New life 55

Táto časť je taká .. mostíková. Potrebujem ju aby som mohla pokračovať. A ospravedlňujem sa, že včera nebola časť, nebudem klamať napísala som len polovicu, pretože ... No poznáte to, keď si  máte možnosť celý deň písať s vašou láskou ... Takže, prepáčte :/ Dnes som chcela dať ešte jednu, ale asi už nedám, keďže o 5 idem von s kamoškou a potom musím ísť pomáhať so sálou na ples -_-

S neochotou som sa postavila z gauča, otrepala omrvinky ktoré som na seba natrúsila počas jedenia pukancov a šla otvoriť. Keď som ju zbadala úsmev sa mi rozlial po tvári. Stála tam, kučeravá hriva okolo tváre a úsmev od ucha k uchu.

„Diana!“zvýskla a hodila sa mi okolo krku.

„Ach, Danielle. Rada ťa vidím,“ smiala som sa a stískala ju v objatí.

„Keď si ma neprišla navštíviť,“ odula spodnú peru a vzápätí sa usmiala. „Páni, ty máš ale bývanie,“ uprela zrak za mňa a šla na vnútornú prehliadku. Ja som nám zatiaľ šla pripraviť čaj. Keď som ho už zalievala, Danielle si sadla na gauč do obývačky. Vzala som obidve šálky a postavila ich na stôl.

„Tak, rozprávaj,“ usmiala som sa. „Čo máš nové?“

„Ak začnem ja, ty sa k slovu už nedostaneš,“ uškrnula sa a odchlipla si zo šálky.

„Tak ... Veď vieš.. koncertovala som, nahrávala, spala, nahrávala, spala.. koncertovala a spala, spala, spala.“

„Ale no tak. Porozprávaj mi nejaké zážitky,“ sprisahanecky sa usmiala. „Žiadne úlety s nejakými sexi chlapmi?“

„Dan! Veď ma poznáš,“ smiala som sa.

„Jasné... Stále myslíš na Harryho?“ opatrne sa ma opýtala na citlivú tému. Vlastne teraz by to počula prvýkrát na vlastné uši.Pichlo ma pri srdci.

„Nikdy som naňho neprestala myslieť,“ šepla som. Danielle mlčala. Asi čakala či budem pokračovať. „Ja som sa aj snažila nemyslieť naňho, ale to nešlo. Stále ho mám pred očami, všetko sa mi s ním spája... Ale... rozprávaj teraz nejaké pekné zážitky,“ usmiala som sa a rýchlo si utrela slzy, ktoré sa chceli predrať von.

„Tak.. v tancovaní sa mi darí, no teraz budem mať pauzu,“ rozžiarila sa.

„Idete s Liamom na dovolenku?“ nechápavo som sa spýtala.

„Nie tak celkom.“

„Tak čo potom?“

Danielle sa rozžiarila ešte viac a to som si fakt myslela, že to už nejde a vystrčila mi ruku pred nos. Hľadala som tam nejaké známky poškodenia kvôli ktorým by nemohla tancovať a musela ísť na liečenie, no pokožku mala dokonale hladkú a zdravú. No potom sa od svetla niečo zablyšťalo a zapozerala som sa na jej prsty. Presnejšie na prstenník, na ktorom sa vynímal krásny prsteň s .. briliantom? ...v tvare srdca.

„To je .. zásnubný?“ spýtala som sa s črtajúcim úsmevom na perách. Pozrela som sa do jej tváre, ktorá smelo prikyvovala. „Ach, Dan!“ hodila som sa jej so smiechom okolo krku. „Blahoželám vám. Budete spolu úžasní! Kedy je svadba?“

„Ďakujeme. Ešte stále tomu neviem uveriť... Bolo to tak krásne,“ usmiala sa a neprítomne za mňa hľadela. „Svadba bude 20.apríla.“

„Ako ťa požiadal o ruku? Chcem počuť detaily!“ naliehala som.

„Najprv sme boli na prechádzke v meste. Vonku padal sneh, po uliciach sa ozývali koledy, proste krása sama o sebe. Potom sme prešli do parku. Neverila by si, no okrem nás tam skoro nikto nebol. Kto by si to bol pomyslel. Veď vonku bolo krásne a veľa snehu. Dokonca ma doň zhodil a celú zmáčal!“ smiala sa. „A potom ma zodvihol,  jednou rukou ma držal a druhou sa začal hrabať vo vrecku. Kľakol si na jedno koleno a hovoril: Aj keď som to plánoval oveľa krajšie, ale ... Danielle, vydáš sa za mňa? Ja som sa od dojatia rozplakala, nechala si navliecť prsteň a hodila sa mu okolo krku, kde som dokola hovorila áno,áno,áno a potom sme sa tam bozkávali..“ rozplývala sa.

„To je krásne,“ tešila som sa s ňou a aspoň na chvíľu zabudla na Harryho.

„A Diana?“ pozrela sa na mňa s otázkou v očiach.

„Veľmi by som chcela, aby si bola moja družička. Hlavná bude Eleanor, ale chcem aj teba. Prosím, urobíš to pre mňa?“ Ako som mohla odmietnuť? Veď ona bola nevesta a všetko muselo byť podľa jej predstáv. Aj keby som neviem ako veľmi chcela protestovať, nemohla som. Tak som len s tým najlepším úsmevom prikývla a ona sa mi opätovne hodila ako krku.

„A nevadí, že tam bude aj Harry, že nie?“

„No .. Som si vedomá toho, že aj on tam musí byť. Predsa sa len bude ženiť jeho najlepší kamarát. Takže, neboj. Zvládnem to.“

„Už máme zariadený kostol, sálu a tie veľké veci.“

„Šaty, obrúčky, výzdoba a podobné veci?“

„S tým mi dúfam pomôžeš ty,“ usmiala sa. „A ešte som dúfala, že nám budeš spievať. Teda najmä počas cesty k oltáru. Veľa by to pre mňa znamenalo,“ žiarivo sa na mňa usmievala.

„Urobím čo budeš chcieť. Si nevesta, bude to dokonalý deň.“

„Super!“ vyskočila. „Zajtra pre teba prídeme a konečne môžeme so všetkým začať.“