Uptown girl 24

Myslím, že to bude o chvíľu koniec tejto story. Pravdu povediac, neviem čo tam mám písať. No možno by som tam vedela niečo vymyslieť, no ja celé noci a dni premýšľam iba o Diane a Harrym. To znamená, že sa k nim vrátim, no bude sa to volať New life. Niekedy cez týždeň vám tu možno dám Intro. :)

Príjemné čítanie :) 

Nebyť Lizzy, ostatných z našej partie, rodičov a telefonátov od Nialla, asi by som to nezvládla. No našťastie, oni sa mi snažili vyplniť čas, ktorý som plánovala tráviť zahrabaná pod paplónom a zajedať samotu zmrzlinou. Prvých päť dní tak aj bolo. Rodičia s Lizzy sa ma snažili dostať von, no nepodarilo sa im to. Ale Lizzy len tak neodišla. Väčšinu času strávila pri mne. Rozprávali sme sa a skracovala mi čas, ktorý ma delil od stretnutia sa s Niallom. Keď delili už iba dva dni od toho času, kedy som sa mala znova stretnúť s mojim milým, som chcela znova iba byť v posteli. No nestalo sa tak.

Bolo už dvanásť hodín, no ja som ešte stále spala. Vlastne ležala pod perinou a snažila sa o spánok. Keď ma prišla mamka zobudiť, povedala som jej, že potrebujem byť aspoň jeden deň sama. No Lizzy moje slová nebrala vážne.

„Ak si myslíš, že budeš celé dni iba vyspávať a čakať, kedy znova príde domov, si na omyle,“ pokojne sa ozvala Lizzy. Nevydala som ani hláska a ďalej som ležala pod paplónom. „Ideš sa naobedovať a potom si urobíme deň s kamarátmi. Tak ako za starých čias.“ No ani to so mnou nepohlo. Vtedy to všetko zobrala do vlastných rúk. Chytila koniec paplónu a snažila sa ho zo mňa stiahnuť. Aj keď som ho chytila a nechcela ho pustiť, Lizzy ktorá bola svieža a vyspatá, vyhrala. Keď som tam len tak ležala, cítila som sa nahá. No našťastie som nebola. Mala som na seba pyžamo.

Chytila ma za ruku a rýchlym pritiahnutím ma zhodila z postele. Nič nerobila v rukavičkách. Verte mi, ten surový pád na zem, ma dostatočne prebudil. Nahla sa ku mne, no razom sa narovnala.

„Nič v zlom, no mala by si si umyť zuby.“ Škaredo som sa na ňu pozrela, no ja som vedela, že má pravdu. No nemyslite si, že som celý čas, čo som bola bez Nialla, neumývala zuby. Umývala, len.... Čo ja viem. Pred spaním som ešte pojedala kadejaké nezdravé veci.

 Postavila som sa, no ani som sa nenazdala a už som bola v kuchyni.

„Spiaca princezná sa nám prebudila,“ uškrnul sa otec.

„Skôr ju niekto zhodil z postele,“ zavrčala som.

„Nebruč, ale choď sa najesť. Ja ti idem vybrať niečo na oblečenie. A choď si radšej umyť tie zuby,“ potľapkala ma po pleci a vyšla do mojej izby. Mamka mi naložila na tanier nejaké mäso so zemiakmi a ja som sa do toho s chuťou pustila. Zjedla som plný tanier a to sa často nestáva, keďže mamka mi vždy naloží veľa, pretože chce aby som pribrala.

Po jedle som šla vykonať rannú hygienu a potom si obliecť už pripravené veci. Džínsy, fialové tričko s krátkym rukávom a na to čierny sveter. Vonku bolo divne zamračené, preto som si obula modré gumáky.

Spoločne sme sa vybrali do parku, kde nás už čakala partia. Musím priznať, že som ich už dlhšiu dobu nevidela a tešila som sa na nich. Niekedy sme spolu trávili celé dni, no teraz som väčšinu času bola s Niallom a ostatnými.

Už z diaľky sme ich počuli. Smiali sa, až sa chytali  za bruchá. Lucas sa dokonca až váľal po zemi. Ústa sa mi roztiahli do úsmevu. Predtým som si to až tak neuvedomovala, no chýbali mi. Keď nás zbadali ostatní, so šialeným smiechom pribehli k nám. Zbadala som ako sa Lucas na Lizzy pozerá. Videla som tam lásku a nehu a to Lizzy dlho chýbalo. S ním jej bude dobre. Nie len preto, že sa už dlhú dobu poznajú, no aj preto, že majú podobné záujmy a povahy.

„Suzan, iba sa mi to zdá alebo si podrástla?“ zasmial sa Zac.

„Mne sa zdá, že je ešte chudšia ako bola pred tým,“ poznamenala so smiechom v hlase Terrie.

„A kde si nechala tvojho priateľa? Ešte sme ti ho neschválili,“ zapojil sa Lucas.

„Aj ja vás rada opäť vidím,“ objala som ich. „A môj priateľ, ktorý sa vám určite bude páčiť, aspoň tak ako Lizzy, je momentálne na turné.“

„Počkať. On je fakt zo skupiny?“ čudoval sa Zac.

„Presnejšie z tej One Direction?“ povedala Terrie s jemnými iskričkami nádeje v očiach.

„Lizzy si to iba nevymýšľala?“ s úškrnom sa na ňu Lucas pozrel. Tá ho jemne buchla do ramena a on si ju privinul k sebe. Boli rozkošní.

