New life 41

Trocha neskôr ako som pôvodne plánovala, ale predsa! Btw, nedalo sa písať, keď mi za chrbtom skákala  sesternica, vrieskala, skákala po posteli, potom tam k nej ani neviem ako vyliezol aj bratranec (sesternica 7 rokov a bratranec rok a pól) Takže ďakujem pekne -_- Zajtra píšeme test z franiny, skoro nič neviem, absolútne nechápem členom du, de la a tak podobne. Idem si natískať do hlavy aspoň niečo. Btw, v tom teste  je 50% už 4. To čo je za princíp?!

 

„Harold! Okamžite otvor oči a zdvihni svoju riť z postele! Ešte nie si ani zbalený a my sme chceli o polhodinu odchádzať!“ skríkla som na ešte spiaceho Harryho. Áno, možno som bola nervózna viac ako by som mala, no už ma začínal štvať. Budila som ho pred hodinou a ja som sa zatiaľ šla osprchovať a upraviť. A on ma vôbec nepočúval a spal ďalej? Ďakujem pekne. Krásne uponáhľané ráno.

„Veď vstávam, nebuď nervózna,“ zamrmlal a prevalil sa na druhý bok.

„Harold Edward Milward Styles, neštvi ma a konečne vstaň!“

„Poď ku mne láska,“ zachechtal sa.

„Robíš zo seba idiota,“ zahundrala som so zlosťou v hlase a ako veľká voda sa prihrnula k posteli. On ma mihom ruky stiahol ku sebe.

„A teraz si v mojom zajatí,“ zahuhlal mi do vlasov.

„Bože, prosím ťa, vstaň a choď sa zbaliť.“

„Chrobáčik vieš o tom, že mne to trvá asi päť minút? A upravím sa za ďalších päť.“

„Možno to balenie by som ti aj verila, no tú úpravu nie,“ zahundrala som a silou mocou sa chcela vyslobodiť z jeho zovretia.

„Po zlom to nepôjde. Musíš mi dať veľký bozk s tou najväčšou láskou a upokojiť sa. Inak tu budeme ležať možno aj do noci.“

Najhoršie na tom bolo to, že mal pravdu. A obaja sme to vedeli. Preto som sa snažila čo najrýchlejšie upokojiť a potom s úsmevom na perách sa k nemu otočiť a vtisnúť mu bozk.

„Takto sa mi to páči,“ usmial sa a vyhupol sa z postele. Darmo on už vedel ako na mňa. V trenkách začal pobehovať po izbe a hádzal oblečenie do kufra. A keď hovorím hádzal mám na mysli doslova hádzal.

„Bože Harry čo to robíš?“ zúfalo som si vzdychla. Fakt už sa mi z neho tlačili slzy do očí.

„Balím sa.“

„Veď takto sa ti všetko pokrčí,“ rozhodila som rukami a odstrčila od kufra.

„Ja by som si to uložil,“ zasmial sa.

„Choď sa upraviť, najesť alebo neviem čo chceš ešte urobiť, len už choď nech čo najskôr odídeme. Ja ti to uložím.“

„Ďakujem láska, si poklad,“ usmial sa, nežne pobozkal a bežal do kuchyne. A ja som tam ostala s jeho oblečením, ktoré tam nahádzal. Všetko som znova vyhádzala von  a začala to pekne ukladať. Samozrejme nebol by to on, ak by tam nehodil dve krabičky prezervatívov. So smiechom som nad tým len pokrútila hlavou a uložila ich do bočného prečinku.

„Diana!“ niesol sa krik celým domom. „Nie si hladná?“

„Už som jedla miláčik!“ odpovedala som a zazipsovala kufor. Oficiálne sme boli zbalení a dúfam, že aj pripravení. Zošla som do kuchyne, kde už boli zoskupení všetci. Rátam do toho aj Lucy, ktorú dnes čakal konkurz pre Cher Lloyd.

„Prajem ti veľa šťastia,“ objala som Lucy, ktorá sa práve na mňa usmiala.

