New life 42

Dievčence moje, prepáčte, že až teraz, hoc to mám napísané dobrých 6 hodín :D Len som šla ku kamoške a už nebolo čas to pridať. 

Vám niečo aj porozprávam, nie? :D Teda, napíšem, ale aj aj tak :D 

Včera sme boli v divadle na Prelet nad kukučím hniezdom. No napadlo by vás, že sa to bude odohrávať na psychiatrii? Mňa nikdy v živote. Ale bola to celkom zábava. Holé mužské zadky bolo vidieť a humorne poňaté. Odporúčam. Plánujem si aj stiahnuť film a dám vám vedieť aké to je :) .. Máme o tom písať aj recenziu na slovenčinu, diky pekne. Jedna A4 -_-

Na anglinu máme písať na 100-120 slov o našom prvom dni na strednej škole. A čo tam napíšem? Že som sa bála ku komu si sadnem? Že budeme mať v triede samé kocky? Bože, do utorka to máme odovzdať -_- Držte prsty, nech ma kopne múza. 

Nová časť bude zrejme zajtra ;)

Z benzínovej pumpy to boli už len ďalšie dve hodiny. Celkom fajn, nie? Po ceste sme si pospevovali, riešili dôležité otázky života a smrti a konečne si užívali prítomnosť len my dvaja. Nikým nerušený, sami vo svojom svete lásky.

„Chrobáčik?“ pozrel sa na mňa, no hneď sa otočil na cestu.

„Áno miláčik?“ usmiala som sa na jeho sústredenú tvár a jeho upriamený pohľad.

„Tri dni bývame u nás a tri dni u vás, že?“

„Veď už sme si to hovorili. Teraz ideme k nám a potom k vám.“

„Veď ja viem, len som sa uisťoval,“ zachechtal sa. „A teraz sa len vyložíme, trochu pokecáme s tvojou rodinou, tak ideme ku nám a následne niekde von?“

„Asi najskôr. Takto sme si to dohodli.“

„Urobíme si spomienkovú prechádzku, čo ty na to?“ nadšene navrhol a zapozeral sa mi do očí. Hoc to spôsobilo, že trocha vošiel do protismeru, no po zatrúbení naproti idúceho auta, to hneď napravil a robil sa akoby nič.

„Veľmi rada,“ usmiala som sa. „Dávaj pozor na cestu!“ skríkla som následne, keďže už znova vychádzal z nášho pruhu. A vtedy sa skončila naša konverzácia z očí do očí.

Ísť autom znova po tej známej ulici ma hrialo pri srdci. Aleja stromov na jednej strane a na druhej rodinné domy. Jeden z nich bol aj ten môj, a pred neho sme zaparkovali. Po ulici bežali malé deti a hrali naháňačky. Bolo to tam presne také ako kedysi. Bezstarostná ulica, bezstarostní ľudia.

Do domu sme vošli bez zvonenia. Harry za nami potichu zatvoril dvere, rýchlo sme sa vyzuli a po špičkách sa zakrádali do kuchyne, odkiaľ sa šírila vôňa jablkového koláča a spev mamy. Keď som nazrela cez pootvorené dvere, videla som ju zvŕtať sa pred sporákom. Presne ako kedysi, keď som tu ešte bývala. Nič sa nezmenilo.

„Poďme cez obývačku,“šepla som a vybrala sa na druhú stranu, odkiaľ som chcela prejsť nerušene, bez vŕzgania dverí do kuchyne  a silno vyobjímať mamu. Veľká výhoda mať prepojenú kuchyňu s obývačkou. Keď sme vošli do obývačky, mali sme šťastie, že mama k nám bola chrbtom. Keď mi pohľad padol no piano, ťažko som potlačila slastný vzdych.

„Diana!“ skríkla Lara, keď vošla k mame do kuchyne. V momente pribehla ku mne a uväznila ma vo svojom objatí.

„Čo tu robíš?“

„Ech, asi som prišla na návštevu,“ zasmiala som sa.

„Prečo si to neohlásila?“

„Ohlásila som to mamke. Asi ti to nepovedala, čo?“

„Prepáč Lara,“ uškrnula sa mama, keď k nám podišla a mňa zároveň s Harrym uväznila v objatí. „Včera si bola na párty, tak kedy som ti to mala povedať?“

„Chceš tým povedať, že vie o tom aj Tom?“ skríkla Lara.

