New life 33

Znova dlhšiu dobu nebola časť a myslím, že sa už ani neoplatí stále písať, že tu nebola kvôli škole. Ale tak to proste je. Ehm a len tak mimochodom asi som sa proti mojej vôli zaľúbila -_- keď sa znova tak sklamem, asi ma už porazí

„No, koho by to nezaujímalo,“ prehodila som.

„Zavriete nás do väzenia?“ zhíkol Liam. „Veď sme nič neurobili. Dobre, vlastne urobili, ale nebol to cudzí pozemok. Ani sme nič nepoškodili. Ak nás zavriete, bude to celosvetový škandál!“ skríkol.

Tí policajti sa na seba pozreli a razom spustili smiech. „Kto povedal, že vás chceme zavrieť? Prepáčte, ale za takúto hlúposť sa do väzenia nezatvára.“

„Tak čo tu potom robíme?“ spýtal sa Niall.

„Musíme vám dať fúkať, pozrieť si vaše doklady a samozrejme ja mám sestru, ktorá je do vás blázon, takže by bodol podpis a bola by nadšená, keby ste si tu počkali do tej siedmej, ja by som jej zavolal a ona by sa tu dovalila.“

„Žiadny problém,“ svorne sme odpovedali.

Museli sme im odovzdať naše doklady, a potom ako povedali, nám dali fúkať. Keď som sa pozrela na to číslo, bola som zhrozená. Nikdy sa mi nestalo, aby som mala v sebe 1,4 promile. Teda aspoň o tom neviem, keďže som ešte nikdy nefúkala. Bolo to celkom vtipné. A to nehovorím len preto, že keď mám alkohol v krvi, tak sami zdá vtipné všetko, ale smiali sa na mne všetci. Dokonca aj tí policajti.

„Slečna, nefúkajte akoby ste chceli sfúknuť sviečky.“ Preto som sa nadýchla ešte raz a začala som  v predstavách fúkať balón.

„Už na to idete lepšie, ale musíte vydržať dlhšie fúkať.“

„Mohli by ste mi láskavo tykať? Dosť ma to vykanie vytáča!“ odvrkla som.

„Jasné. Ja som Daniel,“ podal mi ruku ten, kvôli koho sestre tu musíme trčať. Bol celkom sympatický. Vysoký, tmavý s vlasmi ostrihanými nakrátko. Úžasne tvarované telo. Teda aspoň to čo bolo vidieť cez bundu. Keď sme boli vonku som si ani nevšimla všimnúť, že sú to takí mlaďasi.

„Ja som Luke,“ zasmial sa ten druhý. Tvár mal ostro hranatú a vlasy trochu dlhšie. Myslím tým dlhšie ako Daniel, no stále kratšie ako Harry. Asi také ako ich má Louis. Jeho modré oči mu na tvári svietili. Mohol mať tak dvadsaťsedem. Obidvaja boli v podobnom veku.

„Ja som Diana.“

„Teší nás. A teraz prosím už nafúkaj,“ zasmial sa Daniel. Uškrnula som sa na neho a poriadne začala fúkať. Konečne sa mi to podarilo za čo ma pochválili. Pri tej pochvale som sa cítila ako malé decko ktoré chvália za bobok v nočníku.

Chalanom to šlo rýchlejšie. Už o tretej ráno sme to celé skončili. V tom čase je zarátané aj asi hodinové rozprávanie sa s policajtmi. Rozprávali nám všelijaké príhody z ich práce ale aj s rodiny. Dozvedela som sa veľa zábavných vecí, ktoré raz spolu s Harrym budeme rozprávať deťom.

„Bože, som ale unavená,“ sťažovala som sa počas zívania a položila si hlavu na Harryho plece.

„Vzadu máme dve postele, takže ak chcete, môžete si ísť pospať,“ ukázal prstom Luke.

„To vážne?“ zažiarili by mi oči, keby som ich nemala napoly zavreté.

„Jasné, len bežte.“ Ja Harry a Niall sme sa tam vybrali. Ostatní nemali na výber a museli ostať. Pri ich šialenej povahe zmiešanou s alkoholom typujem, že si poľahali na zem a spia tam.