„Ďakujem, Budem to potrebovať.“

„Ale čoby. Ty na to máš, Uvidíš, zvládneš to,“ povzbudzujúco som sa na ňu usmiala. „Kto tam s tebou ide ako podpora?“

„Ja,“  Niall sa hrdo pobúchal po hrudi a následne sladko usmial na Lucy, ktorá mu to opätovala. Vedela som si ich živo predstaviť spolu.

„Už sme zbalení, láska?“ uškrnul sa na mňa Harry a ja som sa musela ovládať, aby som po ňom niečo nehodila. „Tak kde sú kufre?“ smial sa ďalej. Vtedy som už mala sto chutí ho zabiť, takže keď prehádzal okolo mňa, len sa kryl a následne utekal hore pre kufre.

Bolo už jedenásť hodín, keď sme sa konečne vytrepali pred dom a tam sa lúčili. Objímanie, Louisove nariekanie a Zaynove pohľady. Ach bože, Zayn. Len čo sa nám naše pohľady stretli, zavolal ma na bok. Čo som mala urobiť? Musela som ísť.

„Ešte stále si so mnou nestrávila jeden celý deň. Dúfam, že si na to nezabudla,“ riekol potichu, aby si bol istý, že nás nikto nebude počuť.

„Si si istý, že je to po tom všetkom ešte potrebné?“

„Ja to chcem a sľúbila si to. Dokonca si potrebujem ujasniť niektoré veci. Myslím, že to bude takto lepšie pre nás oboch. Preto ti to hovorím. Navrhni deň a v ten deň aj pôjdeme. Hlavne nech sa to už neodkladá.“

„Ach Zayn.“

„Prosím,“ zapozeral sa mi do očí.

„Tak dobre,“ vzdychla som po chvíli. Týždeň budeme v Holmes Chapel. V ten deň ako sa vrátime to nepôjde. No na druhý deň má už Harry naplánované stretnutie s Edom. Idú Bohviekam. Takže vtedy?“

„Jasné. Už teraz sa teším,“ usmial sa a pohol sa naspäť k ľuďom. Tam ma ešte raz objal a s Harrym sme nastúpili do auta.

„O čom si sa rozprávala so Zaynom?“ spýtal sa, keď naštartoval auto. V hlave som rýchlo vymýšľala vierohodné klamstvo.

„Chcel poradiť ako znova a lepšie začať s Perrie, tak som mu sľúbila, že mu s tým po príchode naspäť domov pomôžem. Veď vieš. Vtedy ako sa máš stretnúť s Edom. Aj tak by som sa doma nudila.“ Nešlo mi do hlavy, ako som bola schopná takto jednoducho klamať.

„Tak to som rád, že sa s tým už zmieril. Hoc, chápal som aké to je nepríjemné, keďže my sme mali možnosť si vybrať dievčatá a jemu sme ju vnútili.“

„Áno, je to dosť nepríjemné, no môžu byť aspoň kamaráti. A čo vieš, možno sa do seba časom zaľúbia. Veď toho určite majú veľa spoločného. Minimálne spev a ten dosť zaváži.“

Po asi troch hodinách cesty sme si urobili prestávku. Zastavili sme na benzínovej pumpe. Harry natankoval auto, zatiaľ čo ja som nám objednala kávu.  Obsluhoval to celkom pekný chlapec. Teda, čo to trepem. Už muž. Mal asi dvadsaťpäť rokov a bol sexy. Dovolím si povedať, že ma aj balil. Teda, len do chvíle, kým neprišiel Harry a jedným pohľadom ho odrovnal.

„Len na chvíľu si dovolím nebyť s tebou a už ťa balia nejakí cudzinci,“ mračil sa. Keby si len vedel, že ma balí aj tvoj kamoš, pomyslela som si so smútkom na duši a odchlipla si z kávy.

New life 40

Akože mne táto časť príde dosť odveci napísaná, ale tak bolo to písané za divných okolností :D Btw, dnes som dostala 1 z Geografie! Ani by ste neverili aká som šťastná :) Nakoniec píšeme test z angliny zajtra, takže pevne verím, že to zvládnem. Držte prsty :)

Diana

Niall s Lucy zmizli niekde na poschodí a ktovie čo tam robili. Bolo počuť len smiech tlmený stenami, buchot a znova smiech. Darmo, Horan má veľmi prenikavý a neprepočuteľný smiech.