„O čom by som mal vedieť?“ zachchetal sa Tom, keď prišiel k nám. Len čo spočinul pohľadom na mne, usmial sa a pokrútil hlavou. „Mamka asi pred nami robí tajnosti,“ uškrnul sa a znova som spočinula v náručí. V náručí môjho milovaného dvojčaťa, ktorý mi nehorázne veľmi chýbal.

„Ty sa nemáš čo ozývať. Bol si u Alice a ani neviem kedy si prešiel,“ zamračila sa na naňho.

„Okey, vy si to tu vyriešte a my zatiaľ pôjdeme za Anne,“ zasmiala som sa, potiahla Harryho za rukáv a ich sme nechali za našim chrbtom.

Peši sme pomaly ruka v ruke kráčali k nemu domov. Bolo to ako za starých čias. Teda, nie až za takých starých. Alebo aj áno, len sme sa vtedy nedržali za ruky a bozky medzi nami nepadali. Bol sme len a len kamaráti. A že mi to niekedy aj chýbalo. Teda, nie žeby som sa chcela rozísť s Harrym. Milovala som ho z celého srdca, lenže chýbalo mi to kamarátstvo bez záväzkov.

Tak ako u nás, aj k nim sme vošli bez zaklopania. Až na ten malý detail, že Anne bola na chodbe a naše „vystrašenie“ už bolo nemožné.

„Deti moje!“ nadšene skríkla a dusila nás v mäkkom objatí. „Už som sa vás nevedela dočkať! Kde ste ak dlho trčali?“ s úľavou sa smiala a následne jej Harry vtisol bozk na líce a silno objal. Ak by som niekedy nemala problémy so sluchom, mohla by som na 100% tvrdiť, že jej šepol Ľúbim ťa, mami.

„Harooooold!“ skríkla Gemma, keď prišla na chodbu a hodila sa mu do náručia. „Braček, nezdá sa ti, že so nejak zmužnel?“ smiala sa a postrapatila mu vlasy.

„Pri Diane sa musím činiť,“ uškrnul sa.

„Dianka moja,“ usmiala sa a objali sme sa. „Prezraď naňho nejaké nové drby. Nech mám čo rozprávať kamarátom,“šepla.

„Keď budeme samé,“ sprisahanecky som na ňu žmurkla a obe sme sa zasmiali.

„Deti moje, poďte sa najesť,“ popoháňala nás do kuchyne.

„Prepáč mami, ale my už máme plány. Zajtra ťa znova prídeme navštíviť. Ahoj,“ pobozkal ju aj Gemmu na líce a mňa majetnícky objal. „Poď láska, začína program,“ zasmial sa a ja som sa ani nestihla rozlúčiť.

„Kde ideme?“ usmiala som sa, keď ma pred domom pobozkal.

„Robíme si spomienkový deň. Takže zaspomínaj, kde všade sme boli a možno ti dôjde, kde všade budeme tento týždeň,“ uškrnul sa a privinul si ma k sebe. Takto kráčajúc, smejúc a občas aj bozkávajúc sme došli až do centra mesta. Presne ako v náš prvý spoločný deň. Až na to, že vtedy medzi nami bola pol metrová vzdialenosť. Teraz ledva milimetrová.

Zastali sme pred  starou ošumelou budovou natretou na staroružovú farbu.

„Tu sa odohralo naše prvé spoločné učenia sa. Pamätáš sa?“ uškrnul sa.

„Akoby som mohla zabudnúť. Neviem zabudnúť ani na Mary. A na chuť toho čaju, či na tú krásnu záhradu. Láska, poďme už tam,“ usmiala som sa a otvorila veľké drevené dvere. Vek sa na nich riadne vyšantil. Vŕzgali, z kľučky sa odlupovala čierna farba a ťažko ovísala. A keď som zbadala Mary, uvedomila som si, že dvere či budova nie sú jediní, nakom sa vek pohral. Pamätala som si ju ako strarú, no čipernú dámu a teraz tam iba sedela s hlavou sklonenou a zatvorenými očami.

„Dobrý deň, Teta Mary!“ pozdravil ju so zvýšeným hlasom môj milý. Jeho hlas ju prebudil z bdenia a dokonca jej aj vykúzlil úsmev na tvári.

„Ale Milward Harry sa ukázal,“ materinsky sa naňho usmiala a ten istý úsmev podarovala aj mne. „Dobrý deň. Rada vás vidím,“ usmiala som sa.