Posteľ bola maličká, no s Harrym sme sa tam hravo vošli. Ja chrbtom ku stene a Harry bol tvárou oproti mne. Pozerali sme si do očí, trochu bozkávali, no potom ma ovládol spánok.

Zobudila som sa na hluk. Keď sa mi podarilo rozlepiť oči (a že mi to trvalo, pretože sa mi zlepili špirálou), zistila som, že Harry ma pozoruje.

„Dobré ránko miláčik,“ zašepkal a jemne ma pobozkal.

„Dobré. Koľko je hodín?“ rozospato som zamrmlala.

„Bude sedem. Daniel už volal sestre za chvíľu je tu.“

„Nevolala mi mama?“

„Myslím, že nie. Ale budeš jej musieť zavolať ty.“

„Asi,“ zamrmlala som. „Dáš mi tvoj mobil?“

„Prečo?“

„Pretože nemám paušál,“ uškrnula som sa.

„Ty a to tvoje vyvolávanie,“ prekrútil očami  a nahol sa po jeho mobil.

„Moja najlepšia kamoška býva úplne inde a ďalších kamarátov vídam tiež veľmi málo, takže sa nesťažuj. Ty máš peniaze ako hnoja v chlieve, takže ťa to nezabije,“ argumentovala som a zobrala jeho mobil z ruky. Vytočila som mamkine číslo a vymýšľala čo jej poviem.

„Prečo ma tak skoro budíš?“ zabručala po piatom zvonení.

„Aj ja ťa rada počujem. Len ťa chcem informovať, kedy odchádzame. O jedenástej predpoludním.“

„Nemali sme ísť už o deviatej?“

„Ehm.. Mali... Vysvetlím ti to, keď sa stretneme. Daj vedieť aj Lare a Tomovi. Ďakujem, ľúbim ťa mami! Ahoj,“ rozlúčila som sa a zložila.

„Ako to vzala?“

„Celkom fajn.“

„Ahojte!“ vkĺzli nám tam ostatní chalani.

„Čo tu robíte?“ šepla som.

„Poliši nás tu poslali. Vraj tá sestra už je v budove a oni chcú aby sme nastúpili vo veľkom štýle. Takže, ehm, mali by ste sa rýchlo upraviť a aspoň si dať do úst mentolku,“ skonštatoval Louis.

„Debil,“ zamrmlala som, ale dala na jeho radu. Hodila som si do úst žuvačku a druhú prestrčila cez pery Harrymu.

„Chalani!“ skríkli poliši. „A Diana!“ dodal Daniel. Rýchlo som si opravila vlasy, otočila sa na Harryho, ten sa na mňa sladko usmial a zašepkal, že som krásna. Prešli sme cez dvere a tam už čakalo asi šestnásťročné dievča. Malo vlnité blond vlasy, veľké modré oči naširoko roztvorené od vzrušenia a radosti.

„Ahoj,“ pozdravili sme sa jej a milo na ňu usmiali.

„Ty si neklamal,“ prehovorila vzrušeným hlasom, pozerajúc na nás, ale mysliac pri tom Daniela.

„V tom by som sa ti neodvážil klamať. Hm, ale nechcela by si sa k nim aj priblížiť?“ povzbudil ju. Nesmelo prikývla a pristúpila k nám o dva kroky.

„Chceš fotku?“ spýtal sa jej Niall. Neviem či sa mi to iba zdalo, ale očká mu pri nej svietili. Bez slova prikývla, pristúpila tesne k nám. Presnejšie stála v objatí Nialla a z druhej strany Louisa. Luke nás odfotil a Daniel sa postavil k nám.

New life 32

Ahojte, je tu nová časť! A možno pred tým aj moje obkecávačky :D ... Tak ma napadlo, že by som tu na stránku pridala ako ďalší modul môj twitter a možno aj facebook. O tom druhom ešte popremýšľam, pretože potvrdzujem iba tých ľudí čo poznám a ak by ste mi nejakou náhodou poslali žiadosť, asi by som vás bez bez správy od vás, nepotvrdila :D ...   

Ďalšia vec, dnes ma tak strašne kopla múza, keď som pozerala telku, no nebolo to s 1D, ale s The Vampire Diaries, takže neviem či by ste si to prečítali, keď to dopíšem. Možno by to bola len jednodielovka, no možno aj viac... To je všetko na dnes odo mňa. Prajem vám dobrú noc a zajtra pekne prežitý deň v škole :)

„Ja som vás varoval!“ osopoval sa na nás Liam.