„Nášmu malému Niallkovi sa zjavne páči Lucy,“ uškrnul sa Louis. „Čo s tým urobíme?“

„No čo asi,“ pokrútil hlavou Liam. „Nič. Necháme to tak ako to je a oni si k sebe nájdu cestu k sebe.“

„Myslíš, že Niall vie ako na to?“ protestoval Louis. „Tomu treba dopomôcť alebo mu to ešte viac sťažiť,“ zákerne sa usmial a začal si mädliť ruky.

„Bože, ale som rada, že vy ste ma nepoznali, keď sme sa dali s Harrym dokopy.“

„Ale, čo sa ti nepáči. Bola by to zábava.“

„Možno tak pre teba. Ty asi tiež nevieš aké je to ťažké. Teda nie ťažké, ale chápeš na čo narážam, nie?“ zúfalo som sa pozrela na Louisa.

„Nie zlatíčko, nechápem. Ja som nebol nikdy nervózny a vždy som vedel čo mám v danej situácii urobiť a všetky dievčatá zo mňa odpadávali už aj vtedy, keď som nebol slávny, takže ja ten pocit, ktorý sa ty tak strašne snažíš vysvetliť vôbec nechápem.“

„Horenos,“ zahundrala som.

„Diana, poďme do izby,“ usmial sa na mňa Harry.

„To s našou debatou vôbec nesúvisí,“ protestoval Zayn.

„Veď ty si ani nedebatoval, takže buď tíško Malik,“ uškrnul sa naňho Louis a potom obrátil pohľad na Harryho. „To s našou debatou vôbec nesúvisí,“ zopakoval po Zaynovi.

„Ale no tak,“ rozhodil rukami Zayn.

„A čo? Podpásovky sú dovolené.“

„Fajn, ja idem preč. Majte sa.“

„Kam ideš?“ zvolal za ním Liam.

„Som dospelý, môžem ísť kam chcem,“ odsekol a následne sa uškrnul. „Už ma nebaví táto nudná konverzácia. Idem spať.“

„Alebo sa pozerať na svoj odraz do zrkadla,“ zamrmlal Louis. „Narcis jeden.“

„No, tak ideme aj my, nie?“ preplietol si so mnou prsty Harry a ťahal ma na poschodie.

„Harry, miláčik môj, už aj ty ma opúšťaš?“ zosmutnel Louis.

„Zavolaj El, ona sa iste poteší,“ skríkol Harry a rýchlo ma začal ťahať do jeho izby. Keď sme vchádzali do izby, začula som silný smiech. Vychádzal určite z dievčenských úst. Ach, ani nechcem vedieť čo robili. Alebo chcem? Asi chcem, Veď ja to z Lucy dostanem.

Len čo sa za nami zavreli dvere, Harry sa ku mne vrhol so šibalským úsmevom na tvári. Pod jeho tlakom som musela cúvať, až mi kolená podrazila posteľ a ja som sa na ňu zvalila. Harry sa následne vyštveral ponad mňa a začal ma bozkávať, kde len to prišlo. Jeho ruky blúdili po celej mojej dĺžke tela. Dotyk jeho ruky mi spôsoboval zimomriavky a neskutočne veľkú túžbu. Každým bozkom naviac sa to viac a viac stupňovalo. A potom mi došlo, že sme nezamkli, a koľko ľudí to môže vojsť. V tom momente som sa rozhorčila a na malú chvíľu ho donútil vybrať jazyk z mojich úst. Darmo, asi ho zabolelo keď som ho doňho hryzla.

„Čo sa deje láska?“ mračil sa.

„Ono to tu proste nejde. Mám pocit, že tu každú chvíľu niekto vojde.“

„Tak ja skočím zamknúť,“ postavil sa, rozbehol k dverám, zamkol a rýchlosťou blesku bol znova pri mne. „Lepšie?“

„Dnes to už asi nepôjde.“

„No nič, chrobáčik,“ usmial sa a pobozkal ma do vlasov.

