New life 55

Táto časť je taká .. mostíková. Potrebujem ju aby som mohla pokračovať. A ospravedlňujem sa, že včera nebola časť, nebudem klamať napísala som len polovicu, pretože ... No poznáte to, keď si  máte možnosť celý deň písať s vašou láskou ... Takže, prepáčte :/ Dnes som chcela dať ešte jednu, ale asi už nedám, keďže o 5 idem von s kamoškou a potom musím ísť pomáhať so sálou na ples -_-

S neochotou som sa postavila z gauča, otrepala omrvinky ktoré som na seba natrúsila počas jedenia pukancov a šla otvoriť. Keď som ju zbadala úsmev sa mi rozlial po tvári. Stála tam, kučeravá hriva okolo tváre a úsmev od ucha k uchu.

„Diana!“zvýskla a hodila sa mi okolo krku.

„Ach, Danielle. Rada ťa vidím,“ smiala som sa a stískala ju v objatí.

„Keď si ma neprišla navštíviť,“ odula spodnú peru a vzápätí sa usmiala. „Páni, ty máš ale bývanie,“ uprela zrak za mňa a šla na vnútornú prehliadku. Ja som nám zatiaľ šla pripraviť čaj. Keď som ho už zalievala, Danielle si sadla na gauč do obývačky. Vzala som obidve šálky a postavila ich na stôl.

„Tak, rozprávaj,“ usmiala som sa. „Čo máš nové?“

„Ak začnem ja, ty sa k slovu už nedostaneš,“ uškrnula sa a odchlipla si zo šálky.

„Tak ... Veď vieš.. koncertovala som, nahrávala, spala, nahrávala, spala.. koncertovala a spala, spala, spala.“

„Ale no tak. Porozprávaj mi nejaké zážitky,“ sprisahanecky sa usmiala. „Žiadne úlety s nejakými sexi chlapmi?“

„Dan! Veď ma poznáš,“ smiala som sa.

„Jasné... Stále myslíš na Harryho?“ opatrne sa ma opýtala na citlivú tému. Vlastne teraz by to počula prvýkrát na vlastné uši.Pichlo ma pri srdci.

„Nikdy som naňho neprestala myslieť,“ šepla som. Danielle mlčala. Asi čakala či budem pokračovať. „Ja som sa aj snažila nemyslieť naňho, ale to nešlo. Stále ho mám pred očami, všetko sa mi s ním spája... Ale... rozprávaj teraz nejaké pekné zážitky,“ usmiala som sa a rýchlo si utrela slzy, ktoré sa chceli predrať von.

„Tak.. v tancovaní sa mi darí, no teraz budem mať pauzu,“ rozžiarila sa.

„Idete s Liamom na dovolenku?“ nechápavo som sa spýtala.

„Nie tak celkom.“

„Tak čo potom?“

Danielle sa rozžiarila ešte viac a to som si fakt myslela, že to už nejde a vystrčila mi ruku pred nos. Hľadala som tam nejaké známky poškodenia kvôli ktorým by nemohla tancovať a musela ísť na liečenie, no pokožku mala dokonale hladkú a zdravú. No potom sa od svetla niečo zablyšťalo a zapozerala som sa na jej prsty. Presnejšie na prstenník, na ktorom sa vynímal krásny prsteň s .. briliantom? ...v tvare srdca.

„To je .. zásnubný?“ spýtala som sa s črtajúcim úsmevom na perách. Pozrela som sa do jej tváre, ktorá smelo prikyvovala. „Ach, Dan!“ hodila som sa jej so smiechom okolo krku. „Blahoželám vám. Budete spolu úžasní! Kedy je svadba?“

„Ďakujeme. Ešte stále tomu neviem uveriť... Bolo to tak krásne,“ usmiala sa a neprítomne za mňa hľadela. „Svadba bude 20.apríla.“

„Ako ťa požiadal o ruku? Chcem počuť detaily!“ naliehala som.