„Poďte vypadnime!“ súril nás Louis. Harry si so mnou preplietol prsty a za pozeral sa mi do očí. „Kde je tu ďalší východ?“ Hlavou sa mi začali víriť spomienky. No iný východ sme nikdy nemali.

„Nie je,“ vzdychla som si.

„Musíme preliezť plot niekde na opačnej strane!“ dirigoval nás Zayn.

„Bože, ľudia asi viem, že sa odinakiaľ nedá prejsť. Náš dvor lemuje múr. Nebolo  by problém ho preskočiť, ale problémom je, že zo zadnej strany je potok a na obidvoch bočných stranách majú susedia strážnych psov. Takže buď sa utopíme, alebo budete zožratí psami.“

„Prečo by sme mal byť zožratí iba my a ty nie?“

„Pretože mňa poznajú. Hrávala som sa s nimi od šteniatok a trvalo to až do toho času čo sme sa odsťahovali. No sú vycvičený, aby cudzích ľudí napadli. Teda, zlodejov.“

„Tak sa musíme ísť rýchlo skryť,“ zahlásil Liam, keď policajné auto už s vypnutými sirénami zastavilo pred našim domom a policajti z neho sa snažili dostať na dvor.

„Si ty normálny Liam?!“ sykol naňho Louis, ktorý tam ako jediný ostal nepohnute stáť. Ak sa budete skrývať, tak budeme mať ešte väčší prob..“

„Ruky nad hlavu!“ skríkli na dvaja policajti mieriac na nás pištoľou. Pomaly som urobila čo mi kázali. Obzrela som sa na ostatných. Všetci urobili čo prikázal. Keď som pohľadom spočinula na Liamovi, bolo na ňom vidieť vydesenie. Veď to bolo jasné. On nemal v sebe žiadny alkohol, ktorý by utláčal výčitky svedomia a strach. Také pocity sme mali iba my. Bolo to aj jasne vidieť. Veď Niallovi šklbalo kútikmi úst. Dokonca som mala pocit, že sa mu to páči. Akoby to bral ako nejakú PC hru. Predstavila som si ako by sa k nim rozbehol, obral ich o zbraň, zhodil na zem a kolenom im stúpil na chrbát. Teda, to mohol urobiť len jednému, no bolo by to vtipné. Veď som aj vtedy som mala sto chutí vyprsknúť do smiechu.

„Teraz pristúpte k stene!“ Poslušne sme pristúpili k murovanej bráne. Veď to bola stena, nie?

„Stále majte ruky nad hlavou a mierne sa rozkročte!“ zavelili druhý. Mala som taký pocit, že ten prvý šiel zvoniť do domu alebo niečo také.

Ten druhý nás postupne začal prehmatávať. Mala som sto chutí povedať, že na mne to je sexuálne obťažovanie, ale to by ho asi iba viac naštvalo a keby mi švihol po riti s tou mäkkou palicou (zabudla som ako sa to volá :D ), dvakrát by mi to jedno nebolo.

Keď sa vrátil aj ten prvý, znova nám začali rozkazovať. „Teraz všetci pôjdete na policajnú stanicu. Okamžite bežte k autu!“

„Môžem sa niečo spýtať?“ drzo som sa ich spýtala, keď do mňa znova vošla odvaha. Tí dvaja sa pozreli na seba a po podrobnom prehliadnutí si ma, prikývli. „Od kedy mám zakázané chodiť s kamarátmi na dvor môjho otca?“

„Vy tu bývate?“ šokovane a zároveň nedôverčivo sa ma spýtali.

„Nie, ja tu nebývam. Rodičia sa rozviedli a ti teraz býva otec. Ja bývam v Anglicku. No toto je môj biologický otec,“ presvedčivo som argumentovala, keď som zistila, že ich to začalo zaujímať.

„Skočím teraz preňho, aby sme sa o tom presvedčili,“ riekol ten ktorý sa s ním predtým rozprával. Neprešlo veľa času a prišiel aj s otcom.

„Ahoj,“ zamrmlala som.