„No, nevymýšľala si. Je to tak. No ak vás niekedy s nimi zoznámi, budete si určite rozumieť. Nie sú to iba namyslené hviezdičky, ale normálni chalani. Je s nimi zábava a mám ich rada,“ usmiala som sa pri spomienke na nich.

„No ty si mala rada aj Josha,“ zaškľabil sa Zac.

„To bol dosť veľký prešľap v mojom živote. Nabudúce vás budem musieť počúvnuť.“

„Azda by si nechala Nialla, keby sme ti povedali, že je to idiot?“

„To asi nie, pretože to Lizzy sa nás snažila dať dokopy. A ak to robila ona, musí byť super, nemyslíte?“ po každom som postupne prešla pohľadom.

„V tom má pravdu. Ja na to mám nos. A ostatní sú tiež úplní pohoďáci. Veď som vám hovorila ako sme ich zavreli do toho skladu, nie?“ Pokrútili hlavou a ona začala rozprávanie. Chlapci sa pustili do hurónskeho smiechu a Terrie na ňu iba s nádejou, že aj jej sa niečo také prihodí, pozerala.

So smiechom som pretočila oči a o trocha odstúpila, pretože mi zazvonil mobil. Pozrela som sa na meno a srdce sa mi rozbúchalo. Svietilo tam Niall a bola tam jeho fotka. Mal na sebe modré tričko, blonďavé vlasy mu sexy rozfukovalo a jeho nádherné modré oči mal kvôli slnku mierne privreté. Bolo to odfotené na našej záhrade dva dni po tom, ako sme spolu začali chodiť.

So zatajeným hlasom som zodvihla. Ozval sa krásny hlas. Jeho írsky prízvuk mi zazvonil v ušiach.

„Chýbaš mi láska,“ plačlivo povedal. Jeho hlas mi rozprúdil nehu po celom tele. No to nebolo jediné čo rozprúdil. Boli to aj slzy. Ani neviem či to boli slzy šťastia, že ho počujem alebo slzy sklamania, že ho nemôžem vidieť, objať a bozkávať.

„Aj ty mi chýbaš miláčik. Neviem sa ťa dočkať,“ utrela som si slzy.

„Už iba dva dni a sme spolu,“ povedal šťastne.

„To jediné ma utešuje. Čo teraz robíte?“

„Asi o hodinu nám začína koncert v Manchestri,“ začula som nejaký krik. „Chlapci ťa pozdravujú,“ zasmial sa. „Počkaj, dám ťa na reproduktor.“

„Suzan!“ skríkli všetci naraz. „Chýbaš nám. Ale najviac Niallovi,“ podľa hlasu usudzujem, že to povedal Liam.

„Nevieš si predstaviť čo to s ním teraz je. On drží hladovku a chodí ako chodiaca mŕtvola.“

„Aspoň, že na koncerte je normálny,“ skonštatoval Zayn.

„Aj vy mi chýbate. Niall najviac, no myslím, že vám to nie je divné. Čo je to za hukot?“

„To nie je hukot,“ zasmiali sa.

„A čo to je?“ čudovala som sa.

„To sú naše pištiace fanúšičky. Počkaj a budeš to počuť ešte hlasnejšie.“ Na chvíľu som okrem fanúšičiek nepočula nič. Zdalo sa mi, akoby to na chvíľu ešte zosilnelo, no potom ich niekto poprosil o ticho. Bolo to divné, no počúvli ich.

„Na telefóne mám moje dievča, ktoré ľúbim. Mohli by ste všetci naraz skríknuť ľúbime Suzan?“ poprosil Niall a mne tým vyrazil dych. O našom vzťahu okrem nás nevedel nikto a on to teraz vytrúbil fanúšikom. Niežeby som sa za to ne neho hnevala. Práveže, som z toho bola nadšená. Znova sa mi do očí natisli slzy, no teraz som si bola istá, že šťastia.

„Tri, dva, jeden, teraz!“ odštartovali ich. To čo som začula bolo ohromné. Tisícky hlasov, skríklo Ľúbime Suzan.

„Ja vás ľúbim tiež,“ povedala som a od šťastia sa rozplakala.

Oznámenie

Takže, dievčatá :) Prepáčte, ale dnes už časť nebude. Som úplne vyčerpaná, no stálo to za to! Úplne úžasný deň som dnes prežila s ešte úžasnejšími dievčatami- directionerkami :) Na Košickom meetingu bolo perfektne. Zabávali sme sa, tancovali, spievali dokonca aj s Bendikom, ktorý spieval spolu s nami WMYB! Máme aj fotky, video a podobne :) Kto nebol, môže ľutovať. Btw, bol tam niekto z vás? :)

Uptown girl 23

Niall

Fakticky som bol naštvaný, že som musel tak skoro opustiť Suzan. A to len preto, že Paul si s nami ešte potrebuje prebrať zopár vecí ohľadom koncertov. Akoby sme to už nevedeli. Vždy hovorí to isté a ja už z toho začínam mať migrénu. A najmä teraz. Mal som poslednú šancu s ňou byť a oni mi ju len tak vyhodili von z okna. No nie je to hrozné? Nabrúsene som vošiel do domu a hodil sa do kresla, kde už boli všetci ostatní a živo debatovali s Paulom.

„Don Juan sa nám vrátil,“ zaškeril sa Harry, no razom sa zarazil, pristúpil ku mne a zložil mi kapucňu.

„Čo sa ti stalo?“ šokovane sa ma všetci spýtali. Vlastne okrem Paula, pretože on asi onemel. Buď od hnevu na mňa alebo na Josha, preňho neznámeho útočníka.