„Najprv sme boli na prechádzke v meste. Vonku padal sneh, po uliciach sa ozývali koledy, proste krása sama o sebe. Potom sme prešli do parku. Neverila by si, no okrem nás tam skoro nikto nebol. Kto by si to bol pomyslel. Veď vonku bolo krásne a veľa snehu. Dokonca ma doň zhodil a celú zmáčal!“ smiala sa. „A potom ma zodvihol,  jednou rukou ma držal a druhou sa začal hrabať vo vrecku. Kľakol si na jedno koleno a hovoril: Aj keď som to plánoval oveľa krajšie, ale ... Danielle, vydáš sa za mňa? Ja som sa od dojatia rozplakala, nechala si navliecť prsteň a hodila sa mu okolo krku, kde som dokola hovorila áno,áno,áno a potom sme sa tam bozkávali..“ rozplývala sa.

„To je krásne,“ tešila som sa s ňou a aspoň na chvíľu zabudla na Harryho.

„A Diana?“ pozrela sa na mňa s otázkou v očiach.

„Veľmi by som chcela, aby si bola moja družička. Hlavná bude Eleanor, ale chcem aj teba. Prosím, urobíš to pre mňa?“ Ako som mohla odmietnuť? Veď ona bola nevesta a všetko muselo byť podľa jej predstáv. Aj keby som neviem ako veľmi chcela protestovať, nemohla som. Tak som len s tým najlepším úsmevom prikývla a ona sa mi opätovne hodila ako krku.

„A nevadí, že tam bude aj Harry, že nie?“

„No .. Som si vedomá toho, že aj on tam musí byť. Predsa sa len bude ženiť jeho najlepší kamarát. Takže, neboj. Zvládnem to.“

„Už máme zariadený kostol, sálu a tie veľké veci.“

„Šaty, obrúčky, výzdoba a podobné veci?“

„S tým mi dúfam pomôžeš ty,“ usmiala sa. „A ešte som dúfala, že nám budeš spievať. Teda najmä počas cesty k oltáru. Veľa by to pre mňa znamenalo,“ žiarivo sa na mňa usmievala.

„Urobím čo budeš chcieť. Si nevesta, bude to dokonalý deň.“

„Super!“ vyskočila. „Zajtra pre teba prídeme a konečne môžeme so všetkým začať.“

Ahojte :)

No moje zlaté :) Zajtra idem k lekárke, takže napíšem časť a hodím ju vám sem potom. Uvidím, kedy sa dostanem na net. Asi niekedy okolo 5 poobede by to mohlo byť. Možno aj skôr. A v piatok ... No aj keď ma vypíše, tak musím ísť do školy napísať si písomku, no odídem skôr, takže by som znova mohla napísať časť a mohlo by to tak ísť až do nedele :)
Toľko som len chcela. A jasné.. Klip ku Kiss me je famózny! Keď som ho prvýkrát videla v ruke s Teraflu, nemohla som sa prestať usmievať a kašľala som na prichádzajúce správy. A od vtedy si to púšťam každú možnú chvíľu. Všetci sú tam na spapanie :3 Rozpísala by som sa nadlho, ale už počujem mamču prichádzajúcu z práce a keď ma zbadá na počítači .. Úf.. radšej padám, ahojte :)

New life 54

Dievčatá moje, hľa je tu nová časť :D Nezaručujem ako je to nepísané, trošku som chorá a tie tabletky mi asi nerobia dobre na hlavu :D 

A podotýkam, áno mám rada napínavé konce :D :D

Ďalšia časť bude .. no zajtra asi nie, pretože som sa celé prázdniny neučila, takže mám toho moc. A ako budem stíhať potom.. neviem .. Ale asi najskôr až v stredu :) 