„Toto na tebe milujem, miláčik.“

„Ja som myslela, že ma miluješ celého,“ uškrnul sa.

„Veď vieš ako som to myslela.“

„To máš jasné, že to viem. Aj ja ťa milujem.“ Usmiala som sa a nechala sa unášať láskou v jeho náručí. Bolo to to najkrajšie miesto na svete. Cítila som sa tam jedinečná a milovaná. A taká som aj bola.

„Čo keby sme šli na dovolenku?“ navrhol Harry.

„Na dovolenku? V tomto ročnom období? Veď už je november.“

„Ak by sme šli na Bora Bora, Hawai alebo proste niekde, kde je stále teplo. Teba teplo nechýba?“

„To máš jasné, že mi teplo chýba, ale čo ja viem. Ešte stále som neskončila s Ollym a ...“

„Za ním skočíme zajtra.“

„Keď ja neviem... Dovolenka bude drahá.“

„To vôbec nevadí.“

„Vadilo by ti, ak by som povedala, že by som chcela ísť do Holmes Chapel? Už som tam dlho nebola.“

„Samozrejme, že by mi to nevadilo. Rovno by som skočil domov aj ja. Nevidel som mamku a Gemmu už veľmi dlho. Máš dobré nápady, miláčik.“

„Ja som samý dobý nápad. Až na tú vec, že tam nebudeme mať taktiež súkromie. Dokonca možno ešte menšie ako máme tu.“

„Tak to možno je pravda, no zároveň to bude vzrúšo,“ šibalsky sa usmial. Keď zbadal môj nechápavý výraz, v momente mi to začal po lopate vysvetľovať. „Veď to bude ako za starých čias. Keď som sa skrýval pred Tomom a tvojimi kamoškami pod posteľou, potom pred mamkou pod perinou a teraz by to bolo iné v tom, že by nás mohli prichytiť pri milovaní. Veď je to dych berúce.“

„Aby si sa nezadusil,“ vyplazila som naňho jazyk.

„Ale, ale. To bolo kruté, to si odpykáš!“

„Znova láska, naozaj?“ zasmiala som sa.

„Znova. A bude sa to opakovať, kým si nezapamätáš ako to končí,“ pristúpil ku mne a iskričkami v očiach ma začal štekliť. No doprevádzal to nežnými bozkami  a napriek tomu, že som sa sťažovala na súkromie sme skončili tak, ako v noci.

Dear Diary...

Viem, že som sľúbila časť, ktorá mala byť mimochodom včera, ale ja som taká paf! Všetko čo som chcela napísať, mi vyfučalo z hlavy! Debilná láska...Sa čudujem, že ešte vidím na klávesnicu. A že som napísala písomku z chémie na 1! Akože chápete to? Normálne čo môže byť lepšie? 1 z matiky sa asi už nikdy nedočkám, ale som spokojná aj s 2 a 3, čo iné mám robiť? :D Zajtra by mal byť pokojný deň, a štvrtok.. hoc píšeme písomku z dejepisu, angliny a bolo by dobré sa učiť aj Geografiu, keďže tam tiež nemám veľmi lichotivé známky, končím o 4, no môže to byť tak šupa deň.. Už nech je.  :)
Takže také zhrnutie.. chcela som vám dnes napísať časť, ale musím si urobiť náčrt Iana Somerhaldera na umenie a kultúru, pretože za 45 minút ho celého nakresliť, vytieňovať a všetko to nestihnem ... Zajtra sa mám veľa učiť, no vo štvrtok by to možno aj šlo :) Modlite sa, aby som znova neklamala :D Hoc ja to nerobím chcene, ale tak niekedy moje plány nevychádzajú :/ .. a ak nedám vo štvrtok novú časť, tak dám aspoň jednodielovku ;)
Btw, som až po uši zamilovaná a je to krásny pocit  :)))

Pridávam aj môj posledne nakreslený obrázok. Mám nakresleného už aj Zayna, ale nemám to ešte v počítači

Caroline a Klaus- TVD

New life 39

Sorry, že až teraz, no keďže ide X-factor a ja som to nemala dopísané, písala som iba cez reklamy ... Ale je to tu .. 