„Že ty si Diana?“

„Vy si ma pamätáte?“

„Ale ako by som mohla zabudnúť. A ako vidím, môj prvý dojem bol správny. Cítila som, že spolu raz skončíte,“ usmiala sa na nás. „Urobím vám čaj?“

„Ďakujeme.“

„Ten istý čo stále,“ zamrmlala si popod nos a otočila sa do jej malej kuchynky. Asi po piatich minútach sa vrátila aj s dvoma šálkami. „Nech sa páči deti moje,“ s poďakovaním sme si ich vzali a šli za ten stôl, pri ktorom sme sedávali stále. Viem, že vtedy ma výhľad ohúril. A teraz tiež. No bohužiaľ v horšom slova zmysle. S naširoko otvorenými očami som pozerala na tú spúšť. Tráva bola nepokosená, lavička prevrátená, vo fontáne bolo nahromadené lístie a kvety naokolo boli poľahané na zemi. Len ten tunel z ruží zostával nezmenený.

„Aj mne je to ľúto,“ vzdychla si Mary za našim chrbtom. „Lenže u som stará a nevládzem sa o to starať.“

„Teta, sľubujem vám, že ja osobne vám to dám doporiadku. Ale teraz by som rada sa tam šla pozrieť. Ak môžem.“

„Ale iste. Choďte a užite si svoju prítomnosť,“ usmiala sa a znova odplachtila dozadu.

„Harry, musíme to tu opraviť,“ vzdychla som, keď sme pozdvihli spadnutú lavičku.

„Ale iste, že to opravíme. Len teraz si vezmime Marynu radu k srdcu a poďme si užívať svoju prítomnosť,“ usmial sa na mňa a zatiahol ma do tunela.

„Diana Sparksová, milujem ťa najviac na svete a nič to nikdy nezmení,“ šepol a pritisol sa mi na pery. Jemne sa s nimi zahrával. Keď ma lúč slnko pošteklil na nose, otvorila som oči a uvidela som krásnu panorámu. Harry bozkávajúci mňa a zapadajúce slnko vykúkajúce cez mraky cez prepletené ruže. Vtedy som si uvedomila, že by som urobila veľmi veľkú chybu, ak by som dala prednosť niekomu inému pred ním. Pretože nikto ma nebude milovať tak čisto a veľmi ako on. S nikým si nepreskáčem cez toľko prekážok ako s ním. Iba on ma pozná tak veľmi. Preto ho za nič na svete nevymením.

New life 41

Trocha neskôr ako som pôvodne plánovala, ale predsa! Btw, nedalo sa písať, keď mi za chrbtom skákala  sesternica, vrieskala, skákala po posteli, potom tam k nej ani neviem ako vyliezol aj bratranec (sesternica 7 rokov a bratranec rok a pól) Takže ďakujem pekne -_- Zajtra píšeme test z franiny, skoro nič neviem, absolútne nechápem členom du, de la a tak podobne. Idem si natískať do hlavy aspoň niečo. Btw, v tom teste  je 50% už 4. To čo je za princíp?!

 

„Harold! Okamžite otvor oči a zdvihni svoju riť z postele! Ešte nie si ani zbalený a my sme chceli o polhodinu odchádzať!“ skríkla som na ešte spiaceho Harryho. Áno, možno som bola nervózna viac ako by som mala, no už ma začínal štvať. Budila som ho pred hodinou a ja som sa zatiaľ šla osprchovať a upraviť. A on ma vôbec nepočúval a spal ďalej? Ďakujem pekne. Krásne uponáhľané ráno.

„Veď vstávam, nebuď nervózna,“ zamrmlal a prevalil sa na druhý bok.

„Harold Edward Milward Styles, neštvi ma a konečne vstaň!“

„Poď ku mne láska,“ zachechtal sa.

„Robíš zo seba idiota,“ zahundrala som so zlosťou v hlase a ako veľká voda sa prihrnula k posteli. On ma mihom ruky stiahol ku sebe.

„A teraz si v mojom zajatí,“ zahuhlal mi do vlasov.

„Bože, prosím ťa, vstaň a choď sa zbaliť.“

„Chrobáčik vieš o tom, že mne to trvá asi päť minút? A upravím sa za ďalších päť.“

„Možno to balenie by som ti aj verila, no tú úpravu nie,“ zahundrala som a silou mocou sa chcela vyslobodiť z jeho zovretia.