„Diana, čo tu robíš? Prečo si tu o tejto nočnej hodine? Dofrasa, ja som si myslel, že sú to nejakí zlodeji.“ Len som pokrčila plecami. Veď čo som mu na to mala povedať? Nenávidím ťa, najradšej by som ti rozbila celú záhradu, dom poprípade aj gebuľu alebo ťa odtiaľ aspoň vysťahovala? Alebo, túto záhrada sme ja, mama, Lara a Tom milovali, no ty si nám tu zakázal chodiť? Hovorila som o nej môjmu vtedy ešte kamarátovi a teraz ako môj priateľ, keď sa mu naskytla príležitosť, to chcel vidieť, ale inak ako vlúpaním to nešlo? ... To som mu nemohla povedať. Teda aspoň nie pred policajtmi.

„Takže je to vaša dcéra?“ spýtal sa ho.

„Moja dcéra? Pred týždňom mi všetky moje deti z prvého manželstva povedali, že už nie som ich otec a že ma nenávidia, takže neviem či som jej otec.“

„Ty jeden podlý podrazácky debil! Hanbím sa za to, že si môj otec!“ vykríkla som so slzami v očiach. „Ako sa niekto takto podlý a nemilujúci k svojim deťom mohol narodiť?“ hlesla som napoly s plačom a napoly s trpkým nechápajúcim smiechom.

„Pokoj slečna. A vy pane, by ste mohli byť tiež prívetivejší. Veď vidíte, že je citlivá. No, nech je ako chce, musíme ich všetkých zobrať na policajnú stanicu, spísať protokol a podobne. Prajem vám dobrú noc,“ rozlúčili sa a pobrali sa na odchod. Nám ešte pokynuli, že máme ísť za nimi, no to nám už nebolo treba hovoriť. Periférnym zrakom som videla otca. Len tam tak stál, nepovedal nič na moju obhajobu. Dokonca ani na svoju. Mlčal a pozeral sa na mňa. Zdá sa mi, že sa mu v oku aj zaleskla slza, ktorá následne spadla. V tú chvíľu sa robil, že ho škriabe oko a tým si ju zotrel. A zotrel aj tie posledné dôkazy nejakých citov, ktoré ku mne prechovával.

Postupne sme nasadali do policajnej dodávky. Sedeli sme v zadu a bola tam nehorázna tma. Nič sme nevideli. Viem len, že som sedela vedľa Harryho a tam ma utišujúco hladkal po vlasoch. Ticho mi do nich šepkal upokojujúce slová a občas ma do nich aj pobozkal.

Asi po piatich minútach, sme sa dostali na policajnú stanicu. Keď nám vzadu otvorili dvere, oslepilo nás svetlo. Hoc vôbec nebolo ostré, no bola to prudká zmena. Stáli sme na parkovisku, ktoré osvetľovali pouličné lampy. Policajti nám pokynuli, že máme ísť za nimi. Vyšli sme na tretie poschodie a do štvrtých dverí na pravo sme vošli. Nedá sa povedať, že by to bola vyšetrovacia miestnosť. Mne to skôr pripadalo ako ich kancelária.

„Asi vás zaujíma, čo tu robíte, že?“ usmial sa na mňa jeden z policajtov.

Ľudia, spamujte!

Ako iste viete, je možnosť vyhrať 1D golden tickets, ale Slovensko do toho nie je zapojené. Už tam pridali aj Izrael a Česko a ja verím, že si to vybojujeme aj my! Preto každý večer až do 15. októbra, spamujte #WeWantGolden1DTicketsInSlovakia    My to nejak dokážeme! Musíme! Tak sa do toho zapojte a spoločne to vybojujeme! :)

New life 31

Keď sa raz povie Ideme piť všetko ide rýchlejšie  a chceme, aby sa nám to čo najskôr podarilo. Inak to nebolo ani dnes. Znova sme sa vybrali do našej krčmy. Proste tam bolo útulne a zároveň tam mali dobrý kvalitný alkohol. Je to vlastne normálne, že vo veku 18 rokov, už takto premýšľam nad alkoholom? Bože, som hrozná.