Harry

Keď som prechádzal na aute okolo jej domu, prepaľoval som jej okno pohľadom. A uvidel som ju. Sedela tam, schúlená s hlavou opretou o kolená a pozorovala ulicu. Vedel som, že sa k nej nemôžem rozbehnúť, no musel som aspoň spomaliť. Chcel aby mi ten pohľad vydržal čo najdlhšie. Bola taká krásna. Dlhé kučery jej voľne padali na plecia a aj keď som tú vrásku medzi očami nevidel, bol som si istý, že tam je. Vždy ju mala keď sa  na niečo sústredene pozerala. Tak veľmi ma to fascinovalo. Keď ma v tom zbadala. Na stotinu sekundy stŕpla, potom sa jej na tvári mihol úsmev, prekvapenie a zrazu jej ruka vystrelila do vzduchu, vyskočila a nebolo jej. Vedel som, že sa rozbehla ku mne. Možno aby mi to všetko vysvetlila znova, možno aby prosila nech sa spamätám alebo mi vynadať aký som idiot. Strašne som sa jej chcel rozbehnúť v ústrety, no nemohol som. Proste som na to nebol pripravený. Dupol som na plyn a čo nevidieť som zaparkoval na našom dvore. Nedbal som na moju batožinu, nechal som ju v aute. Len som už chcel vidieť mamu. Tá ma čakala v hale a s radosťou si ma k sebe privinula. Zbožňoval som ju. Aj bez slov ma vedela upokojiť a naznačiť, že všetko bude v poriadku. Jasné, že o všetkom vedela. Veď toho bolo plné stánky. Titulky a dvojstránky v časopisoch, boli sme proste téma na zahryznutie. A každý sa snažil zistiť kto urobil chybu, kto koho podviedol. A zistili to? Jasné, že nie. A ani nezistia.

Posledný deň môjho výletu som sa rozhodol, že pôjdem za Dianou. Chcel som všetko urovnať. Veď ona to chcela už skôr,  nie? To len ja som bol totálny ignorant. Mamka s Gemmou ma povzbudzovali. A ja som im za to bol vďačný. Vraj by bolo hlúpa, ak by nepriala ospravedlnenie. A s týmito slovami v hlave som stál pred dverami na ich dome. Zazvonil som raz a nikto neotváral. Na druhé zazvonenie sa nedialo nič. Až keď som zazvonil tretíkrát a už som sa vzdával, otvorili sa dvere. Stál v nich Tom.

„Čo tu robíš?“ zamračený sa ma opýtal.

„Prišiel som si to vyriešiť s Dianou. Pustíš ma dnu, prosím?“ spýtal som sa.

„Rád by som, ale práve si šla ľahnúť. Prepáč. Mám jej niečo odkázať?“ pozrel sa na mňa úprimným pohľadom. A ja som vedel, že by jej naozaj odkázal všetko čo by som povedal, no ja som namiesto toho iba pokrútil hlavou.

„Asi je to osud. Nemal som za ňou teraz prísť. Poprosím ťa len o jedno. Ak by náhodou pochybovala o tom či som ju ľúbil...Vyvráť jej to. Miloval som ju z celého srdca,“ zamrmlal som a pobral sa preč.

„Hej!“ skríkol za mnou.

„Áno?“ otočil som sa.

„Teraz ju ešte ľúbiš?“

„Ak by bolo moje srdce celé, povedal by som, že z celého srdca. No takto môžem povedať tak veľmi ako dokážem, aj keď ma to stále bolí,“ hlesol som, zakýval mu a nasadol do auta, ktoré ma zaviezlo späť do Londýna.

Diana

Očakávala som ho možno pred dverami, možno sedieť v aute. No on nebol nikde. Akoby sa vyparil zo zemského povrchu. Strašne ma to zabolelo. Za dva dni som pocítila druhýkrát tú bolesť. No teraz s ešte väčšou intenzitou. Na čo vôbec spomaľoval a prepaľoval ma pohľadom. Naozaj až tak chcel aby ma to bolelo? Chcel moje utrpenie? Preháňalo sa mi hlavou. No odpoveď som nenašla. Zaľahla som do postele a zobudila sa až na štedrú večeru.

Sviatky? Boli celé na nič. Nový rok? Boli sme vonku s kamarátmi, no nejak som to neriešila. Pila som toľko, aby som si nič nepamätala a teraz môžem len dúfať, že som neurobila nič hrozné. No asi neurobila, pretože bol tam aj Tom a ten by mi v tom zabránil.