„Menšia potýčka,“ zamrmlal som a chcel som skloniť hlavu, no nedovolili mi to.

„Mešia?! Aký idiot ti toto spravil?“ rozčuľoval sa Liam.

„Prečo ste sa bili?“ pridal sa Zayn.

„Ohrozoval Suzan?“ tipoval Louis.

„A prečo ste sa bili deň pred koncertom?!“ nahnevane skríkol Paul.

„Ja nemôžem za to, že Suzanin bývalý je psychopat. A len tak mimochodom, môžete ďakovať Suzan, že žijem.“ Všetci sa na mňa vystrašene a s otázkou v očiach pozreli. „Mal pri sebe nôž a usudzujem, že ho chcel aj použiť. Lenže ona mu ho z ruky odstrelila,“ povedal som v skratke.

„Počkať. On ťa chcel zabiť?“ pomaly sa ma opýtal Zayn.

„Ja neviem. Možno. Nemôžeme sa o tom porozprávať inokedy?“

„A to bude kedy?“

„Zajtra spolu strávime väčšinu času.“

„Dobre chalani. Dajte mu oddýchnuť a potom mu všetko ohľadom zajtrajška vysvetlite.“ Rozlúčil sa a šiel domov. No chalani nedali na jeho slová. Obklopili ma ako supy a začali sa na mňa vyškierať.

„Takže ste už pokročili od bozkov, čo?“ zapáral Harry.

„Ja nie som ty, ktorý stretne dievča, na ďalší deň sa s ňou vyspí a potom odkopne.“

„Au, to bolelo,“ ofúkol sa Harry, no dlho mu to nevydržalo.

„Viete čo? Idem si ľahnúť, aby som bol na zajtra svieži. Zobuďte ma, keď budete vstávať aj vy.“ Ľahol som si na posteľ, keď ma niečo napadlo.

Suzan

Zaostrila som zrak a snažila sa rozoznať tvár. Bolo to ťažké, keďže bola dosť veľká tma. No stačil jediný úsmev a ja som zistila, že to bol môj milovaný Niall. Otvorila som okno radostne sa zasmiala.

„Čo tu robíš, láska?“

„Azda nie si rada?“

„Isteže som.“

„Potreboval som ťa ešte vidieť, cítiť tvoju vôňu a ochutnať pery.“

„Poď si po ne,“ zaškerila som sa. Začal sa všade rozhliadať a nájsť nejaký záchytný bod, odkiaľ by mohol vyliezť. Nešťastne rozhodil rukami a to som už nevydržala. Prestrčila som sa von oknom a sadla si na vonkajšiu parapetu.

„Len mi nehovor, že chceš z tejto polohy skočiť!“ zhrozil sa Niall.

„Čo je na nej zlé?“

„Celá sa polámeš. Je to možno iba päť metrov, no aj tak. Trocha počkaj, ja niečo vymyslím a prídem za tebou hore.“

„No jasne,“ zamrmlala som si popod nos, pretočila som sa na kolená, zhlboka sa nadýchla a pripravila sa na zostup. Počula som ako Niall protestoval, no snažila som sa ho nevšímať. Pomaly som sa zošmykla a ostala som iba visieť zavesená na parapete.

„Suzan! Že ty chceš byť ešte viac polámaná ako ja?!“

„Presne o to mi ide,“ ironicky som poznamenala. Ktovie či mi vôbec rozumel, pretože som to hovorila z posledného dychu. „Ako ďaleko mám nohu od  ďalšej parapety?“

„Asi také dva centimetre.“ Jednou rukou som sa snažila pridržať steny a opatrne som sa pustila. Dopadlo to celkom dobre. Ak si odmyslím fakt, že sa mi potom ako som oboma nohami pevne stála na parapete, pošmykla noha a ja som  chrbtom spadla do trávy. Našťastie dosť mäkkej trávy. Niall ku mne okamžite pribehol a začal sa o mňa strachovať.

„Žiješ?“ skláňal sa nado mnou. Ja som sa iba roztopašne usmiala, natiahla k nemu ruku a potiahla ho za golier na tričku, až pristál na mojich perách. Na mieste, kde patrí. Náruživo sme sa bozkávali a váľali sa po tej mäkkej tráve. Cítila som sa, akoby to bolo miesto iba pre nás. Akoby sme boli jediní ľudia na svete.

„Toto mi už nerob,“ skrúšene sa mi zapozeral do očí. „Bál som sa o teba.“

„A ty mi už nerob to, že ma prestaneš bozkávať, keď to najviac potrebujem,“ zasmiala som sa a znovu sme spadli do víru bozkov.

Keď nám už bola zima, tak sme sa potichu vybrali do mojej izby. Áno, normálne cez dvere a potom po schodoch. Prečo ma to nenapadlo, keď som šla k nemu? Asi som mala v sebe priveľa adrenalínu a takto to bolo, také.. akoby z filmu. Obidvaja sme sa zahrabali do perín a v objatí sme tam ležali. Hral sa mi s prstami, potom ma len tak hladil po celom tele. Občas mi vlepil zopár bozkov do vlasov a ja som bola v siedmom nebi.

Bola ešte tma, keď ma Niall prebudil. Pozrel sa na mňa a ja som videla ako sa mu v očiach lesknú slzy. Vedela som, čo sa deje. Nastal čas definitívneho lúčenia.

„Budeš mi chýbať,“ zasmrkala som.

