New life 52

Dnes je trošku kratšia časť za čo sa ospravedlňujem. A tiež mi prepáčte, že včera nebola časť. Takže Vám až teraz prajem do nového roka veľa zdravia, šťastia, lásky a aby sa vám splnili všetky sny či už týkajúce sa 1D alebo nie :)

Taktiež ma dnes napadol nápad na novú story, keďže táto čo nevidieť skončí. No zo začiatku by bola trošku drastickejšia a mne osobne by sa viac hodila bez členov 1D, no myslím, že potom by ste to asi nečítali, takže trošku to pozmením a 1D tam budú. A ak by vám to nevadilo, znova tam musí jeden z našich chlapcov  byť najlepší kamarát s hlavnou hrdinkou. Bolo by to trošku iné, no nevadí. Ešte vám to niekedy opíšem.

Teraz nech sa páči, čítajte :)

Lucy

Prešlo už zopár týždňov, od kedy som naposledy videla Dianu. A musím uznať, že mi chýbala. Viem, že som s ňou ani veľmi netrávila čas, no ona bola niečo ako mojou oporou. Vedela som, že ak by som sa pohádala s Niallom, mohla by som ísť za ňou a ona by ma naozaj presvedčila o tom, že všetko bude fajn. Len jej by som to uverila, len z jej úst to tak naozaj znelo. No teraz bola nenávratne preč. Harryho som ani poriadne nevidela. Celý čas sedel v izbe a bolo odtiaľ počuť vzlyky alebo hrozivé ticho. Málokoho k sebe pustil. Louis tam mohol ísť kedykoľvek ostatní občas a ja som tam ešte nebola. Bála som sa toho v akom stave je. Danielle a Eleanor tam boli dokopy len raz. Vtedy tam boli všetci okrem mňa a Nialla. Určite tam chcel byť aj on, no zároveň ma nechcel nechať samú a chápal, prečo tam nejdem ja. Nepoznala som ho natoľko, aby som sa mu mohla pliesť do života.

Ležala som na posteli a pozerala sa do stropu. Toľko ma toho čakalo. O chvíľu som mala ísť na tréning s ostanými vybranými tanečnicami. No ja som tam len ležala a premýšľala. Zajtra sú Vianoce, a hneď po Novom roku odchádzam na mesačné turné. Áno, hrozne som sa tešila, no teraz keď som si tak začala rozumieť s Niallom, mi to neprišlo veľmi vhod. Cher bola vážne zlatá a dokonca si s nami aj raz po tréningu vyšla von, no aj tak.

„Lucy? Nemali by sme už ísť?“ ozval sa Niall, ktorý vošiel do izby ako duch a už mi sedel na posteli.

„Asi áno,“ vzdychla som a vyskočila aby som sa šla obliecť. Vzala som si tašku s úborom a mohli sme vyraziť.

Keď ma vyložil, pozrel sa na mňa so spýtavým pohľadom. Milo som sa usmiala a čakala na otázku.

„Eh... Čo by si povedala na to, že by som ťa po tréningu vyzdvihol?“

„Ale veď to robíš stále,“ zasmiala som sa.

„No teraz by som ťa vyzdvihol a ... mohli by sme niekde zájsť. Žiadna diskotéka, len nejaká čajovňa, kaviareň, cukráreň, to je jedno,“ hanblivo zo seba vysúkal. Už hneď pri prvom slove mi v bruchu začali lietať motýle, no keď dostal zo seba toto, mala som pocit akoby ich tam bolo milión. Akoby tam niekto vypustil veľké množstvo mechov motýľov. Na tvári sa mi rozhostil úsmev.

„Eh, .. budem veľmi rada,“ usmiala som sa ešte žiarivejšie a vtisla mu bozk na líce. Len čo som to urobila, otočila som sa a vystúpila z auta. Ešte raz som naňho zakývala a usmievala sa nad jeho priblblým úsmevom.