Týždne plynule a razom a menili na mesiace. O Harrym som mala novinky len z telky. Mohla som byť rada, že znova začali vystupovať. Pozrela som si jeden koncert na youtube, a bolo na ňom vidieť, že Harry so Zaynom veľmi nevychádzajú, no aspoň sa tam nepobili. A ja? Vo februári ma navštívil môj manažér Peeta aj s Ollym. Tú pesničku ktorá bola načatá ešte asi pred polrokom sme úplne zahodili a napísali novú. V marci sa mi začalo koncertovanie po celej Británii a Írsku. Na ulici ma spoznávalo čoraz viac ľudí a spoločná pieseň s Ollym sa stávala hitom. Znova som čoraz viac času trávila v Londýne, takže som si tam kúpila byt. Bol na poslednom podlaží, takže som mala prístup aj na strechu. Bol priestranný a dobre vybavený. Obývačka tvorila podstatnú časť bytu a celá jedna stena bola zo skla. Čiernymi závesmi som si to mohla kedykoľvek celé zastrieť, no to som nechcela. Ten úžasný výhľad stál za to. Na jednej strane mi stálo obrovské čierne piano. Hrala som na ňom stále keď som mala zlú náladu čo bolo skoro stále. Spálňa s veľkou posteľou, plazmou a dvoma dverami. Jedny viedli do kúpeľne  a tie druhé do priestranného šatníka, ktorý nebol ešte ani z polovice zaplnený. Byt mi tvorila aj elegantná kuchyňa, v ktorej som ale až tak veľa času netrávila. Mala som to tam v celku pekné, no chýbala mi tam spoločnosť.

Na konci marca sa mi skončila koncertná šnúra. Bolo úľavou si len tak ľahnúť na gauč a nezaujato prepínať programy v telke. Až kým mi niekto nezazvonil pri dverách.

New life 53

Hups... Mala byť včera, viem.. Ale ech... No tak včerajšok bol divný... Užite si ju dnes :)

Harry

Myslel som, že postupom času sa bolesť zmenší. No ona sa len a len rozrastala. Po dvoch týždňoch som myslel, že puknem. Strašne to bolelo. No zároveň som vedel, že si za to môžem. Veď ona to naozaj ľutovala. No potom sa vo mne vždy ozvala druhá časť môjho ja. No ona ťa podviedla s tvojím najlepším kamarátom! Okrikovala ma stále, keď som si myslel, že som jej mal odpustiť. A on? Idiot jeden. Môže byť len rád, že sa odsťahoval sám. Ak by to neurobil, vyhodil by som ho ja. A to by ešte ľutoval. Och, ako som ho len neznášal. V tej chvíli by som ho aj zabil. No potom som si uvedomil, že tým by skupina padla už úplne a nebolo by návratu späť. Takto aspoň ostatní dúfali, že sa všetko vráti do starých koľají. A najmä Paul. Myslím, že sa šiel zo mňa a Zayna zblázniť. Teda najmä zo mňa. Veď to ja som nechcel prijať jeho ospravedlnenia a stále keď to chcel napraviť som mu vynadal do prvého čo ma napadlo. A aby toho Paul nemal málo...

Po dlhšej dobe sme sedeli všetci v obývačke. Bola tam aj El, ktorá sedela Louisovi na kolenách. Dokonca tam bol aj Zayn. Keď som si to uvedomil chcel som odísť, no Liam nás požiadal aby sme tam boli všetci. Vraj je to dôležité a musíme byť pri tom všetci. Chcel som protestovať, no keď som sa pozrel do tých čokoládových očí, nemohol som odporovať. Veď on za nič nemohol. On bol stále môj milovaný braček. Len čo nás upozornil aby sme nikde nešli, on si niekde odbehol. Asi o päť minút sa vrátil ruka v ruke s vysmiatou Danielle. Už asi vtedy som vedel koľko bije.

„Chalani, bratia moji. Chceme vám oznámiť, že ... Sme sa práve zasnúbili!“ oznámil nám s tým najväčším úsmevom na perách a spečatili to bozkom. Eleanor sa hneď hodila do náručia Danielle a spoločne tam pišťali, skákali, točili sa a potom obdivovali zásnubný prsteň. My sme im jeden po druhom chodili blahoželať. Len mňa štvalo, že som sa nemohol tešiť z celého srdca. Pretože ono už neexistovalo.

Na Vianoce som musel ísť domov. Teda, vlastne som aj chcel. Veď som nemohol nechať moju rodinu osamote. No bál som sa, že stretnem Dianu a ... nevydržím to. No vtedy som ešte nevedel čo sa stane.