„Po zlom to nepôjde. Musíš mi dať veľký bozk s tou najväčšou láskou a upokojiť sa. Inak tu budeme ležať možno aj do noci.“

Najhoršie na tom bolo to, že mal pravdu. A obaja sme to vedeli. Preto som sa snažila čo najrýchlejšie upokojiť a potom s úsmevom na perách sa k nemu otočiť a vtisnúť mu bozk.

„Takto sa mi to páči,“ usmial sa a vyhupol sa z postele. Darmo on už vedel ako na mňa. V trenkách začal pobehovať po izbe a hádzal oblečenie do kufra. A keď hovorím hádzal mám na mysli doslova hádzal.

„Bože Harry čo to robíš?“ zúfalo som si vzdychla. Fakt už sa mi z neho tlačili slzy do očí.

„Balím sa.“

„Veď takto sa ti všetko pokrčí,“ rozhodila som rukami a odstrčila od kufra.

„Ja by som si to uložil,“ zasmial sa.

„Choď sa upraviť, najesť alebo neviem čo chceš ešte urobiť, len už choď nech čo najskôr odídeme. Ja ti to uložím.“

„Ďakujem láska, si poklad,“ usmial sa, nežne pobozkal a bežal do kuchyne. A ja som tam ostala s jeho oblečením, ktoré tam nahádzal. Všetko som znova vyhádzala von  a začala to pekne ukladať. Samozrejme nebol by to on, ak by tam nehodil dve krabičky prezervatívov. So smiechom som nad tým len pokrútila hlavou a uložila ich do bočného prečinku.

„Diana!“ niesol sa krik celým domom. „Nie si hladná?“

„Už som jedla miláčik!“ odpovedala som a zazipsovala kufor. Oficiálne sme boli zbalení a dúfam, že aj pripravení. Zošla som do kuchyne, kde už boli zoskupení všetci. Rátam do toho aj Lucy, ktorú dnes čakal konkurz pre Cher Lloyd.

„Prajem ti veľa šťastia,“ objala som Lucy, ktorá sa práve na mňa usmiala.

„Ďakujem, Budem to potrebovať.“

„Ale čoby. Ty na to máš, Uvidíš, zvládneš to,“ povzbudzujúco som sa na ňu usmiala. „Kto tam s tebou ide ako podpora?“

„Ja,“  Niall sa hrdo pobúchal po hrudi a následne sladko usmial na Lucy, ktorá mu to opätovala. Vedela som si ich živo predstaviť spolu.

„Už sme zbalení, láska?“ uškrnul sa na mňa Harry a ja som sa musela ovládať, aby som po ňom niečo nehodila. „Tak kde sú kufre?“ smial sa ďalej. Vtedy som už mala sto chutí ho zabiť, takže keď prehádzal okolo mňa, len sa kryl a následne utekal hore pre kufre.

Bolo už jedenásť hodín, keď sme sa konečne vytrepali pred dom a tam sa lúčili. Objímanie, Louisove nariekanie a Zaynove pohľady. Ach bože, Zayn. Len čo sa nám naše pohľady stretli, zavolal ma na bok. Čo som mala urobiť? Musela som ísť.

„Ešte stále si so mnou nestrávila jeden celý deň. Dúfam, že si na to nezabudla,“ riekol potichu, aby si bol istý, že nás nikto nebude počuť.

„Si si istý, že je to po tom všetkom ešte potrebné?“

„Ja to chcem a sľúbila si to. Dokonca si potrebujem ujasniť niektoré veci. Myslím, že to bude takto lepšie pre nás oboch. Preto ti to hovorím. Navrhni deň a v ten deň aj pôjdeme. Hlavne nech sa to už neodkladá.“

„Ach Zayn.“

„Prosím,“ zapozeral sa mi do očí.

„Tak dobre,“ vzdychla som po chvíli. Týždeň budeme v Holmes Chapel. V ten deň ako sa vrátime to nepôjde. No na druhý deň má už Harry naplánované stretnutie s Edom. Idú Bohviekam. Takže vtedy?“

„Jasné. Už teraz sa teším,“ usmial sa a pohol sa naspäť k ľuďom. Tam ma ešte raz objal a s Harrym sme nastúpili do auta.

„O čom si sa rozprávala so Zaynom?“ spýtal sa, keď naštartoval auto. V hlave som rýchlo vymýšľala vierohodné klamstvo.

„Chcel poradiť ako znova a lepšie začať s Perrie, tak som mu sľúbila, že mu s tým po príchode naspäť domov pomôžem. Veď vieš. Vtedy ako sa máš stretnúť s Edom. Aj tak by som sa doma nudila.“ Nešlo mi do hlavy, ako som bola schopná takto jednoducho klamať.