Túto časť venujem mojej milovanej Steph! Dúfam, že sa ti bude páčiť :)

„Lucy!“ zamávala som na ňu a povzbudivo usmiala. „Ahoj. Prečo si nezavolala? Veď som ti dala moje číslo, aby sme ťa šli normálne počkať.  Takto si nás musela hľadať.“

„Chcela som ti zavolať, ale vybil sa mi mobil,“ vytiahla ho z vrecka a potriasla mi ním pred očami. „A tak či tak. Všetci tu nejak divne zakukovali. Akosi mi došlo, že to nie je len tak,“ uškrnula sa.

„Dobre, takže ideme?“ zdvihol sa z kresla Harry vyberajúc peňaženku.

„Ja za seba zaplatím,“chytila som ho za ruku.

„Bože, Diana. Netrapoš tu. Je to jedno latté,“ pokrútil hlavou a šiel vyplatiť účet.

„To je taký rozkošný stále?“ vzdychla si Lucy.

„Väčšinu času,“ usmiala som sa a pozrela sa na Harryho, ktorý práve platil. Keď sa nám stretli pohľady, usmial sa, rýchlo jej dal peniaze a rozbehol sa k nám.

„Tak ty ma budeš pozorovať, ešte aj keď platím?! To si odpykáš, mladá slečna,“ uškrnul sa a prisal sa mi na pery.

„Takéto tresty zbožňujem,“ usmiala som sa na jeho tvári. „Okey, takže ideme?“ otočila som sa na Lucy, preplietla si  prsty s Harrym a mohli sme vyraziť.

„Hej všetci! Príďte privítať našu novú spolubývajúcu!“ skríkol na celý dom Harry v momente keď sme zavreli vchodové dvere. Ani som sa nestihla vyzuť a už som počula náhlivé dupanie po schodoch. V mysli mi prebleskla tvár a keď sa moje tušenie vyplnilo, musela som sa usmiať. Náš blondiačik už stál vo dverách s úsmevom od ucha k uchu.

„Ahoj Lucy, dlho sme sa nevideli.“

„Niall!“ usmiala sa a hodila sa do jeho pripraveného náručia. Trošku mi nedochádzalo, kedy sa takto skamarátili. Harry sa na mňa tiež nechápavo pozrel a následne pokrčil plecami. V tej chvíli sa dole dovalili aj ostatní. Všetci ju zborovo pozdravili a neodpustili si poznámku na to objatie, ktoré ešte stihli zbadať.

„Lucy, chceš ukázať, kde máš izbu?“ spýtala som sa jej.

„Nie!“ protestoval Niall. „Ja ti ju ukážem,“ usmial sa a rozbehol sa na poschodie. Raz sa otočil či ho nasleduje, hore ju počkal a potom som už nič nevidela.

Niall

Keď Diana navrhla, že jej pôjde ukázať izbu, musel som protestovať. Ja som mal byť ten, kto ju povodí po dome a po celom Londýne. Nie ona. Ona už svojho chlapca má, tak nech mi nekradne aj dievča. Keď Lucy súhlasila, potešený som sa rozbehol hore a až v strede schodov mi došlo, že ona ani nevie kam ide. Preto som sa otočil a ona ma nasledovala. Bol som tak šťastný. Konečne s ňou budem sám aj z očí do oči, nie len cez skype. Teda, nikto to nevedel, ale my dvaja sme si odkedy sa poznáme stále skypovali. Neverili by ste ako dobre som sa s ňou dokázal rozprávať. Vždy mi vyčarila úsmev na tvári. Hore na schodoch som ju počkal a od vtedy sme už šli spolu.

„Bože, ale je tu dverí,“ šokovane vzdychla.