Netrvalo dlho a boli sme na mieste. Asi to bolo normálne, pretože to bolo len pár metrov od pódia. Bolo tam veľmi veľa ľudí. Dvere boli dokorán, takže hudba zvonku bola počuť aj dovnútra. Ľudia tam tancovali a nič ich netrápilo. Veď ani nemalo čo. Ten deň bol proste u obyvateľov Livingstonu vždy bezstarostný a plný zábavy.

„Šesť vodiek, Mark!“ skríkla som na môjho kamaráta barmana.

„Ale, Diana! Som rád, že ťa tu vidím. Osemnásť už bolo?“ zasmial sa.

„Inokedy si mi ju dal bez problémov, takže teraz sa nehraj na zodpovedného,“ uškrnula som sa a spomenula si na tie staré dobré časy. Nebolo piatka, kedy by sme tu s partiou netrávili večer a nevypili si niečo. Občas až nadmieru.

„Za tie dva roky som sa stal lepším človekom a mladistvým alkohol nepredávam. Ale keďže ty už mladistvá nie si,“ uškrnul sa a začal nalievať. „Nech sa páči,“ položil pred nás poháriky a my sme to rýchlo stiahli do seba.

„Môžeš naliať znova, ale rovno dvojitú,“ poradil mu Harry. Takého dvojité sme otočili na trikrát.

„Diana, spomaľ,“ radil mi Mark. „Strašne ti to udrie do hlavy.“

„Ale, nevymýšľaj,“ hodila som rukou. „Veď sa len bavíme.“

„Myslíš, že ťa nepoznám? Bola si tu často, takže viem po koľkých kolách sa dáš dole. A viem aj to, že keď začínaš takto zhurta, nikdy neskončíš dobre,“ upozorňoval ma. Bol celkom chutný, ako sa mračil a bál sa o mňa. No na druhú stranu ma rozčuľovalo, že zo mňa robí malé decko. To, že je odo mňa o sedem rokov starší, neznamená, že mi môže rozkazovať.

„Ach, je s tebou nuda,“ prekrútila som očami a chalani mi pritakávali. Až na Liama. Ten súhlasil s Markom a tiež sa nás snažil krotiť. Chudák, nemohol si s nami vypiť. Ak by mohol, určite by sa bavil tiež. „Mark, zajtra už  odchádzam do Holmes Chapel, potom znova do Londýna, takže neviem kedy ťa znova uvidím. Preto sa s tebou lúčim,“ objala som ho cez bar a vtisla mu bozk na líce.

„Ahoj,“ hlesol ustarostene. „A mimochodom, krásne spievaš. Hoc, to som ti hovoril vždy,“ usmial sa.

„Ďakujem. A pozdrav mamku!“ skríkla som pri odchode, keď som si spomenula, ako nám domov posielala koláče a zaváraniny.

„Odovzdám!“ to bolo posledné, čo som od neho počula. Začali sme sa predierať pomedzi ľudí a nakoniec sa nám to nejakým zázrakom podarilo.

„Kde je Louis?“ hlesla som pri predstave, že sa tam budeme musieť vrátiť a hľadať ho v tej tlačenici. Všetci svorne pokrčili plecami. Niekedy som fakt uvažovala, či nie sú z jedného vajca, pretože sú fakt zohratí.

Asi minútu na to sa Louis predral  spomedzi masy ľudí a nad hlavou ako výhru týčil fľašu tequily.

„Pozrite čo sa mi podarilo kúpiť od Marka!“ usmieval sa od ucha k uchu. Alkohol mi začínal trocha zahmlievať mozog, takže som s úsmevom na perách podišla k Louisovi, vytrhla mu fľašu z rúk a pokynom druhej ruky, som ich volala za sebou.

„Kde ideme?“ fňukajúc sa pýtal Niall.

„Na také super miesto,“ tajomne som sa usmiala a pokračovala v ceste. Po pár minútach sme sa ocitli na začiatku domovej oblasti. Náš bývalý dom, bol len o niekoľko domov ďalej, no miesto kde sme sa práve nachádzali, bolo útulné. Bolo to niečo ako menší park. Sadli se si tam na lavičky a začali popíjať tequilu.

„Nemáte citrón?“ kyslo sa spýtal Niall. „Nemám rád čistú tequilu.“

„Netreba,“ hodil rukou Louis a potvrdil to dlhým dúškom.