„Tak to som rád, že sa s tým už zmieril. Hoc, chápal som aké to je nepríjemné, keďže my sme mali možnosť si vybrať dievčatá a jemu sme ju vnútili.“

„Áno, je to dosť nepríjemné, no môžu byť aspoň kamaráti. A čo vieš, možno sa do seba časom zaľúbia. Veď toho určite majú veľa spoločného. Minimálne spev a ten dosť zaváži.“

Po asi troch hodinách cesty sme si urobili prestávku. Zastavili sme na benzínovej pumpe. Harry natankoval auto, zatiaľ čo ja som nám objednala kávu.  Obsluhoval to celkom pekný chlapec. Teda, čo to trepem. Už muž. Mal asi dvadsaťpäť rokov a bol sexy. Dovolím si povedať, že ma aj balil. Teda, len do chvíle, kým neprišiel Harry a jedným pohľadom ho odrovnal.

„Len na chvíľu si dovolím nebyť s tebou a už ťa balia nejakí cudzinci,“ mračil sa. Keby si len vedel, že ma balí aj tvoj kamoš, pomyslela som si so smútkom na duši a odchlipla si z kávy.

New life 40

Akože mne táto časť príde dosť odveci napísaná, ale tak bolo to písané za divných okolností :D Btw, dnes som dostala 1 z Geografie! Ani by ste neverili aká som šťastná :) Nakoniec píšeme test z angliny zajtra, takže pevne verím, že to zvládnem. Držte prsty :)

Diana

Niall s Lucy zmizli niekde na poschodí a ktovie čo tam robili. Bolo počuť len smiech tlmený stenami, buchot a znova smiech. Darmo, Horan má veľmi prenikavý a neprepočuteľný smiech.

„Nášmu malému Niallkovi sa zjavne páči Lucy,“ uškrnul sa Louis. „Čo s tým urobíme?“

„No čo asi,“ pokrútil hlavou Liam. „Nič. Necháme to tak ako to je a oni si k sebe nájdu cestu k sebe.“

„Myslíš, že Niall vie ako na to?“ protestoval Louis. „Tomu treba dopomôcť alebo mu to ešte viac sťažiť,“ zákerne sa usmial a začal si mädliť ruky.

„Bože, ale som rada, že vy ste ma nepoznali, keď sme sa dali s Harrym dokopy.“

„Ale, čo sa ti nepáči. Bola by to zábava.“

„Možno tak pre teba. Ty asi tiež nevieš aké je to ťažké. Teda nie ťažké, ale chápeš na čo narážam, nie?“ zúfalo som sa pozrela na Louisa.

„Nie zlatíčko, nechápem. Ja som nebol nikdy nervózny a vždy som vedel čo mám v danej situácii urobiť a všetky dievčatá zo mňa odpadávali už aj vtedy, keď som nebol slávny, takže ja ten pocit, ktorý sa ty tak strašne snažíš vysvetliť vôbec nechápem.“

„Horenos,“ zahundrala som.

„Diana, poďme do izby,“ usmial sa na mňa Harry.

„To s našou debatou vôbec nesúvisí,“ protestoval Zayn.

„Veď ty si ani nedebatoval, takže buď tíško Malik,“ uškrnul sa naňho Louis a potom obrátil pohľad na Harryho. „To s našou debatou vôbec nesúvisí,“ zopakoval po Zaynovi.

„Ale no tak,“ rozhodil rukami Zayn.

„A čo? Podpásovky sú dovolené.“

„Fajn, ja idem preč. Majte sa.“

„Kam ideš?“ zvolal za ním Liam.

„Som dospelý, môžem ísť kam chcem,“ odsekol a následne sa uškrnul. „Už ma nebaví táto nudná konverzácia. Idem spať.“

„Alebo sa pozerať na svoj odraz do zrkadla,“ zamrmlal Louis. „Narcis jeden.“

„No, tak ideme aj my, nie?“ preplietol si so mnou prsty Harry a ťahal ma na poschodie.

„Harry, miláčik môj, už aj ty ma opúšťaš?“ zosmutnel Louis.

„Zavolaj El, ona sa iste poteší,“ skríkol Harry a rýchlo ma začal ťahať do jeho izby. Keď sme vchádzali do izby, začula som silný smiech. Vychádzal určite z dievčenských úst. Ach, ani nechcem vedieť čo robili. Alebo chcem? Asi chcem, Veď ja to z Lucy dostanem.