Diana

Bola som s Tomom, Alice, Benom, Davidom a Jessicou von. A Trishu sme stretli stáť pred kaviarňou, do ktorej sme sa chystali. Všetko bolo vianočne ozdobené, veď o deň mali byť Vianoce. No to nie je podstatné. Stála tam vyfintená aj s nejakými inými pipkami. Podotýkam tiež peroxidové blondíny. Už len pohľad na ňu mi po tele rozlial pocit nenávisti. Och, ako som ju na strednej neznášala. Bola radosť odísť z tej školy a nikdy ju nevidieť. A teraz... Modlila som sa, že by ma nezbadala a nemusela sa s ňou rozprávať. No predsa sa tak nestalo ...

„Aha, kto zavítal do Holmes Chapel,“ ozvala sa posmešne. Chcela som si ju nevšímať, maximálne sa na ňu usmiať, nech si nemyslí že jej posmešný tón mi niečo robí. „Prišla si si vyliečiť srdiečko?“ vtedy som už jej fakt chcela niečo odseknúť, no Tom ma chytil za ruku a rázne pokrútil hlavou. „Ja som ti hovorila, že on s tebou nezostane. Prečo by mal tak slávny chlapec, zahadzovať s takým dievčatkom ako ty,“ premerala si ma pohľadom a uškŕňala sa. Vtedy som sa už ovládať nemienila.

„So mnou aspoň chodil,“ zasmiala som sa. „No teba sa ani nepozrel. Dokonca ťa nemal rád ani ako spolužiačku,“ pokrčila som plecami. „Tak kto je na tom horšie?“

„A myslíš, že ma trápi?“ vysúkala zo seba po chvíľke zarazeného ticha, kedy sa spamätávala. „No ty? Naivne si ho ľúbila. Podviedol ťa raz s Caroline a teraz? Fajn možno verejnosť nevie čo sa stalo, no stavím sa, že ťa znova podviedol, čo? Veď sa na seba pozri. Si tak obyčajná! A kebyže obyčajná, nemáš ani postavu, ani peknú tvár? A tie vlasy? Kučery sa už nenosia,“ vyprskla.

„Fúú.. Asi si myslíš ako si ma veľmi dala dole, že? Už nevieš čo máš povedať, tak sa mi navážaš do výzoru? Aké úbohé. Mám začať rozoberať tie tvoje vlasy poškodené peroxidom, či to kilo mejkapu ktoré si dávaš na tvár, aby ostatní zniesli sa na teba pozerať? Či to obliekanie: Pozrite som štetka a nehanbím sa za to? Prepáč, ale to by ťa asi urazilo, takže to nepoviem. A lepšie bude ak si to uvedomíš sama. A len tak mimochodom ... Ja som toho dokázala vždy viac ako ty. Či už v škole alebo teraz v živote. Maj sa zlatko,“ zapišťala som ohnutá v kolenách a s prevrátením očí som vošla dnu. Kamaráti vošli hneď za mnou a búchali ma po chrbte, vraj ako som jej to natrela. Lenže ona dosiahla to čo chcela. Alebo aspoň to čo som nechcela ja. Tá bolesť, ktorú som celý čas v Holmes Chapel pochovávala v hĺbke duše sa znova dostal na povrch a celú ma zožierala. No nedávala som to najavo. Ešte by Trisha prišla k nám a uvidela ako ma to bolí? Takú radosť som jej nemienila urobiť.

Vianoce. Tak krásny čas to mohol byť.. Mohli sme ich tráviť spolu s Harrym. Jeho a moja rodina dohromady. Všetko mohlo byť úžasné, keby .. keby som nebola tak hlúpa.

Sedela som na okne v mojej izbe. Vločky dopadali v pomalých vlnivých pohyboch. Naozaj to vyzeralo akoby tancovali. Vonku bolo krásne a ja som sa cítila tak mizerne. Úžasná irónia. Mamka s Larou vypekali koláče, zatiaľ čo Tom pozeral nejaké filmy v telke. No ja som sa tým nezaoberala. Hypnotizovala som dvor, stromy, vločky, ľudí čo prechádzali okolo. A autá. Keď som zbadala veľké čierne auto, nezaoberala som sa tým. Až ký som si neuvedomila, že je Range Rover. A za volantom sedela hnedá štica. Stretli sa nám pohľady. Len čo ešte viac spomalil naznačila som rukou, nech ma počká a rozbehla sa. Rozrazila som dvere na izbe, skoro zletela zo schodov a nevšímala si pokriky za mojim chrbtom. Jediné čo ma vtedy trápilo bol on a šanca všetko napraviť. Rýchlo som odomkla vchodové dvere a doslova vyskočila na ulicu.