„Mne áno.“

„Niall, toto je najkvalitnejšia tequila, akú som kedy pil. Ver mi, k tejto citrón, pomaranč, soľ či škoricu určite netreba. Len by to potlačilo jej pravú chuť. To sa robí pri nekvalitných. Páni, kde si bol, keď sa rozdával vedomosti o alkohole?“ prekrútil očami Louis.

„Myslím, že v rade na silný apetít,“ rehotal sa Zayn.

„A bol tam aj keď rozdávali rozum,“ smial sa tiež Harry.

„Ha-ha-ha,“ zaironizoval Niall. „Veľmi vtipné. Robte si srandu z úbohého Íra, ktorý je utláčaný Britmi.“

„My vieme, že nás ľúbiš,“ uškrnula som sa a postrapatila mu vlasy. Chvíľu na nás zazeral, no potom sa rozosmial.

„To máte jasné. Čo by som bez vás robil. A teraz mi tu dajte tú fľašu, nech to ochutnám!“ žiadal a my sme mu vyhoveli. Priložil otvor k ústam, napil sa veľkým dúškom, oddialil fľašu od úst, trochu ho striaslo a potom sa napil znova. „Napodiv, je to celkom dobré,“ uškrnul sa a podal mi fľašu. Najprv som privoňala. Už z toho som vedela vyvodiť, že je to silné. No aj chutné. S úsmevom na perách som sa napila  a nechala sa unášať páľovou v hrdle.

Fľaša sa vyprázdnila asi po desiatich minútach. A v tom je započítané šomranie Liama a jeho snaha ukradnúť nám fľašu. Odôvodňoval to :Chcem aby ste si zajtra aj niečo pamätali a nie len ležali v posteli s hroznou opicou a šomrali, že mám byť ticho, pretože vás bolí hlava. Myslíte, že ho niekto poslúchal? Jasné, že nie.

„Treba mi na WC,“ skuvíňal Louis.

„čo ti v tom bráni? Daj si dole nohavice a vyprázdni sa,“ hlesol Harry. Potom spočinul pohľadom na mne. „Ak ti vadí Diana, tak sa neboj, traumu z toho mať nebude. Až taký veľký ani malý nie je. Alebo sa jednoducho otoč.“ Ako mu Harry poradil, tak aj urobil. ... Otočil sa iným smerom a šiel za strom.

„Diana?“ spýtal sa ma Harry hladiac mi koleno.

„Áno miláčik?“

„Pamätáš ako si mi hovorila o tom prístrešku zarastenom ružami?“

„Jasné.“

„Chcem ho vidieť.“

„To sa nedá. Máme zákaz ísť na pozemok toho debila.“

„Zákazy sú na to, aby sa porušovali,“ zablyslo sa mu v očiach. Postavil sa a podal mi ruku. Priala som ju a hneď som sa ho musela chytiť. „Trošku“ sa mi zakrútila hlava. Oprášila sa a spýtavo sa naňho pozrela. „Prosím,“ hlesol. „Veď nič zlé sa nemôže stať.“

„Tak poďme,“ zahlásila som a potácovým krokom sa vybrala k nášmu domu. Všetci ma nasledovali, len Liam na nás kričal.

„Ľudia, nebláznite! Poďte naspäť. Bude z toho problém.“

„Si horší ako Mark,“ zahlásil Zayn a pokračoval v ceste. Viem si živo predstaviť, ako si Liam vzdychol, no ako správny otecko sa vybral za nami. Za nie dlhú dobu, sme sa ocitli napred naším domom. Mali sme tam vysokú bráničku, ktorú sme cez noc zamykali. Niall skúšal otvoriť, no potom zistil, že je ako som si myslela, zamknutá.

„Musíme to preliezť,“ šepol Harry.

„Chalani, nebláznite. Bude z toho problém. Je to zamknuté, to bude určite znamenie,“ upozorňoval nás Liam, no znova ho nikto nepočúval. Ako prvý sa preliezať bránku vybral Louis. Horko- ťažko sa hore vyštveral a na druhú stranu s rachotom dopadol.

„Au,“ šúchal si lakeť, keď sa postavil. „No poďte,“ volal nás poskakujúc.

