nás tam aj odviedla. Pre zmenu, tá miestnosť bola až priveľmi osvetlená. A bola tam kopa šiat.
„Kde je Sara? A Ktoré si máme obliecť?“
„Hovorila, tie čo sa vám budú zdať naj viac sexy. Vraj to nechá na nás,“ mrmlala El, zatiaľ čo sa prehrabávala medzi vešiakmi. A všetky sme urobili to isté. Po zopár sekundách sa k nám pridala aj Dan. Všetky sme si vybrali obtiahnuté šaty, ktoré nám zvýrazňovali krivky. Dan mala červené s holým chrbtom, Perrie modré bez ramienok, Lucy ružové okolo krku, El a ja sme mali podobné čierne bez ramienok.
„A teraz kde?“ spýtala sa nás už hotová Dan.
„Teraz, musíme nájsť Saru,“ zamrmlala El. Znova sme vošli do tej tmy. Ktovie ako dlho sme blúdili. S tou tmou sme to trošku nedomysleli.
„Niekde to určite bude zapínač,“ hlesla som a šmátrala po stene. Prešla som celou chodbou a tak do otvorenej miestnosti, keď som na boku nahmatala zapínač. Svetlo sa rozlialo po miestnosti a pred nami sa odhalila sála na párty.
„Prekvapenie!“ skríkli a vyskočili u úkrytov asi všetky kamošky Dan. Ona sa smiala a my sme boli šťastné.
„To ste pripravili vy?“ spýtala sa nás so smiechom. Všetky sme svorne prikývli. V tom sa ozvala hudba, spoza závesov vyšli traja muži prezlečení za policajtov. Jeden z nich si vzal mikrofón.
„Takže ktorá z vás je nevesta?!“ skríkol. Všetci kričali Danielle a tie čo sme boli poblízku sme na ňu aj ukázali. Všetci traja zoskočili z pódia, vrhli sa k nej a nasadili jej putá.
„Ste uväznená za to aká ste sexy!“ zasyčal jej jeden extrémne sexy chlap do ucha, prehodil si ju cez plece a odniesol na pódium. Rozlúčka so slobodou sa mohla začať.

sobota 19. januára 2013

New life 56



Ahojte, lásky! Prepáčte za tú dlhu odmlku, no poznáte to. Polrok sa blíži a ja si potrebujem nutne opraviť známky. Verili by ste tomu, že mi fyzikár dal 2-ku? Ja som myslela, že zomriem od blaha a smiechu zároveň. Takže ak z matiky v pondelok napíšem školskú na 1-ku (o čom silne pochybujem) tak možno nebudem mať ani jednu 3-ku na vysvedčku ^-^ No ak ju budem mať, čo už stáva sa.. Veď je to dosť popredné gymko, takže ... Radosť :) A všetko je úžasné, včerajšok znova zaraďujem do najlepších dní v mojom živote (ak si odmyslím jednu polhodinu z večera .. ) Takže všetko je super :) .. 
A teraz si užite časť, pretože veľa ich už nebude. 

Harry
Prípravy na svadbu sa konečne začali rozbiehať. Danielle chodila na nákupy, podotýkam aj s Dianou, No ona k nám ani raz neprišla. Vozil ich Louis alebo Niall, takže ja som v podstate nemal čo robiť. Len občas som s nejakým tým výberom pomohol Liamovi. Veď mám úžasný vkus, tak prečo nie? Kto iný by vymyslel svadobnú cestu na Bora Bora? Pravdupovediac chcel som tam ísť s Dianou. No to už sa nedalo. Nevidel som ju už zo tri mesiace no stále to bolelo. A najmä teraz, keď som vedel, že je stále tak blízko. No ja som sa nevedel rozhýbať. Vždy keď som mal príležitosť, stiahol som sa do ulity najhlbšie ako som vedel. A to na tom bolo to hrozné. Ako voči nej tak aj voči mne.
„Harry, pohni si!“ kričal na mňa Liam týždeň pred svadbou, keď sme si mali ísť vyskúšať ku krajčírke obleky. Všade bol zhon a náš dom bol zaplnený servítkami, porcelánom,príborom, stuhami  a všeličím možným. Našťastie aspoň kvety už boli v kostole a sále.
„Veď idem,“ zamrmlal som a siahol po rifliach, ktoré som mal pohodené pod posteľou. Dolu som zišiel slimačím tempom a všetci už na mňa nervózne vyčkávali a podupkávali si  nohou.
„Čo vám zase sadlo na nos?“ zafrflal som.
„Len to, že o...“ Liam sa pozrel na hodinky. „Vlastne už pred 5 minútami sme tam mali byť,“ prísne sa na mňa zahľadel.
„Tak si počká,“ rozhodil som rukami a zišiel z posledného schodu. Zayn ani nemukol. Vlastne som sa naňho nejak extra nehneval, keďže mi to vysvetlil hádam už stokrát, no ešte stále sme neboli na rovnakej vlne. No už sme si to aspoň až tak nezazlievali.
Došli sme tam s hodinovým omeškaním, keďže ani zápchy nám nehrali do karát. Liam na mňa celú tú dobu hnusne zazeral, akoby som aj za tie zápchy mohol ja.  Akoby keby sme vyrazili o pätnásť minút skôr, tak by zápchy neboli. Samozrejme, že by boli. LOGIKA Payne, v Londýne sú zápchy stále.
„Slečna Woodová, prepáčte že meškáme. Ale poznáte tie zápchy...“ snažil sa zahovoriť Liam, keď sme k nej došli, no aj tak si neodpustil jeden pohoršený pohľad na mňa. Čim bližšie bola svadba tým bol neznesiteľnejší.
„To nevadí. Aj tak len pred minútkou odišli dievčatá,“ usmiala sa a modré oči jej zažiarili. Blond vlasy mala zopnuté na temene hlavy. Len jeden prameň po pravej strane tváre jej vypadol a kopíroval líniu tváre. Mohla mať tak maximálne tridsať rokov.
„Vidíš!“ vybafol som. Asi o stotinu sekundy na to mi došlo, že tými dievčatami myslela Danielle, Eleanor, Perrie, Lucy a Dianu. Pichlo ma pri srdci. Vtedy som začal ľutovať, že som si nekopol do zadku, mohol som sa stretnúť s Dianou. Vidieť ju po tak dlhej dobe. Zmenila sa? Podrástli jej vlasy? Zjemnela pokožka? Prestala sa maľovať? Začala sa obliekať inak? Vyspieva jej vysnívané tóny? Takéto otázky mi behali po mysli. No nenašiel som na nich odpoveď. Neochotne som sa šiel prezliecť do obleku a potom sa do radu postavil aby mohla slečna doladiť posledné detaily.
Ani nie po dvadsiatich minútach sme znova sedeli v aute a opätovne trčali v zápche. Úprimne? Už mi to bolo jedno. Čo som mohol zmeškať? Akurát nejaký stupidný sitkom v televízii.