„Milujem ťa, láska,“ začali sme sa nežne bozkávať, no musela som ho pustiť. Trhalo mi srdce, keď som ho videla ako nastupuje do auta a smeruje do neznáma.

Uptown girl 22

Podala som mu ruku a on ju ochotne prial. Postavil sa, oprášil a potom prudko zatvoril oči. Chytila som ho za lakeť a on sa na mňa vďačne usmial.

„Veľmi to bolí?“ starostlivo som sa spýtala.

„Mohlo to byť aj horšie.“

„Poď, ideme domov a tam ťa ošetrím.“ Spoločne sme vykročili. Ja som mala cez plece prehodený tulec so šípmi a v ruke luk. Keď okolo nás prešla rodina s deťmi, šepkali si a zazerali na nás. Ktovie čo si o nás pomysleli. Dievča, ktoré mohlo mať asi 10 rokov sa pozerala na Nialla s otázkou v očiach. Možno sa jej zdalo, že ho odniekiaľ pozná, no tá krv ho zamaskovala stokrát lepšie ako okuliare a kapucňa. Bezslovne, samozrejme ak nerátam to šepkanie, okolo nás prešli a my sme sa ocitli pred našim domom. Rodičia sedeli v kuchyni. Chceli sme prejsť bez povšimnutia, no nepodarilo sa. Mamka sa postavila zo stoličky a s úsmevom k nám podišla. Niall stál za mnou s kapucňou na hlave a pozeral sa do zeme, takže ho nebolo poriadne vidieť.

„Niall, prečo sa zašívaš za Suzan? Poď sem, nech si poriadne prehliadnem budúceho zaťa.“ Otočila som sa na neho a povzbudivo na neho pozrela.  Prešiel dopredu, zložil si kapucňu a zdvihol hlavu. Mama zhíkla a rukou si prikryla ústa.

„Čo sa stalo?“ vytlačila zo seba. Niall jej to chcel vysvetliť, no ja som ho zastavila. Plne som si uvedomovala, že ho všetko bolí aj keď iba rozpráva.

„Josh sa stal,“ prosto som povedala.

„Oni dvaja sa pobili?“ ozval sa otec, ktorý stál už tiež pri nás.

„Josh začal podpárať a potom sa rozohnal po Niallovi. A zmenilo sa to na bitku.“

„A prečo máš so sebou luk?“ bojazlivo sa ma spýtal otec. Zrejme sa obával či som ho v zápale hnevu nezastrelila.

„Nó... Keďže som tušila, že je ozbrojený, zabehla som domov a ozbrojila sa tiež.“

„Prosím, len mi povedz, že si ho nepostrelila. Vieš aké by si mala problémy?!“

„Ja som mu len odstrelila z ruky nôž. To sa môže nie? A aj keby som ho nechtiac trafila, bolo by to iba v obrane môjho priateľa, ktorého ohrozoval nožom. A ja verím, že by ho aj použil.“

„Je pravda, že on by mal väčšie problémy, no ty by si ich mala tiež. Mohli by nám zabaviť všetky luky a naša škola by skončila.“

„Ja to chápem, ale môžem mu už ísť ošetriť rany?“

„Bežte. Tu máš lekárničku,“ podala mi ju mama a my sme sa vybrali do mojej izby. Sadol si na posteľ a ja som do toho pustila. Na každú krvácajúcu ranu som mu nastriekala peroxid a zalepila mu to. Nespúšťal zo mňa oči. Keď zasyčal od bolesti, vtisla som mu nežný bozk na pery a pohladila ho po líci.

„Ešte trocha vydrž a všetko bude v poriadku,“ utešovala som ho.

„Ja viem. Som zvedavý čo mi na to povedia chlapci. A Paul ma určite vykričí,“ zachechtal sa, no potom strhol. Priložila som mu prst na ústa. Jeho oči boli doširoka roztvorené a ja som sa mu tam so súcitom, no aj tou najväčšou láskou pozerala. Keď som zalepila poslednú ranu, Niall si ma stiahol na jeho kolená a prisal sa mi na pery. Veľmi sa mi to páčilo, no vedela som, že ho to bolí. Jemne som ho odtisla a on sa na mňa zamračene pozrel.

„Láska, sme spolu posledný deň. Chcem si ťa naplno užiť.“

„Ale..“ Priložil mi na pery prst a jemne mi po nich prešiel. Na tele mi vybehli zimomriavky a cítila som sa ako želatína.

„Žiadne ale,“ Začal ma bozkávať v takej intenzite ako dokázal. A dokázal toho veľa. Jeho jazyk mi cieľavedome blúdil po celých ústach a jeho ruky mi zašli pod tričko. Mal ich studené, no zanechávali mi na tele horúcu stopu. Dáva to zmysel? To sa mi môže stať iba pri ňom.

Ľahol si a mňa stiahol spolu s ním. Sedela som mu na rozkroku a asi menej decentne hýbala, keďže po čase ma začalo niečo tlačiť. Zarazene som dvihla hlavu a zapozerala mu do očí. Začervenal sa.

„Prepáč,“ zamrmlal.

„V pohode láska. Ale asi ťa sklamem, no ja nie som pripravená.“

Usmial sa. „Ja to chápem. No dnešný večer si môžeme užiť aj trocha inak.“ Pretočil sa a bol nado mnou na štyroch. V tvári mal výraz šelmy. Vášnivo sa mi vrhol na krk a jeho tričko menším nedopatrením skončilo na zemi. Prstom som mu prešla po chrbtici a telom mu prešli zimomriavky.