„Len šesť,“ zasmial som sa. „Tuto je Zayn, Harry, Louis a na ľavej strane je Liam, ja a táto posledná je tvoja,“ ukázal som na dvere, pred ktorými sme už stáli. Otvoril som dvere a spolu sme do nej vošli. Popravde táto izba bola zo všetkých najmenšia. Mala slúžiť ako hosťovská. Dokonca sme proti nej zo začiatku aj protestovali. Chalani argumentovali, že keď si privedieme dievča, bude spať s nami v jednej posteli, nie? A teraz môžeme byť radi, že nám ju Paul vnútil. Vraj: Čo ak budem opitý a zabudnem kde mám dom?

Bola tam jedna veľká posteľ, priemerná skriňa, malá komoda, nočný stolík a ďalšie dvere, ktoré viedli do kúpeľne. Tá tiež patrila k tým menším. Bola tam iba vaňa, umývadlo a vécko.

„Ježkove oči! Veď ja sa v tej izbe stratím!“ zvýskla Lucy.

„Stratíš?“ nechápal som.

„Veď je obrovská! Doma som mala asi jednu tretinu z tejto.“

„Čože?“ Snažil som sa spomenúť akú mám doma izbu ja. A mala pravdu. Na normálne pomery táto izba bola dosť veľká.

„Asi som už zabudol aké to bolo... No nič. Vylož si veci a ukážem ti moju izbu,“ usmial som sa. Lucy ma poslúchla. No ona si chcela všetky veci vybaľovať a triediť, popravde na to som nemal nervy. Chcel som sa s ňou rozprávať. No na druhú stranu som jej chcel pomôcť. Preto som si k nej kľakol a začal jej pomáhať.

„Nie, to nie je potrebné,“ protestovala.

„Ale čoby. Tebe vždy rád pomôžem. A čím skôr to budeme mať tým skôr sa môžeme otvorene rozprávať  a dokonca ti aj ukážem Londýn. Teda, ak chceš,“ pozrel som sa na ňu. Je blond vlasy jej padali do očí. Keď ku mne zdvihla pohľad, jednou rukou si zastrčila nezbedný prameň za ucho.

„Budem veľmi rada,“ usmiala sa na mňa. „A rozprávať sa môžeme už aj teraz nie?“

„Jasné.“

„Poznáš Cher?“

„Áno. Sme kamaráti. Hoc nie veľmi blízky, no vieme o vzájomnej existencii...“

„Kto by o vašej existencii nevedel,“ zamrmlala.

„Čo si to povedala?“ so smiechom v hlase som zavrčal.

„Že ste veľmi slávni a bojím sa, že vám to stúpne do hlavy,“ uškrnula sa.

„To si nemala,“ zasmial som sa a vrhol sa na ňu. Šteklil som ju kde prišlo. Ona sa tam zvíjala, smiala a prosila ma o to, aby som prestal. Viete si predstaviť ako veľmi som ju poslúchal. Až keď jej začali tiecť slzy smiechu, mal som pocit spokojnosti so svojou prácou a prestal som.

„Konečne,“ vzdychla si. „Ale vážne. Ste až nezdravo slávni. A ja to viem asi najlepšie, keďže patrím k tým najvernejším, najšialenejším directionerom na celom svete. Počúvam vás od úplných začiatkov. Už vtedy som vás zbožňovala. Je to trochu pritiahnuté za vlasy, že som teraz tu, vo vašom dome, ty ma šteklíš, a ak si to neuvedomuješ ešte stále držíš ruku na mojom stehne. No mne to neprekáža,“ smiala sa, keď som ruku zahanbene odtiahol. No aj keď to čo povedala ma potešilo, nemienil som ju už vrátiť späť. Bolo by to oplzlé. „Mne sa splnil sen, po ktorom túžia milióny dievčat celého sveta. No nie som ale šťastné dievča?“

„Ja som ten najšťastnejší chlapec.“

„No áno. Máš skupinu s najlepšími kamarátmi, úžasne spievaš, si snom miliónov dievčat a na účte ďalšie milióny.“

„Ja som skôr narážal na to, že som ťa spoznal,“ usmial som sa.

„Ale, nepreháňaj,“ zamrmlala červenajúc sa. „Radšej mi poď ukázať Londýn,“ postavila sa a podala mi ruku.