Diana

Odovzdať plány pre sálu 10:00
Ochutnávka vína 10:30
Skúška oblečenia 11:30
Ochutnávka jedál 13:30
Odovzdať konečný jedálny lístok 15:30
Ochutnávka cukroviniek 16:00
Odovzdať výber cukroviniek 17:00
Vybrať účes 17:30


Toto bol zoznam na nás dnešný deň. Celkom pohoda, nie? ... Rozhodne nie! Vždy som neznášala natrepané dni plné povinností. 
Prvý bod bol úplne jednoduchý. Druhý? Síce v každom pohári toho bolo asi tak na jeden glg, po desiatich pohároch som mala dosť. A taktiež. Nebola som veľmi dobrým pomocníkom na výber vína. Veľký rozdiel som medzi nimi nevidela. S tým najviac pomáhala Eleanor. Lucy, Perrie a ja sme sa zatiaľ zabávali na čašníkoch.
Na skúške oblečenia sme len ochkali nad tým aká je Danielle krásna, ako  všetkým všetko pristane, aké sme krásne. Doladili sme posledné detaily a aj tak väčšinu času len klebetili. So slečnou .. ou pardon, dohodli sme sa, že si budeme tykať. So Sarou sa dalo úžasne rozprávať. A najlepšie bolo, že bola úprimná a mala zmysel pre harmóniu. Nám družičkám vybrala fialové a bordové šaty bez ramienok. Boli zúžené v páse a potom voľne padali. Pás bol ohraničený kamienkami. Ja a Lucy sme mali fialové a El s Pezz mali bordové.
                                               (odmyslite si to predĺženie zadnej časti šiat)

 Danielline šaty boli skvostné. Biele, taktiež bez ramienok. Vrch tvoril korzet a na jeho ľavom boku sa vynímala biela ruža. Sukňa bola nariasená, veľká ako pre princeznú čím Danielle rozhodne bola. 

LTT sme stihli ochutnávku jedál, pretože sme sa so Sarou zakecali. A to jedlo nám vpadlo hod. Hoc nám trvalo dlho kým sme vybrali čo nám najviac chutí. Teda, najmä Danielle. Ja by som tam dala asi všetko. No stihli sme to. Taktiež ochutnávka cukroviniek nebola zlá a s výberom sme boli spokojné. No najťažšie bolo vybrať účes.
„Dan, a čo keby si si nechala vlasy rozpustené?“ spýtal sa na nás asi po hodine Niall s nevinným výrazom v tvári, ktorého sme so sebou vzali, keďže už bol voľný a my sme tým pádom nemuseli stále zháňať taxíky. Všetky sme naňho naraz pozreli ako na narušeného. „Čo?“ nechápal. „Veď máš vlasy krásne samy o sebe,“ zamrmlal a sklopil pohľad. Lucy ho chytila za ruku a nežne sa usmiala. Boli tak rozkošní.
„Tak to nejde, zlato,“ pokrútila hlavou a ďalej nám pomáhala s výberom. Taktiež sme niečo museli vybrať aj my, čo bol naozaj ťažký údel. No do siedmej sme to všetko stihli. Hurá, máme len týždeň do svadby!