„Ty ma vieš tak rozpáliť, miláčik,“ uškrnul sa a začal sa venovať mojim perám. Zazvonil mu mobil, no ignoroval to. Opakovalo sa to asi desaťkrát, keď ho to už vytočilo a s nervami to zdvihol.

„Harry, ak teraz nejde o život, tak si ma nepraj!“ zavrčal.

„Azda ste práve vedľa seba nahí a ja som ťa vyrušil pri tom najlepšom?“ matne som začula jeho smiech.

„Vtedy som by som ti nezdvihol už určite. No rýchlo povedz čo chceš.“

„Asi ťa to naštve ešte viac ako si, no musíš už ísť domov.“

„Načo?!“ Jeho odpoveď som nepočula, pretože Niall začal potichu preklínať všetkých svätých. „Fajn!“ nabrúsene položil. No keď sa na mňa pozrel, jeho pohľad znežnel.

„Láska, budeš mi tak veľmi chýbať. Budem ti stále volať,“ prstom mi zotrel slzu, ktorá sa mi liala dole okom. No hneď sa tam objavila ďalšiu. Pobozkal ma na mokrú stopu a ja som si ho pritlačila k sebe.

„Milujem ťa, miláčik.“

„Ja ťa milujem viac," láskyplne povedal. "Odprevadíš ma?“ pozrel sa na mňa so smútkom v očiach. Prikývla som. Chcela som s ním ísť až domov, no zakázal mi to. Vraj sa o mňa bál. Naposledy sme sa pobozkali a ja som ho pozorovala ako mizne za zákrutou. Slzy mi stekali po tvári a zmáčali mi tričko.bála som sa, že sa mu tam zapáči nejaká fanúšička mňa nechá. No zároveň som sa bála, že mu niekto povie, že nepatrí do skupiny. Hovoril mi ako sa ho to dokáže dotknúť. Videla som na ňom, že mi hovorí pravdu. No nechápem ako si to môže niekto myslieť. Ak si to niekto myslí, potom nie je fanúšik.

V izbe som sa zahrabala do perín a vyčerpaná som zaspala.

Začula som podivné ťukanie. Bola som zvyknutá, že nám veveričky chodili po povale, no toto bol iný zvuk. Akoby mi niekto hádzal kamienky do okna. Rozospato som sa postavila a odtiahla závesy. Rozhliadla som sa po záhrade a hľadala pôvodcu toho zvuku. Niekto tam stál a chcel hodiť ešte jeden kamienok, no vtedy ma zbadal.

Uptown girl 21

Ahojte, dievčatá :) Dnes mám za posledný čas výnimočne celkom dobrú náladu. Aj keď na časti sa to veľmi neodrazilo. Alebo aspoň nie na druhej polovici.. :D 

Príjemné čítanie Vám prajem :) 
A ešte jedna vec. S úžasnou Štepi, ktorú dúfam poznáte, ak nie, jej blog mám na pravej strane, myslím, že v strede :D ... Takže máme stránku na facebooku.  https://www.facebook.com/pages/We-love-our-5-flawless-homosexuals/221485597968025 tu je link, takže ak chcete, pridajte sa :) Budeme len rady :)

Suzan

Zobudila som sa do krásneho rána. Po dlhom čase znova svietilo slnko a ani vietor nebol bohvieako silný. No tento deň kazil jediný fakt. Nastal posledný deň, ktorý som mohla stráviť s Niallom, pred ich menšom turné po Anglicku. Dva koncerty majú mať aj tu v Londýne, a to o týždeň. Takže v podstate bez neho budem musieť vydržať iba týždeň, potom ho cez dva dni zopár hodín uvidím, no a potom znova týždeň. Nejako to prežijem. Keď niekto si užíva lásku na diaľku a vydrží im to dosť dlho, tak ja sa určite psychicky nezrútim po jednom hlúpom týždni! Zacítila som niečo mokré na mojom líci. Postupne mi to stieklo až k perám. Malo to slanú chuť a až vtedy mi došlo, že to bola slza. Potichu som zasmrkala a rukávom si utrela oči. Zopár sekúnd mi trvalo, kým som znova všetko poriadne videla.

„Dopekla! Som citlivka, ktorá nevydrží bez svojho chlapca. Úbohé dva týždne! Vlastne jeden...“ zanadávala som si. Sarkasticky som si pomyslela na to, ako som si myslela, že sa bez neho psychicky nezrútim. Ale, čo to vravím. Vydržím to bez neho. Budeme si volať, písať a... To je asi všetko. Vydržím to, vydržím to, vydržím to!

Zobrala som do rúk mobil a prvé čo som uvidela bola naša spoločná fotka na tapete. Začali ma páliť oči.

„Asi sa zrútim,“ zronene som sa zviezla po stene. Určite mám poruchu osobnosti....

Už o druhej nám na dverách zaklopal Niall. Jeho modré oči ako oceán a hlbšie ako najhlbšia studňa na svete. Keď ma zbadal, na tvári sa mu zjavil zamilovaný úsmev. Moje ústa spravili ten istý pohyb. Ako stále aj teraz sa mi pri ňom roztriasli kolená a motýle sa mi rozlietali v bruchu. Nikdy som nevedela čo mám pri ňom čakať. Raz keď ma zbadá sa ku mne rozbehne a zdvihne do vzduchu a zakončí to žiadostivým bozkom. Inokedy ku mne len tak zozadu priskočí zoberie ma do náručia a pobozká ma tak, že z toho nemôžem zaspať, pretože som ešte stále vzrušená. No teraz ma privítal nežným bozkom a milo sa pozdravil s rodičmi. Ani neviem čo som mala radšej. Všetko malo niečo do seba  a zo všetkého som bola namäkko. Ten istý pocit vo mne vyvolá len obyčajné prepletenie si prstov. Asi som prvýkrát naozaj zaľúbená. Nechcem hovoriť, že nám to určite vydrží do konca života. Vezmeme sa, budeme mať tri deti a zomrieme obklopení pravnúčatami. To je podľa mňa naivné, no nebránilo by som sa tomu. Príde mi to ako prekrásna predstava. No ak sa to nestane, svet sa nezrúti. To iba ja a možno to nebude trvať celý život.