Len čo sa za nami zavreli dvere, Harry sa ku mne vrhol so šibalským úsmevom na tvári. Pod jeho tlakom som musela cúvať, až mi kolená podrazila posteľ a ja som sa na ňu zvalila. Harry sa následne vyštveral ponad mňa a začal ma bozkávať, kde len to prišlo. Jeho ruky blúdili po celej mojej dĺžke tela. Dotyk jeho ruky mi spôsoboval zimomriavky a neskutočne veľkú túžbu. Každým bozkom naviac sa to viac a viac stupňovalo. A potom mi došlo, že sme nezamkli, a koľko ľudí to môže vojsť. V tom momente som sa rozhorčila a na malú chvíľu ho donútil vybrať jazyk z mojich úst. Darmo, asi ho zabolelo keď som ho doňho hryzla.

„Čo sa deje láska?“ mračil sa.

„Ono to tu proste nejde. Mám pocit, že tu každú chvíľu niekto vojde.“

„Tak ja skočím zamknúť,“ postavil sa, rozbehol k dverám, zamkol a rýchlosťou blesku bol znova pri mne. „Lepšie?“

„Dnes to už asi nepôjde.“

„No nič, chrobáčik,“ usmial sa a pobozkal ma do vlasov.

„Toto na tebe milujem, miláčik.“

„Ja som myslela, že ma miluješ celého,“ uškrnul sa.

„Veď vieš ako som to myslela.“

„To máš jasné, že to viem. Aj ja ťa milujem.“ Usmiala som sa a nechala sa unášať láskou v jeho náručí. Bolo to to najkrajšie miesto na svete. Cítila som sa tam jedinečná a milovaná. A taká som aj bola.

„Čo keby sme šli na dovolenku?“ navrhol Harry.

„Na dovolenku? V tomto ročnom období? Veď už je november.“

„Ak by sme šli na Bora Bora, Hawai alebo proste niekde, kde je stále teplo. Teba teplo nechýba?“

„To máš jasné, že mi teplo chýba, ale čo ja viem. Ešte stále som neskončila s Ollym a ...“

„Za ním skočíme zajtra.“

„Keď ja neviem... Dovolenka bude drahá.“

„To vôbec nevadí.“

„Vadilo by ti, ak by som povedala, že by som chcela ísť do Holmes Chapel? Už som tam dlho nebola.“

„Samozrejme, že by mi to nevadilo. Rovno by som skočil domov aj ja. Nevidel som mamku a Gemmu už veľmi dlho. Máš dobré nápady, miláčik.“

„Ja som samý dobý nápad. Až na tú vec, že tam nebudeme mať taktiež súkromie. Dokonca možno ešte menšie ako máme tu.“

„Tak to možno je pravda, no zároveň to bude vzrúšo,“ šibalsky sa usmial. Keď zbadal môj nechápavý výraz, v momente mi to začal po lopate vysvetľovať. „Veď to bude ako za starých čias. Keď som sa skrýval pred Tomom a tvojimi kamoškami pod posteľou, potom pred mamkou pod perinou a teraz by to bolo iné v tom, že by nás mohli prichytiť pri milovaní. Veď je to dych berúce.“

„Aby si sa nezadusil,“ vyplazila som naňho jazyk.

„Ale, ale. To bolo kruté, to si odpykáš!“

„Znova láska, naozaj?“ zasmiala som sa.

„Znova. A bude sa to opakovať, kým si nezapamätáš ako to končí,“ pristúpil ku mne a iskričkami v očiach ma začal štekliť. No doprevádzal to nežnými bozkami  a napriek tomu, že som sa sťažovala na súkromie sme skončili tak, ako v noci.

Dear Diary...

Viem, že som sľúbila časť, ktorá mala byť mimochodom včera, ale ja som taká paf! Všetko čo som chcela napísať, mi vyfučalo z hlavy! Debilná láska...Sa čudujem, že ešte vidím na klávesnicu. A že som napísala písomku z chémie na 1! Akože chápete to? Normálne čo môže byť lepšie? 1 z matiky sa asi už nikdy nedočkám, ale som spokojná aj s 2 a 3, čo iné mám robiť? :D Zajtra by mal byť pokojný deň, a štvrtok.. hoc píšeme písomku z dejepisu, angliny a bolo by dobré sa učiť aj Geografiu, keďže tam tiež nemám veľmi lichotivé známky, končím o 4, no môže to byť tak šupa deň.. Už nech je.  :)
Takže také zhrnutie.. chcela som vám dnes napísať časť, ale musím si urobiť náčrt Iana Somerhaldera na umenie a kultúru, pretože za 45 minút ho celého nakresliť, vytieňovať a všetko to nestihnem ... Zajtra sa mám veľa učiť, no vo štvrtok by to možno aj šlo :) Modlite sa, aby som znova neklamala :D Hoc ja to nerobím chcene, ale tak niekedy moje plány nevychádzajú :/ .. a ak nedám vo štvrtok novú časť, tak dám aspoň jednodielovku ;)
Btw, som až po uši zamilovaná a je to krásny pocit  :)))