Vnútri ma už čakali. Rýchlo som sa prezliekla aby sme mohli začať. Veľa toho nacvičovať netrebalo, keďže sme to vedeli ako básničku. Len sme si to utvrdzovali. Viac menej sme sa zabávali.

„Ale no tak dievčatá,“ smiala sa Cher. „Ja to chápem, že už chcete pokoj, no toto je posledná skúška. Potom už máte prázdniny. Teda, budeme skúšať pred koncertom, no vtedy už možno budete mať trošku nervy. Takže teraz do oho dajte všetko!“ skríkla a prekročila dopredu, kde sa vykrúcala a zároveň spievala. Fakt ma fascinovala a povzbudzovala. S ešte väčšou radosťou som predvádzala kroky, ktoré tam boli potrebné. Už nás konečne ani netrebalo buzerovať.

Len čo sme skončili, bežala som do spŕch a dala si záležať, aby som zo seba zmyla všetok pot. Umyla som si aj vlasy a potom si ich rýchlo snažila vyfénovať. Kamarátky sa tam zo mňa smiali. Vraj, kde sa tak ponáhľam. Keby vedeli pomyslela som si a podvedome sa uškrnula.

Keď som vybehla von sprevádzaná motýľmi v bruchu, Niall ma tam už čakal. Niečo si pospevoval, no keď ma zbadal, hneď sa usmial a otvoril mi z vnútra dvere. Vkĺzla som dnu a usmiala sa naňho.

„Ahoj,“ pozdravil a naštartoval. „Ideme do cukrárne,“ usmial sa a zamieril na miesto, ktoré asi poznal. Mne bolo úprimne úplne jedno kde pôjdeme. Len som chcela byť s ním.

Ani nie za pätnásť minút sme boli tam. Bolo to tam malé a útulné. Dnu bolo zopár ľudí. Dva zamilované páriky, jedna partia kamarátok a starší manželia. My sme šli do kúta.

„Páči sa ti tu?“ spýtal sa ma, keď sme sa usadili a objednali si.

„Je to tu fakt krásne,“ rozhliadla som sa. Žltá farba, okrúhle stolíky so štyrmi stoličkami a dve stoly boli v kúte a mali len jednu kútovú sedačku. Pri takom sme boli aj my. No aj tak som sedela oproti nemu a zazrela som jeho úpenlivý pohľad.

„Čo je?“ zasmiala som sa.

„Nič, ja len...“ nedokončil, pretože nám doniesli našu objednávku. Dve čokoládové kúsky torty s jahodami.

„Čo si to chcel?“ snažila som sa ho povzbudiť aby to dokončil. Len čo som to vyslovila mi došlo, že to možno nebolo správne, no vrátiť sa to nedalo.

„Len som ti chcel povedať, aká si krásna,“ začervenal sa a mne tým po tele preletela horúčava sprevádzaná motýľmi.

„Ech..Ďakujem,“ usmiala som sa a zasunula si vlasy za ucho.

„Lucy...Už dlho ti chcem povedať, že... Že sa mi páčiš,“ vyslovil  a pomlčky sa presunul ku mne. Boli sme od seba len na niekoľko centimetrov. „A nie len to,“ zamrmlal. „Ja mám taký pocit, že ťa ľúbim. Teda, som o tom presvedčený,“ chytil ma za ruku a čakal na moju reakciu. No ja som sa nezmohla na slovo. Len som sa tupo usmievala a snažila sa to všetko vstrebať. Tieto slová som z jeho úst chcela počuť už tak dlho. Motýle v bruchu mi lietali ako o dušu. Videla som, že Niall čaká na moju reakciu a pomaličky mu jeho kútiky klesajú a stisk jeho ruky povoľoval.

„Aj ja ťa ľúbim,“ vydýchla som omámená láskou. V tej chvíli sa znova rozjasnil, pevnejšie ma chytil za ruku a so spýtavým pohľadom sa ku mne pomaly priblížil. V očakávaní som sa usmiala a konečne sa dočkala času, kedy sa naše pery spojili v jedno.