„Ako sa máš kráska?“ nežne sa ma opýtal a pohladil po líci. Užívala som si jeho dotyk. Aj keď mal od gitary tvrdé končeky prstov, mne to neprekážalo. Naopak, cítila som sa úžasne. Je to divné, že mi jeho dotyk pripadal jemnejší ako hodváb? Musím sa zamyslieť či som v izbe nemala nejaké narkotiká. Fakt som si pripadala akoby som nebola pri zmysloch. Vlastne moja vlastné narkotikum- droga je Niall. Tým sa všetko vysvetľuje.

„Cítim sa úžasne, pretože som s tebou. No neviem aké budú moje pocity večer pri lúčení,“ sklopila som hlavu. Prstom mi zašiel pod bradu a jemne ju potlačil hore. Pozerali sme si do očí, keď ma nežne pobozkal. To bol úžasná spôsob ako zahnať moje myšlienky o jeho odchode. Jediné na čom som myslela bolo, že ho chcem. A to veľmi.

„Ako sa máš ty, zlatko?“ spýtala som sa jemne omámená bozkom.

„Úžasne, keď na to nemyslím. Nejdeme sa prejsť?“ navrhol.

„Jasné. Počkaj, len sa prezlečiem.“ Prikývol a ja som sa začala prehrabávať v skrini. Svetlé džínsy, tyrkysové tričko s krátky rukávom a tej istej farby sandále na korkovom opätku. Šla som sa prezliecť do kúpeľne. Stále som sa pred ním hanbila. A veď prečo by aj nie. Veď spolu chodíme ešte iba týždeň. Myslím, že je to na mieste. Vyzliekala som si tričko, keď som zacítila jeho ruky na mojom nahom páse. Prebehla mnou triaška a rozbúchalo sa mi srdce.

„Čo tu robíš?“ zašepkala som.

„Obdivujem ťa,“ začal ma bozkávať na krku. Nechala som ho, no keď ma hryzol a mňa to príjemne pošteklilo, so smiechom so ho odstrčila a navliekla na seba tričko.

„Ešte nohavice, láska,“ uškrnul sa.  Vyplazila som naňho jazyk a pomaly si stiahla nohavice. Cítila som, že ma pozoruje. Zalichotilo mi to, no nechcela som spraviť to, čo ma napadlo. Ak by tam náhodou vtrhli rodičia...

Preplietli sme si prsty a pomaly kráčali, zahrúžení do rozhovoru. Cítila som sa s ním výnimočná. Dával mi pocítiť, že ja som tá, ktorú miluje a nikto ma nenahradí. Ja som sa mu to tiež snažila dať najavo a dúfam, že to aj on cítil. Boli sme len pár metrov od nášho domu, keď okolo nás prešiel Josh. Nenávistne sa na mňa pozrel a Niallovi daroval ešte horší, krvilačný pohľad.

„Ale! Tak ty si sa s tým slabochom dala dokopy? Ja som bol stokrát lepší. No je pravda, že ty k nemu pasuješ. Ste rovnakí niktoši.“

„Páni. Ale ja tohto môjho niktoša, milujem. A to som k tebe nikdy necítila,“ zavrčala som.

„Vážne? Mne sa to tak nezdalo. A mám taký pocit, že som ti ešte mal niečo vrátiť, nie?“ slizko sa ma spýtal a chcel sa na mňa vrhnúť. Ale Niall ho zastavil.

„Niktoš nie až taký slabý ako som si myslel,“ posmešne povedal.

„Vieš, poháňa ma láska. To ty asi nepoznáš.“

„Láska je pre chudobných a takých slabochov ako si ty. Pre takých ako ja, sú tu peniaze a túžba.“

„A niekto ma oboje,“ posmešne poznamenal Niall.

„Len mi nehovor, že myslíš seba,“ opovrhovane si ho prehliadol. Fakticky nechápem, ako som s NÍM mohla chodiť.

„Áno, pretože ja na rozdiel od teba, dokážem premýšľať.“ To už Josha vyprovokovalo. Vrazil Niallovi do zubov. Hlavou mu otočilo, no nezložilo ho to. Fakticky som ho obdivovala. Rozmachol sa dosť silno. No Josh chcel dosiahnuť, aby bol na zemi a v kaluži krvi. Vzbúril sa vo mne žlč. Vedela som, že niečo musím urobiť. Začali sa obidvaja biť a ja som mala také zlé tušenie, že má pri sebe aj niečo iné ako iba päste. Obidvaja boli pohrúžení do bitia sa, takže som sa nebadane, no v plnej rýchlosti rozbehla domov. Zo skladu som zobrala, to čo som potrebovala a znova zamierila k nim. Možno som mala zavolať otca, no bála som sa, že by ma iba zdržalo a prikázal by mi byť doma. A keby ublížil ešte aj jemu, neprežila by som to.