Pridávam aj môj posledne nakreslený obrázok. Mám nakresleného už aj Zayna, ale nemám to ešte v počítači

Caroline a Klaus- TVD

New life 39

Sorry, že až teraz, no keďže ide X-factor a ja som to nemala dopísané, písala som iba cez reklamy ... Ale je to tu .. 

Túto časť venujem mojej milovanej Steph! Dúfam, že sa ti bude páčiť :)

„Lucy!“ zamávala som na ňu a povzbudivo usmiala. „Ahoj. Prečo si nezavolala? Veď som ti dala moje číslo, aby sme ťa šli normálne počkať.  Takto si nás musela hľadať.“

„Chcela som ti zavolať, ale vybil sa mi mobil,“ vytiahla ho z vrecka a potriasla mi ním pred očami. „A tak či tak. Všetci tu nejak divne zakukovali. Akosi mi došlo, že to nie je len tak,“ uškrnula sa.

„Dobre, takže ideme?“ zdvihol sa z kresla Harry vyberajúc peňaženku.

„Ja za seba zaplatím,“chytila som ho za ruku.

„Bože, Diana. Netrapoš tu. Je to jedno latté,“ pokrútil hlavou a šiel vyplatiť účet.

„To je taký rozkošný stále?“ vzdychla si Lucy.

„Väčšinu času,“ usmiala som sa a pozrela sa na Harryho, ktorý práve platil. Keď sa nám stretli pohľady, usmial sa, rýchlo jej dal peniaze a rozbehol sa k nám.

„Tak ty ma budeš pozorovať, ešte aj keď platím?! To si odpykáš, mladá slečna,“ uškrnul sa a prisal sa mi na pery.

„Takéto tresty zbožňujem,“ usmiala som sa na jeho tvári. „Okey, takže ideme?“ otočila som sa na Lucy, preplietla si  prsty s Harrym a mohli sme vyraziť.

„Hej všetci! Príďte privítať našu novú spolubývajúcu!“ skríkol na celý dom Harry v momente keď sme zavreli vchodové dvere. Ani som sa nestihla vyzuť a už som počula náhlivé dupanie po schodoch. V mysli mi prebleskla tvár a keď sa moje tušenie vyplnilo, musela som sa usmiať. Náš blondiačik už stál vo dverách s úsmevom od ucha k uchu.

„Ahoj Lucy, dlho sme sa nevideli.“

„Niall!“ usmiala sa a hodila sa do jeho pripraveného náručia. Trošku mi nedochádzalo, kedy sa takto skamarátili. Harry sa na mňa tiež nechápavo pozrel a následne pokrčil plecami. V tej chvíli sa dole dovalili aj ostatní. Všetci ju zborovo pozdravili a neodpustili si poznámku na to objatie, ktoré ešte stihli zbadať.

„Lucy, chceš ukázať, kde máš izbu?“ spýtala som sa jej.

„Nie!“ protestoval Niall. „Ja ti ju ukážem,“ usmial sa a rozbehol sa na poschodie. Raz sa otočil či ho nasleduje, hore ju počkal a potom som už nič nevidela.

Niall

Keď Diana navrhla, že jej pôjde ukázať izbu, musel som protestovať. Ja som mal byť ten, kto ju povodí po dome a po celom Londýne. Nie ona. Ona už svojho chlapca má, tak nech mi nekradne aj dievča. Keď Lucy súhlasila, potešený som sa rozbehol hore a až v strede schodov mi došlo, že ona ani nevie kam ide. Preto som sa otočil a ona ma nasledovala. Bol som tak šťastný. Konečne s ňou budem sám aj z očí do oči, nie len cez skype. Teda, nikto to nevedel, ale my dvaja sme si odkedy sa poznáme stále skypovali. Neverili by ste ako dobre som sa s ňou dokázal rozprávať. Vždy mi vyčarila úsmev na tvári. Hore na schodoch som ju počkal a od vtedy sme už šli spolu.