New life 38

Trošku neskôr, ale predsa. Hlavná vec, ktorú chcem povedať. Všetko najlepšie k meninám Denisa! Veľa zdravia, šťastia, lásky a najmä splnených snov :)

Tri tmavé a jedna blonďavá hlava sa na nás od ucha k uchu usmievali. S Liamom Leigh už živo debatovala a poriadne gestikulovala rukami. Najprv sami zdalo, že sa hádajú, no potom mi došlo, že tie prehnané pohyby robí len kvôli radosti. Veď ich plán vyšiel. Teda, aspoň začiatok. Dostávajú sa do povedomia.

„Dnes je v klube Star party, ideme tam?“ žiarivo sa na mňa Perrie usmiala, keď sa ku mne prebila. Mohol som povedať nie? Zjavne nemohol.

„Iste,  bude mi potešením,“ uškrnul som sa.

„Mohol by si pre mňa prísť? Tu je moja adresa,“ s jemným úsmevom na perách mi papierik zastrčila do dlane.

„O deviatej?“ navrhol som. Zahryzla si do pery s prikývla. Nechcel som tomu veriť, no v tej chvíli mi prišla rozkošná. Rýchlo som to chcel z hlavy vytriasť a nechcel som sa na ňu tak pekne usmiať, ale nevedel som to zadržať.

„Neukážeš mi tvoju izbu?“ navrhla. Ja som iba omámene prikývol, rukou jej naznačil nech vyjde z kuchyne. Keď sme boli v predsieni, predbehol som ju a vybehol do môjho kráľovstva. S hrôzou som si uvedomil, že tam mám dosť veľký neporiadok. Posteľ bola neustlaná a pyžamo.. Do riti. To som mal na sebe. Bez trička v rozťahaných teplákoch a strapatými vlasmi. Takto som tam pred ňou stál. A ja som si myslel, že sa tak usmieva kvôli tomu aký som krásny.

Otvoril som dvere na izbe, rýchlo tam vpálil a snažil sa aspoň čo to upratať. Šaty zo včerajška som „nenápadne“ kopol pod posteľ, perinu som ako tak ustlal a nervózne sa na Perrie usmial. Rýchlo som si cez hlavu prevliekol tričko. Nechcel som ju veľmi rozptyľovať. Chcel som aby sa rozprávala so mnou, nie mojim vypracovaným telom.

„Prepáč za ten neporiadok. Dlhý čas nikto cudzí v mojej izbe nebol a mne neporiadok neprekážal.“

„To je v poriadku,“ usmiala sa. „Keby si vedel aký mám neporiadok v izbe ja,“ zasmiala sa.

„To neverím. Si dievča, tie sú poriadkumilovné. Teda, väčšina“

„Tak to nepoznáš mňa. Ja patrím k tej menšine. Hoc si myslím, že sme väčšina alebo aspoň polovica,“ uškrnula sa. Len som nad ňou s úsmevom pokrútil hlavou a ďalej upratoval. Proste už bolo na čase.

„Ukáž, pomôžem ti,“ prihrnula sa ku mne a začala mi rozdeľovať veci na tie ktoré treba vyprať a tie, ktoré by sa mohli odložiť do skrine.

„Ech, to nie je potrebné.“

„Ale Zayn. Fakt si to myslíš? Pričuchni si k tomu tričku, ktoré si dal na kopu čo majú ísť do skrine,“ so smiechom mi ho strčila pod nos. Len som sa zháčil. „Vidíš? Potrebuješ ma,“ usmiala sa a pokračovala v načatej práci.

„Ďakujem,“ zamrmlal som.

Diana

Zobúdzať sa po úžasnej noci plnej vášni v jednej posteli s vašou láskou, je niečo neuveriteľné. Zozadu ma objímal a hladil ma po nahých stehnách.

„Dobre ránko, miláčik,“ zašepkal mi do ucha, keď si uvedomil, že som hore.

„Dobré ráno, zlatko,“ otočila som hlavu a pobozkala ho na pery, ktoré mal roztiahnuté do nežného úsmevu. „Ako si sa vyspal?“

„Pri tebe sa nedá inak ako úžasne. A vieš aký som mal krásny sen? Boli sme jedno telo a robila si mi ...“ škeril sa.