Keď som tam dorazila, moje tušenie sa vyplnilo. Niall sedel na zemi s rozbitou perou, okom, bradou, lícom a bohvie čím ešte. No ani Josh na tom nebol najlepšie. Keď som videla krv na jeho tvári, cítila som sa pyšná na Nialla. No Josh mal jednu ruku v zadnom vrecku. Striebro sa zablýskalo na slnku a vtedy som už musela konať. Niall sa práve postavil zo zeme, keď som pripravená vykríkla.

„Okamžite ten nôž pusti a neopováž sa použiť ho!“ Obaja sa na mňa vyjavene pozreli. Niall hrdo a zároveň so strachom o mňa, no Josh so smiechom v hlase prehodil.

„Láska, azda by si nevystrelila. Ja viem, že to máš iba ako vyhrážku, takže si radšej daj pohov. Ty prídeš na rad, až keď sa poradím s ním,“ s nožom v ruke sa naňho otočil. Vtedy som už mala nervy v kýbli. Zaujala som bočný postoj, poriadne natiahla tetivu a zamierila na jeho ruku. Inokedy by som sa možno bála vystreliť, no nikto sa nebude vyhrážať smrťou môjho priateľa. A ešte keď on je neozbrojený. To by som ho chcela vidieť či by mal takú odvahu, keby mal Niall v ruke luk.

"Nie som tvoja láska a pozeraj sa ako to urobím," precedila som pomedzi zuby.

Rýchlo som vystrelila a trafila som presne tam, kde som chcela. Bola to čepeľ. Nôž mu odskočil, no stihol ho aj porezať. A asi trochu viac, pretože tmavočervená krv mu stekala po prstoch a kvapkala na asfalt.

Zhrozene sa na mňa pozrel a utiekol preč. Ja som sa rozbehla k Niallovi a jemne som ho pohladila po všetkých ranách.

„Dúfaj, že sa ťa fanúšičky nezľaknú,“ chrapľavo som sa zasmiala.

„Je to až také hrozné?“

Prehliadla som si ho a rozosmiala sa na jeho výraze, ktorý nahodil. „Áno, je,“ nežne som ho pobozkala. „Asi budeš musieť ostať doma,“ prehodila som.

„Ak sa o mňa budeš starať, tak o tom popremýšľam.“

Uptown girl 20

Takže na začiatok sa vám chcem veľmi ospravedlniť za túto pauzu. Myslím, že trvala tri dni. Pôvodne to mali byť iba dve, ale včera mi nešiel Blogger, takže to nešlo podľa plánov. Celkov, môj internet nenávidím. V poslednom čase mi okrem Googlu nejde nič. Ak sa mi podarí prihlásiť sa na Facebook, tak ďakujem Bohu, no ani to netrvá dlho, pretože akonáhle si idem pozrieť správy alebo hocičo iné, nejde mi nič. A to celý deň. Samozrejme okrem Googlu, ktorý sa mi načíta vždy a dáva mi falošné nádeje, že všetko je tak ako by malo byť.
A tie dve predchádzajúce dni... No akosi mi došli nápady a väčšmi sa prejavila moja lenivosť....
A keďže myslím, že moje výlevy vás nezaujímajú, končím a prajem Vám príjemné čítanie. :)

Niall

 Zasnený som kráčal domov. Bol som zadaný najlepším a najkrajším dievčaťom na svete. Asi mi vtedy šťastena priala. Veď už aj bolo na čase. No pri pomyslení na koncertovanie, mi nebolo práve najlepšie. V rámci UK by to nemuselo byť až tak hrozné, no keď nás pošlú do Ameriky? Tam naše stretávky nebudú veľmi jednoduché. Ona nie je až taká bohatá, aby si tak ako Danielle a Eleanor mohla dovoliť prísť za nami. Ja imbecil... Veď jej to môžem zaplatiť ja. Po tomto zistení sa mi mierne zlepšila nálada, no vyvrcholilo sa to, keď som si spomenul na bozky so Suzan. Stačila jediná myšlienka na ňu a na tvári sa mi objavil priblblý úsmev. No nie je láska krásna? V zamilovanej nálade a ešte stále s úsmevom na tvári, som vošiel do nášho domu. Ako obyčajne o takom čase, všetci sedeli v obývačke pred telkou. Pozerali nejakú komédiu s Jennifer Aniston. Ako prvý ma zaregistroval Liam. Pomaly otočil hlavu ku mne a ústa sa mu roztiahli do zvedavého úsmevu. Ako vždy jediným pohľadom zistil, že sa niečo stalo. Niečo, z čoho som bol nadšený. Zayn sa najprv pozrel na Liama a potom smerom, ktorým s pozeral on. Čiže na mňa. Uškrnul sa a zvolal.