New life 52

Dnes je trošku kratšia časť za čo sa ospravedlňujem. A tiež mi prepáčte, že včera nebola časť. Takže Vám až teraz prajem do nového roka veľa zdravia, šťastia, lásky a aby sa vám splnili všetky sny či už týkajúce sa 1D alebo nie :)

Taktiež ma dnes napadol nápad na novú story, keďže táto čo nevidieť skončí. No zo začiatku by bola trošku drastickejšia a mne osobne by sa viac hodila bez členov 1D, no myslím, že potom by ste to asi nečítali, takže trošku to pozmením a 1D tam budú. A ak by vám to nevadilo, znova tam musí jeden z našich chlapcov  byť najlepší kamarát s hlavnou hrdinkou. Bolo by to trošku iné, no nevadí. Ešte vám to niekedy opíšem.

Teraz nech sa páči, čítajte :)

Lucy

Prešlo už zopár týždňov, od kedy som naposledy videla Dianu. A musím uznať, že mi chýbala. Viem, že som s ňou ani veľmi netrávila čas, no ona bola niečo ako mojou oporou. Vedela som, že ak by som sa pohádala s Niallom, mohla by som ísť za ňou a ona by ma naozaj presvedčila o tom, že všetko bude fajn. Len jej by som to uverila, len z jej úst to tak naozaj znelo. No teraz bola nenávratne preč. Harryho som ani poriadne nevidela. Celý čas sedel v izbe a bolo odtiaľ počuť vzlyky alebo hrozivé ticho. Málokoho k sebe pustil. Louis tam mohol ísť kedykoľvek ostatní občas a ja som tam ešte nebola. Bála som sa toho v akom stave je. Danielle a Eleanor tam boli dokopy len raz. Vtedy tam boli všetci okrem mňa a Nialla. Určite tam chcel byť aj on, no zároveň ma nechcel nechať samú a chápal, prečo tam nejdem ja. Nepoznala som ho natoľko, aby som sa mu mohla pliesť do života.

Ležala som na posteli a pozerala sa do stropu. Toľko ma toho čakalo. O chvíľu som mala ísť na tréning s ostanými vybranými tanečnicami. No ja som tam len ležala a premýšľala. Zajtra sú Vianoce, a hneď po Novom roku odchádzam na mesačné turné. Áno, hrozne som sa tešila, no teraz keď som si tak začala rozumieť s Niallom, mi to neprišlo veľmi vhod. Cher bola vážne zlatá a dokonca si s nami aj raz po tréningu vyšla von, no aj tak.

„Lucy? Nemali by sme už ísť?“ ozval sa Niall, ktorý vošiel do izby ako duch a už mi sedel na posteli.

„Asi áno,“ vzdychla som a vyskočila aby som sa šla obliecť. Vzala som si tašku s úborom a mohli sme vyraziť.

Keď ma vyložil, pozrel sa na mňa so spýtavým pohľadom. Milo som sa usmiala a čakala na otázku.

„Eh... Čo by si povedala na to, že by som ťa po tréningu vyzdvihol?“

„Ale veď to robíš stále,“ zasmiala som sa.

„No teraz by som ťa vyzdvihol a ... mohli by sme niekde zájsť. Žiadna diskotéka, len nejaká čajovňa, kaviareň, cukráreň, to je jedno,“ hanblivo zo seba vysúkal. Už hneď pri prvom slove mi v bruchu začali lietať motýle, no keď dostal zo seba toto, mala som pocit akoby ich tam bolo milión. Akoby tam niekto vypustil veľké množstvo mechov motýľov. Na tvári sa mi rozhostil úsmev.