„Bože, ale je tu dverí,“ šokovane vzdychla.

„Len šesť,“ zasmial som sa. „Tuto je Zayn, Harry, Louis a na ľavej strane je Liam, ja a táto posledná je tvoja,“ ukázal som na dvere, pred ktorými sme už stáli. Otvoril som dvere a spolu sme do nej vošli. Popravde táto izba bola zo všetkých najmenšia. Mala slúžiť ako hosťovská. Dokonca sme proti nej zo začiatku aj protestovali. Chalani argumentovali, že keď si privedieme dievča, bude spať s nami v jednej posteli, nie? A teraz môžeme byť radi, že nám ju Paul vnútil. Vraj: Čo ak budem opitý a zabudnem kde mám dom?

Bola tam jedna veľká posteľ, priemerná skriňa, malá komoda, nočný stolík a ďalšie dvere, ktoré viedli do kúpeľne. Tá tiež patrila k tým menším. Bola tam iba vaňa, umývadlo a vécko.

„Ježkove oči! Veď ja sa v tej izbe stratím!“ zvýskla Lucy.

„Stratíš?“ nechápal som.

„Veď je obrovská! Doma som mala asi jednu tretinu z tejto.“

„Čože?“ Snažil som sa spomenúť akú mám doma izbu ja. A mala pravdu. Na normálne pomery táto izba bola dosť veľká.

„Asi som už zabudol aké to bolo... No nič. Vylož si veci a ukážem ti moju izbu,“ usmial som sa. Lucy ma poslúchla. No ona si chcela všetky veci vybaľovať a triediť, popravde na to som nemal nervy. Chcel som sa s ňou rozprávať. No na druhú stranu som jej chcel pomôcť. Preto som si k nej kľakol a začal jej pomáhať.

„Nie, to nie je potrebné,“ protestovala.

„Ale čoby. Tebe vždy rád pomôžem. A čím skôr to budeme mať tým skôr sa môžeme otvorene rozprávať  a dokonca ti aj ukážem Londýn. Teda, ak chceš,“ pozrel som sa na ňu. Je blond vlasy jej padali do očí. Keď ku mne zdvihla pohľad, jednou rukou si zastrčila nezbedný prameň za ucho.

„Budem veľmi rada,“ usmiala sa na mňa. „A rozprávať sa môžeme už aj teraz nie?“

„Jasné.“

„Poznáš Cher?“

„Áno. Sme kamaráti. Hoc nie veľmi blízky, no vieme o vzájomnej existencii...“

„Kto by o vašej existencii nevedel,“ zamrmlala.

„Čo si to povedala?“ so smiechom v hlase som zavrčal.

„Že ste veľmi slávni a bojím sa, že vám to stúpne do hlavy,“ uškrnula sa.

„To si nemala,“ zasmial som sa a vrhol sa na ňu. Šteklil som ju kde prišlo. Ona sa tam zvíjala, smiala a prosila ma o to, aby som prestal. Viete si predstaviť ako veľmi som ju poslúchal. Až keď jej začali tiecť slzy smiechu, mal som pocit spokojnosti so svojou prácou a prestal som.

„Konečne,“ vzdychla si. „Ale vážne. Ste až nezdravo slávni. A ja to viem asi najlepšie, keďže patrím k tým najvernejším, najšialenejším directionerom na celom svete. Počúvam vás od úplných začiatkov. Už vtedy som vás zbožňovala. Je to trochu pritiahnuté za vlasy, že som teraz tu, vo vašom dome, ty ma šteklíš, a ak si to neuvedomuješ ešte stále držíš ruku na mojom stehne. No mne to neprekáža,“ smiala sa, keď som ruku zahanbene odtiahol. No aj keď to čo povedala ma potešilo, nemienil som ju už vrátiť späť. Bolo by to oplzlé. „Mne sa splnil sen, po ktorom túžia milióny dievčat celého sveta. No nie som ale šťastné dievča?“

„Ja som ten najšťastnejší chlapec.“

„No áno. Máš skupinu s najlepšími kamarátmi, úžasne spievaš, si snom miliónov dievčat a na účte ďalšie milióny.“

„Ja som skôr narážal na to, že som ťa spoznal,“ usmial som sa.

„Ale, nepreháňaj,“ zamrmlala červenajúc sa. „Radšej mi poď ukázať Londýn,“ postavila sa a podala mi ruku.