„Niall! Okamžite všetko vyklop!“
„Už je tu Niall?“ neprítomne sa spýtal Harry, ktorý hypnotizoval výstrih Jennifer. Nechcem vedieť čo by robil, keby sa takto pred ním objavila naozaj. Nie len vo filme. Myslím, že vek by mu neprekážal. Koľko vlastne má? Žeby niečo po štyridsiatke? To by ešte možno prekúsol. V duchu som sa zasmial.
„Niall!“ vyskočil zo sedačky Louis a ja som sa začal pripravovať na bombardovanie otázkami. Dokonca som si aj pripravoval odpovede. Keď som si pomyslel na to, čo si možno Louis myslí, prišlo mi zle. Určite to sú samé pervérznosti. Ak by ma Harry vnímal, povedal by som to na neho, ale on to nerobí. A ak to on nerobí, vždy to preberie Louis. No nie sú oni zohratá dvojka?
Asi ani Liamovi nebolo jedno, že nevidí celý film , pretože ho stopol. Až vtedy sa Harry spamätal z tranzu a´lá poprsie Jennifer. Bombardovanie sa začalo.
„Čo ste robili?“
„Kde ste to vlastne skončili?“
„V posteli?“
„Ja si myslím, že na zemi,“ skonštatoval Harry, keď si ma poriadne prehliadol.
"Trocha s tebou súhlasím braček, ale dodávam, že spolu spali na zemi, no vonku a po daždi,“ dodal Louis a rozrehotal sa, pretože moje oblečenie tomu nasvedčovalo. No ja som nemohol za to, že nás zastihla silná búrka k tomu blato patrí.
„Nechajte ho nám všetko vysvetliť,“ snažil sa ich upokojiťť Liam, no sám sa nevedel prestať smiať. No ja som nehovoril nič. Čakal som, pokiaľ sa ukľudnia.
„Ako bozkáva?“
„Chodíte spolu?“
„Kedy sa znova stretnete?“
„Ako si sa cítil, keď ste spali vedľa seba?“
„Kamarát sa ti postavil?“ so smiechom sa spýtal Harry a z toho sa spustil hurónsky smiech.
„Harry, ty perverzne prasa!“ zhúkol som.
„Prečo všetko hádžeš iba na mňa?“ naoko sa nafučal, no dlho mu to nevydržalo, pretože kútiku úst mu mykali celý čas, takže bolo otázkou času, kedy sa pripojí k tomu rehotu. Veď on vedel aký je a ani sa za to nehanbil.
„Máš pravdu.. Všetci ste perverzne prasce. Chcete vlastne počuť čo sa stalo?“ spýtal som sa, keď smiech ustúpil.
Všetci svorne prikývli, no občas sa zachechtali. Povedal som im všetko od A po Z. Moje pocity, domienky a priania. Sem-tam moje rozprávanie prerušil smiech, no nič som si z toho nerobil. Už som si na to zvykol.
Keď som im hovoril o našom bozku, všetci začali húkať, smiať sa a bratsky ma buchnátovať. Boli z toho nadšený a mňa to potešilo. Mám najlepších kamarátov pod slnkom.
„Takže už v podstate patrí do našej rodiny, nie?“ spýtal sa Zayn.
„Jasné, že patrí. Ale buďte k nej milí. Na kolenách vás prosím. Keď budete robiť to čo ste robili pri Danielle a Eleanor, tak mi zdupká skôr ako sa nazdám. Musíte uznať, že aj oni mali zo začiatku na mále.“
"Ale ty sa k tomu tiež pričiňoval blondiačik,“ postrapatil mi vlasy Louis. Pozrel som sa na neho zmučeným pohľadom a zjavne to pochopil.
„Dobre, tak ja začnem až po týždni. No nemysli si, že budem úplne pokojný.“ Aj keď to nebolo bohviečo, ale zmieril som sa. Lepšie ako nič. Spýtavo som sa pozrel na ostatných a čakal na ich reakcie.
„Súhlasím s Louim,“ prikývol Zayn. Všetci ostatní prikývli na súhlas a ja som bol aspoň trocha pokojnejší.
„A kedy nás navštívi?“ ozval sa Harry s Liamom naraz. Uškrnuli sa na seba a znova sa otočili na mňa. Áno okrem bratskej lásky medzi nami vládne aj telepatia.
„Zajtra poobede. A nezabúdajte, že máte byť k nej slušní!“
„Neboj, ten jeden týždeň, za ktorý si na nás poriadne zvykne, takí budeme,“ ubezpečil ma Zayn.
„No za to, čo sa bude diať potom, nezaručujem,“ uškrnul sa Harry.
„Nech ti je Boh milý, ak ju budeš baliť!“ zavrčal som, no nemyslel som to vážne. Aj všetci okolo to vedeli, pretože máme zásady. Nikdy nebaliť dievča, ktoré je niekoho z nášho bratstva.
„Braček, až taká sviňa nie som.“
„Zavoláme aj dievčatá, nie?“ navrhol Liam. Spoločne sme to odsúhlasili. Chcel som, aby medzi nimi bol krásny vzťah. Veď s nimi budeme tráviť väčšinu času, takže to inak ani nejde. Aj keď mi bolo jasné, že už teraz spolu vychádzajú dobre. Majú sa radi a ja som z toho nadšený.
Keď som bol sám schúlený na posteli, premýšľal som nad rodinou. Chýbali mi. Všetci. Dokonca aj kamaráti zo susedstva. Tak dlho som ich nevidel a tak veľmi som po tom túžil. Rozmýšľal som, ako sa mojim rodičom bude páčiť Suzan. Bol som rozhodnutý, že ak pôjdem do Írska beriem so sebou aj ju. Veď by ma rodičia stiahli z kože, keby sa dozvedeli, že mám priateľku a nepriviedol som im ju predstaviť. Usmial som sa nad predstavou, ktorá sa mi vytvorila v hlave. Suzan sediaca za stolom ako sa milo usmieva na mojich rodičov a spolu sa držíme za ruku. Mamka jej bude hovoriť, že by mala pribrať a bude do nej tlačiť koláčiky, buchty a kadečo iné. Alebo bude na dvore učiť Grega strieľa z luku. Ktovie, možno to budem robiť aj ja. Už mi to celkom ide.