„Prestaň!“ so smiechom som ho pľasla po jeho chutnom zadku.

„Čo, veď len hovorím len pravdu. A v podstate to bolo len to isté čo bolo aj v reáli,“ vrhol sa mi na pery a jemne sa s nimi pohrával.

„Harry, koľko je hodín?“ zašušlala som mu do pusy. Natiahol sa pre mobil ani sa odo mňa neodtrhol a pre zmenu on bol ten, kto mi do pier hovoril čas.

„To nemyslíš vážne!“ vyskočila som sa na nohy a začala nahá pobiehať po izbe. Harry ma celý čas spaľoval pohľadom a keď som naňho ukradomky pozrela, uvidela som ako si oblizuje pery. Úchylák jeden.

„Veď je len pol deviatej,“ zamrmlal a rýchlo ku mne priskočil. Podotýkam, nahý. Bohuvďaka, že ja som už mala na sebe aspoň spodné prádlo, pretože by mal bol pretiahol na mieste.

„Dnes má prísť Lucy.“

„Ale veď až poobede,“ šepkal keď ma bozkával na krku.

„Lenže ja musím ísť domov jej pripraviť izbu.“

„Domov? Veď to je len hotelová izba. Domov máš v Holmes Chapel a tuto ak si zabudla. A ak ti to ušlo, hotelovú izbu máš zaplatenú už len na budúcu noc.“

„Ja som nebola tá, ktorá ju chcela objednať na tak dlho.“

„Nie, to bola tvoja mamka, ktorá je tam aj s tvojimi súrodencami. Kde tam chceš vtesnať Lucy? Bude bývať u nás. Hosťovskú izbu máme, takže žiaden problém.“

„To je od teba milé, no aj tak. Musím ísť na hotelovú izbu, porozprávať sa s mamkou, všetko s ňou dohodnúť, zbaliť si posledné veci a ísť si vybaviť nejaký b..“

„A priniesť si všetky veci tu. Nemienim spávať bez teba. To si odmysli. Keď budeš v Londýne, bývaš s nami. A neopováž sa protestovať.“ Otočila som sa k nemu a zapozerala as mu do očí.

„Si si tým istý?“ Neveriacky pokrútil hlavou a vášnivo ma pobozkal.

„Ničím som si nebol istejšímň. Teda až na to, ako veľmi ťa milujem.“

„Ja ťa milujem viac.“

„Nie, ja.“

„Tak to si nemyslím.“

„Tak rovnako, súhlasíš?“ uškrnul sa.

„Okey. Milujeme sa rovnako,“ usmiala som sa. „Ale teraz fakt musím ísť.“ Znova som začala behať po izbe a zbierala zo zeme oblečenie, ktoré som si chcela obliecť. Začínala chladná jeseň, preto som si musela vziať džínsy, tričko s dlhým rukávom, mikinu a na to plášť. Ako mi chýbalo leto...

O tretej popoludní sme s Harrym čakali na letisku. Let mal meškanie, preto sme si sadli do kaviarne a popíjali si latté. Niektoré dievčatá a čašníčky tiež mohli na Harrym oči nechať. Neviem či vedeli kto je, a asi aj áno. No aj keď nie, bolo to prirodzené. Harry je proste nádherný chlapec a ja som bola nadšená, že je môj.

„Bože, čo ten zas chce,“ hundral, keď sa pozrel na mobil, ktorý mu vyzváňal. „Áno, Niall?“ „Na letisku.“ „Prišli sme vyzdvihnúť Lucy.“ „A načo by sme ťa volali?“ „Čože? Tebe načisto hrablo? Veď ju ani nepoznáš.“ „A čo.“ „Bude bývať u nás.“ V tej chvíli si Harry mobil trochu odtiahol od ucha a divne sa zatváril. „Ech, myslím, že ju práve vidím, takže asi za hodinku, ahoj,“ zložil a postavil sa. „Je to ona, nie?“ ukázal na pekné plavovlasé dievča, ktoré k nám nervózne kráčalo.