„Eh, .. budem veľmi rada,“ usmiala som sa ešte žiarivejšie a vtisla mu bozk na líce. Len čo som to urobila, otočila som sa a vystúpila z auta. Ešte raz som naňho zakývala a usmievala sa nad jeho priblblým úsmevom.

Vnútri ma už čakali. Rýchlo som sa prezliekla aby sme mohli začať. Veľa toho nacvičovať netrebalo, keďže sme to vedeli ako básničku. Len sme si to utvrdzovali. Viac menej sme sa zabávali.

„Ale no tak dievčatá,“ smiala sa Cher. „Ja to chápem, že už chcete pokoj, no toto je posledná skúška. Potom už máte prázdniny. Teda, budeme skúšať pred koncertom, no vtedy už možno budete mať trošku nervy. Takže teraz do oho dajte všetko!“ skríkla a prekročila dopredu, kde sa vykrúcala a zároveň spievala. Fakt ma fascinovala a povzbudzovala. S ešte väčšou radosťou som predvádzala kroky, ktoré tam boli potrebné. Už nás konečne ani netrebalo buzerovať.

Len čo sme skončili, bežala som do spŕch a dala si záležať, aby som zo seba zmyla všetok pot. Umyla som si aj vlasy a potom si ich rýchlo snažila vyfénovať. Kamarátky sa tam zo mňa smiali. Vraj, kde sa tak ponáhľam. Keby vedeli pomyslela som si a podvedome sa uškrnula.

Keď som vybehla von sprevádzaná motýľmi v bruchu, Niall ma tam už čakal. Niečo si pospevoval, no keď ma zbadal, hneď sa usmial a otvoril mi z vnútra dvere. Vkĺzla som dnu a usmiala sa naňho.

„Ahoj,“ pozdravil a naštartoval. „Ideme do cukrárne,“ usmial sa a zamieril na miesto, ktoré asi poznal. Mne bolo úprimne úplne jedno kde pôjdeme. Len som chcela byť s ním.

Ani nie za pätnásť minút sme boli tam. Bolo to tam malé a útulné. Dnu bolo zopár ľudí. Dva zamilované páriky, jedna partia kamarátok a starší manželia. My sme šli do kúta.

„Páči sa ti tu?“ spýtal sa ma, keď sme sa usadili a objednali si.

„Je to tu fakt krásne,“ rozhliadla som sa. Žltá farba, okrúhle stolíky so štyrmi stoličkami a dve stoly boli v kúte a mali len jednu kútovú sedačku. Pri takom sme boli aj my. No aj tak som sedela oproti nemu a zazrela som jeho úpenlivý pohľad.

„Čo je?“ zasmiala som sa.

„Nič, ja len...“ nedokončil, pretože nám doniesli našu objednávku. Dve čokoládové kúsky torty s jahodami.

„Čo si to chcel?“ snažila som sa ho povzbudiť aby to dokončil. Len čo som to vyslovila mi došlo, že to možno nebolo správne, no vrátiť sa to nedalo.

„Len som ti chcel povedať, aká si krásna,“ začervenal sa a mne tým po tele preletela horúčava sprevádzaná motýľmi.

„Ech..Ďakujem,“ usmiala som sa a zasunula si vlasy za ucho.

„Lucy...Už dlho ti chcem povedať, že... Že sa mi páčiš,“ vyslovil  a pomlčky sa presunul ku mne. Boli sme od seba len na niekoľko centimetrov. „A nie len to,“ zamrmlal. „Ja mám taký pocit, že ťa ľúbim. Teda, som o tom presvedčený,“ chytil ma za ruku a čakal na moju reakciu. No ja som sa nezmohla na slovo. Len som sa tupo usmievala a snažila sa to všetko vstrebať. Tieto slová som z jeho úst chcela počuť už tak dlho. Motýle v bruchu mi lietali ako o dušu. Videla som, že Niall čaká na moju reakciu a pomaličky mu jeho kútiky klesajú a stisk jeho ruky povoľoval.

„Aj ja ťa ľúbim,“ vydýchla som omámená láskou. V tej chvíli sa znova rozjasnil, pevnejšie ma chytil za ruku a so spýtavým pohľadom sa ku mne pomaly priblížil. V očakávaní som sa usmiala a konečne sa dočkala času, kedy sa naše pery spojili v jedno.