„Ja to preliezať nebudem, keď viem kde je kľúč od brány. Teda, ak nezmenil skrýšu.“

„No vybaľ to,“ súril ma.

„Zodvihni smetiak a následne aj tú podložku čo je pod ním. Tam by mal byť náhradný kľúč.“ Spravil ako som mu povedala a s iskierkami v očiach nám hrdo ukázal kľúč.

„Odomkni,“ zasmial sa Harry a preplietol si so mnou prsty. Keď sa nám otvorila bránička, rýchlo sme sa po tme premiestnili do daného prístrešku. Bolo to tam stále tak krásne ako predtým. Teda aspoň to čo bolo vidieť.

„Dobre, už by sme mohli ísť,“ nervóznil jediný triezvy Liam.

„Jasné, len sa tu poobzeráme,“ zasmial sa Zayn a začal behať po dvore. Smial sa a pozeral na oblohu. V tom zakopol o hadicu, narazil do vozíka  a vyvolal nehorázny rachot.

„Zayn! Ty imbecil! Určite si všetkých prebudil! Musíme ísť preč!“ rozčuľoval sa Liam. No teraz sme mu uznali za pravdu a utekali na za ním. Všetko sa zdalo byť v pohode. Veď sme už boli pred bránou, no vtedy sa začali ozývať policajné sirény.

Dnes časť bude!

Akože ja nechápem ako sa mi tak často môžu striedať nálady, pretože včera som plakala, potom sa smiala, nakoniec nastala flegma. Ráno som sa zobudila ako flegma, keď som zistila, že sestra ide do práce a obsadila mi kúpeľňu, začala som mať nervy, v autobuse znova flegma, následne smútok. V škole panika, nervy, flegma, rozhorčenie, úľava, na chémii znova panika, potom flegma a cestou domov som sa celý čas smiala spolu s kamošmi v buse. (Dvaja chalani, ktorí sú neskutočne vtipní). Doma znova flegma, radosť následne nuda, žiadna chuť do učenia a následne znova smiech, pretože som si s jedným z tých chalanov písala. .. Teraz sa idem učiť INF, okopírujem si slovník z AJ a začnem písať, takže možno tak o 3 hodiny tu bude nová časť :)

Prepáčte

Viem, že som sľúbila časť, lenže ja som v takej riti z chémie až to nie je možné... Nebudem vám klamať, plačem nad knihami a momentálne aj teraz nad klávesnicou. Plakala som aj pred rodičmi a neviem kedy s tým prestanem... Takže, prepáčte, ale ja to dnes nezvládnem.

New life 30

Nedávno som si čítala komentár a tam bolo či som už vymazala nejaké časti I should have kiss you. Odpoveď je nie, nevymazala. Len sa mi kašle blogger  a do niektorých častí dal takú istú farbu aj pozadia aj textu. Takže stačí si to označiť (akoby okopírovať)  a uvidíte to :) 

Text to to všetko vystihoval. Veď tam ide akého úžasného muža mám po svojom boku a tak to aj je. Lepšieho chlapca ako Harryho si ani neviem predstaviť. Jednoducho ho bezvýhradne a jednoznačne milujem. Áno, boli tam občas nejaké pochybnosti, prekážky a moje preskoky v hlave, ale tak či tak ho milujem a pre také hlúposti ho nechcem a nemôžem stratiť. Zničil by sa mi svet, ak by sme sa rozišli. Už som si naňho veľmi navykla a neviem čo by som bez neho robila. Najskôr by som sa psychicky zrútila.

Keď som dospievala, pustil sa búrlivý potlesk. Moje srdce zaplesalo. Áno, už sa mi to zopárkrát stalo, ale toto bolo doma. Bolo to proste iné.

„Táto pesnička úplne vystihovala moje citové rozpoloženie a všetky okolnosti. Teraz zaspievam Torn. Hoc toto moje pocity vôbec nevystihuje, ale milujem túto pesničku. Popravde toto bola prvá pesnička čo som zaspievala pred Harrym a on ma začal podporovať. Takže dámy a páni, toto je Torn v mojom podaní!“

Po dospievaní na pódium vybehli chalani a ujali sa vedenia. Predsa mali trocha väčšie skúsenosti ako ja.

„Vidím, že sa vám to páčilo a má aj prečo! Bola proste úžasná!“ skríkol Zayn.

