New life 54

Dievčatá moje, hľa je tu nová časť :D Nezaručujem ako je to nepísané, trošku som chorá a tie tabletky mi asi nerobia dobre na hlavu :D 

A podotýkam, áno mám rada napínavé konce :D :D

Ďalšia časť bude .. no zajtra asi nie, pretože som sa celé prázdniny neučila, takže mám toho moc. A ako budem stíhať potom.. neviem .. Ale asi najskôr až v stredu :) 

Harry

Keď som prechádzal na aute okolo jej domu, prepaľoval som jej okno pohľadom. A uvidel som ju. Sedela tam, schúlená s hlavou opretou o kolená a pozorovala ulicu. Vedel som, že sa k nej nemôžem rozbehnúť, no musel som aspoň spomaliť. Chcel aby mi ten pohľad vydržal čo najdlhšie. Bola taká krásna. Dlhé kučery jej voľne padali na plecia a aj keď som tú vrásku medzi očami nevidel, bol som si istý, že tam je. Vždy ju mala keď sa  na niečo sústredene pozerala. Tak veľmi ma to fascinovalo. Keď ma v tom zbadala. Na stotinu sekundy stŕpla, potom sa jej na tvári mihol úsmev, prekvapenie a zrazu jej ruka vystrelila do vzduchu, vyskočila a nebolo jej. Vedel som, že sa rozbehla ku mne. Možno aby mi to všetko vysvetlila znova, možno aby prosila nech sa spamätám alebo mi vynadať aký som idiot. Strašne som sa jej chcel rozbehnúť v ústrety, no nemohol som. Proste som na to nebol pripravený. Dupol som na plyn a čo nevidieť som zaparkoval na našom dvore. Nedbal som na moju batožinu, nechal som ju v aute. Len som už chcel vidieť mamu. Tá ma čakala v hale a s radosťou si ma k sebe privinula. Zbožňoval som ju. Aj bez slov ma vedela upokojiť a naznačiť, že všetko bude v poriadku. Jasné, že o všetkom vedela. Veď toho bolo plné stánky. Titulky a dvojstránky v časopisoch, boli sme proste téma na zahryznutie. A každý sa snažil zistiť kto urobil chybu, kto koho podviedol. A zistili to? Jasné, že nie. A ani nezistia.

Posledný deň môjho výletu som sa rozhodol, že pôjdem za Dianou. Chcel som všetko urovnať. Veď ona to chcela už skôr,  nie? To len ja som bol totálny ignorant. Mamka s Gemmou ma povzbudzovali. A ja som im za to bol vďačný. Vraj by bolo hlúpa, ak by nepriala ospravedlnenie. A s týmito slovami v hlave som stál pred dverami na ich dome. Zazvonil som raz a nikto neotváral. Na druhé zazvonenie sa nedialo nič. Až keď som zazvonil tretíkrát a už som sa vzdával, otvorili sa dvere. Stál v nich Tom.

„Čo tu robíš?“ zamračený sa ma opýtal.

„Prišiel som si to vyriešiť s Dianou. Pustíš ma dnu, prosím?“ spýtal som sa.

„Rád by som, ale práve si šla ľahnúť. Prepáč. Mám jej niečo odkázať?“ pozrel sa na mňa úprimným pohľadom. A ja som vedel, že by jej naozaj odkázal všetko čo by som povedal, no ja som namiesto toho iba pokrútil hlavou.

„Asi je to osud. Nemal som za ňou teraz prísť. Poprosím ťa len o jedno. Ak by náhodou pochybovala o tom či som ju ľúbil...Vyvráť jej to. Miloval som ju z celého srdca,“ zamrmlal som a pobral sa preč.

„Hej!“ skríkol za mnou.

„Áno?“ otočil som sa.

„Teraz ju ešte ľúbiš?“

„Ak by bolo moje srdce celé, povedal by som, že z celého srdca. No takto môžem povedať tak veľmi ako dokážem, aj keď ma to stále bolí,“ hlesol som, zakýval mu a nasadol do auta, ktoré ma zaviezlo späť do Londýna.

Diana

Očakávala som ho možno pred dverami, možno sedieť v aute. No on nebol nikde. Akoby sa vyparil zo zemského povrchu. Strašne ma to zabolelo. Za dva dni som pocítila druhýkrát tú bolesť. No teraz s ešte väčšou intenzitou. Na čo vôbec spomaľoval a prepaľoval ma pohľadom. Naozaj až tak chcel aby ma to bolelo? Chcel moje utrpenie? Preháňalo sa mi hlavou. No odpoveď som nenašla. Zaľahla som do postele a zobudila sa až na štedrú večeru.

Sviatky? Boli celé na nič. Nový rok? Boli sme vonku s kamarátmi, no nejak som to neriešila. Pila som toľko, aby som si nič nepamätala a teraz môžem len dúfať, že som neurobila nič hrozné. No asi neurobila, pretože bol tam aj Tom a ten by mi v tom zabránil.

Týždne plynule a razom a menili na mesiace. O Harrym som mala novinky len z telky. Mohla som byť rada, že znova začali vystupovať. Pozrela som si jeden koncert na youtube, a bolo na ňom vidieť, že Harry so Zaynom veľmi nevychádzajú, no aspoň sa tam nepobili. A ja? Vo februári ma navštívil môj manažér Peeta aj s Ollym. Tú pesničku ktorá bola načatá ešte asi pred polrokom sme úplne zahodili a napísali novú. V marci sa mi začalo koncertovanie po celej Británii a Írsku. Na ulici ma spoznávalo čoraz viac ľudí a spoločná pieseň s Ollym sa stávala hitom. Znova som čoraz viac času trávila v Londýne, takže som si tam kúpila byt. Bol na poslednom podlaží, takže som mala prístup aj na strechu. Bol priestranný a dobre vybavený. Obývačka tvorila podstatnú časť bytu a celá jedna stena bola zo skla. Čiernymi závesmi som si to mohla kedykoľvek celé zastrieť, no to som nechcela. Ten úžasný výhľad stál za to. Na jednej strane mi stálo obrovské čierne piano. Hrala som na ňom stále keď som mala zlú náladu čo bolo skoro stále. Spálňa s veľkou posteľou, plazmou a dvoma dverami. Jedny viedli do kúpeľne  a tie druhé do priestranného šatníka, ktorý nebol ešte ani z polovice zaplnený. Byt mi tvorila aj elegantná kuchyňa, v ktorej som ale až tak veľa času netrávila. Mala som to tam v celku pekné, no chýbala mi tam spoločnosť.

Na konci marca sa mi skončila koncertná šnúra. Bolo úľavou si len tak ľahnúť na gauč a nezaujato prepínať programy v telke. Až kým mi niekto nezazvonil pri dverách.