„Iná ani nemôže byť. Je to moje dievča a ja ju milujem!“ skríkol s úprimným smiechom Harry.

„Teraz vám zaspievame spoločnú pieseň. Napadla nás len nedávno. Je to ďalšia obľúbená pesnička tuto Diany  je to od nie je veľmi známeho speváka. Volá sa Reece Mastin a vyhral austrálsky X-factor.

Bude to pieseň Shut up and kiss me,“ usmial sa Niall.

 http://www.youtube.com/watch?v=v2u2cT0CoJE

Out in the crowd, it's the middle of the night

Everybody's looking at you

Familiar faces but nothing seems to phase me

It's all about me and you

Yeah, the night is still young

We gotta have some fun

We'll leave it all behind now

I'm not saying I'm mister right

But leave without a fight

I gotta make a move somehow

Cause I don't wanna waste tonight

Let's turn out all the lights now

Make out on your bedroom floor

No I don't wanna say good bye

Wishing for the spot light

Missing on your bedroom floor

So shut up and kiss me

No need to tease me

You don't need to say no more

Shut up and kiss me

I know you're gonna miss me

Kissing on your bedroom floor

Tá pesnička ma úplne nakopla. Hoc možno ostatní nechápali prečo spievame sólovú pesničku šiesti. ale proste tá pesnička pre mňa veľa znamená.

„Ľudia, boli ste úžasní!“ skríkol Louis počas potlesku.

„Bolo nám tu s vami príjemne, ale my už končíme. Teraz vás príde zabávať tanečná skupina. Veríme, že sa vám to bude páčiť!“ zahlásil Liam do mikrofónu.

„Ahojte!“ rozlúčili sme sa a za búrlivého potlesku odišli. Museli sme prejsť aj okolo ľudí. Dievčatá sa po nich naťahovali, fotili a kamerovali si ich. Bolo to trocha divné. Keď som si tak prezerala ľudí okolo, zbadala som tam chlapca, ktorý na mňa mával. Podišla som k nemu a usmiala sa.

„Ahoj, Mike,“ pozdravila som chlapca, ktorý mi kedysi vyznal lásku a pobozkal ma pod basketbalovým košom.

„Diana! Ako dlho som ťa nevidel. Chýbala si mi,“ objal ma. Bolo to v celku divné, pretože v tom momente ak som sa k nemu naklonila, baby okolo sa ma snažili dotknúť. Pripadalo mi to ako nejaké psycho. Našťastie ich skrotili SBS-kári  a železné zábrany.

„Aj ty si mi chýbal. Mal si ma niekedy prísť navštíviť,“ zasmiala som sa.

„Dvakrát mi to nehovor, pretože naozaj prídem a už sa ma nezbavíš,“ uškrnul sa.

„Diana! Poď musíme ísť dovnútra!“ skríkol ma na mňa Harry a volal ma k sebe.

„Prepáč, ale musím ísť. Rada som ťa znova videla.“

„Počkaj!“

„Áno?“ otočila som sa znova k nemu.

„Máš ešte stále to isté číslo aké mám uložené?“ spýtal sa so zdvihnutým obočím.

„Áno mám. Teraz musím bežať, ahoj!“ znova som sa na neho usmiala a bežala k chalanom, ktorý smerovali do vnútra budovy.

„S kým si tam bola?“ zaujímal sa Harry, po tom ako ma pobozkal.

„Dávny kamarát. Kde ideme teraz?“

„Chceš to zahovoriť!“ osopil sa na mňa.

„Nie! Vážne!“ protestovala som. „Azda mi neveríš?“ zaskočene som sa spýtala  a stisla mu ruku. Najprv sa na mňa len pozeral a až potom mi opätoval stisk a letmo pobozkal. „Jasné, že ti verím, len si robím srandu,“ zasmial sa.

„A teraz sa ideme opiť?“ zasmial sa Niall.

„A vieš, že ja by som aj šiel?“ pridal sa Louis.

„Ja som tiež za,“ pridal sa Zayn.

„Ideme do toho miláčik?“ spýtal sa ma Harry.

„To máš jasné,“ usmiala som sa a pobozkala ho na nos.

„Ideme sa dať dole!“ zvýskol Louis.