Ahojte :)

No moje zlaté :) Zajtra idem k lekárke, takže napíšem časť a hodím ju vám sem potom. Uvidím, kedy sa dostanem na net. Asi niekedy okolo 5 poobede by to mohlo byť. Možno aj skôr. A v piatok ... No aj keď ma vypíše, tak musím ísť do školy napísať si písomku, no odídem skôr, takže by som znova mohla napísať časť a mohlo by to tak ísť až do nedele :)
Toľko som len chcela. A jasné.. Klip ku Kiss me je famózny! Keď som ho prvýkrát videla v ruke s Teraflu, nemohla som sa prestať usmievať a kašľala som na prichádzajúce správy. A od vtedy si to púšťam každú možnú chvíľu. Všetci sú tam na spapanie :3 Rozpísala by som sa nadlho, ale už počujem mamču prichádzajúcu z práce a keď ma zbadá na počítači .. Úf.. radšej padám, ahojte :)

New life 54

Dievčatá moje, hľa je tu nová časť :D Nezaručujem ako je to nepísané, trošku som chorá a tie tabletky mi asi nerobia dobre na hlavu :D 

A podotýkam, áno mám rada napínavé konce :D :D

Ďalšia časť bude .. no zajtra asi nie, pretože som sa celé prázdniny neučila, takže mám toho moc. A ako budem stíhať potom.. neviem .. Ale asi najskôr až v stredu :) 

Harry

Keď som prechádzal na aute okolo jej domu, prepaľoval som jej okno pohľadom. A uvidel som ju. Sedela tam, schúlená s hlavou opretou o kolená a pozorovala ulicu. Vedel som, že sa k nej nemôžem rozbehnúť, no musel som aspoň spomaliť. Chcel aby mi ten pohľad vydržal čo najdlhšie. Bola taká krásna. Dlhé kučery jej voľne padali na plecia a aj keď som tú vrásku medzi očami nevidel, bol som si istý, že tam je. Vždy ju mala keď sa  na niečo sústredene pozerala. Tak veľmi ma to fascinovalo. Keď ma v tom zbadala. Na stotinu sekundy stŕpla, potom sa jej na tvári mihol úsmev, prekvapenie a zrazu jej ruka vystrelila do vzduchu, vyskočila a nebolo jej. Vedel som, že sa rozbehla ku mne. Možno aby mi to všetko vysvetlila znova, možno aby prosila nech sa spamätám alebo mi vynadať aký som idiot. Strašne som sa jej chcel rozbehnúť v ústrety, no nemohol som. Proste som na to nebol pripravený. Dupol som na plyn a čo nevidieť som zaparkoval na našom dvore. Nedbal som na moju batožinu, nechal som ju v aute. Len som už chcel vidieť mamu. Tá ma čakala v hale a s radosťou si ma k sebe privinula. Zbožňoval som ju. Aj bez slov ma vedela upokojiť a naznačiť, že všetko bude v poriadku. Jasné, že o všetkom vedela. Veď toho bolo plné stánky. Titulky a dvojstránky v časopisoch, boli sme proste téma na zahryznutie. A každý sa snažil zistiť kto urobil chybu, kto koho podviedol. A zistili to? Jasné, že nie. A ani nezistia.

Posledný deň môjho výletu som sa rozhodol, že pôjdem za Dianou. Chcel som všetko urovnať. Veď ona to chcela už skôr,  nie? To len ja som bol totálny ignorant. Mamka s Gemmou ma povzbudzovali. A ja som im za to bol vďačný. Vraj by bolo hlúpa, ak by nepriala ospravedlnenie. A s týmito slovami v hlave som stál pred dverami na ich dome. Zazvonil som raz a nikto neotváral. Na druhé zazvonenie sa nedialo nič. Až keď som zazvonil tretíkrát a už som sa vzdával, otvorili sa dvere. Stál v nich Tom.

„Čo tu robíš?“ zamračený sa ma opýtal.

„Prišiel som si to vyriešiť s Dianou. Pustíš ma dnu, prosím?“ spýtal som sa.

„Rád by som, ale práve si šla ľahnúť. Prepáč. Mám jej niečo odkázať?“ pozrel sa na mňa úprimným pohľadom. A ja som vedel, že by jej naozaj odkázal všetko čo by som povedal, no ja som namiesto toho iba pokrútil hlavou.

„Asi je to osud. Nemal som za ňou teraz prísť. Poprosím ťa len o jedno. Ak by náhodou pochybovala o tom či som ju ľúbil...Vyvráť jej to. Miloval som ju z celého srdca,“ zamrmlal som a pobral sa preč.

„Hej!“ skríkol za mnou.

„Áno?“ otočil som sa.

„Teraz ju ešte ľúbiš?“

„Ak by bolo moje srdce celé, povedal by som, že z celého srdca. No takto môžem povedať tak veľmi ako dokážem, aj keď ma to stále bolí,“ hlesol som, zakýval mu a nasadol do auta, ktoré ma zaviezlo späť do Londýna.

Diana

Očakávala som ho možno pred dverami, možno sedieť v aute. No on nebol nikde. Akoby sa vyparil zo zemského povrchu. Strašne ma to zabolelo. Za dva dni som pocítila druhýkrát tú bolesť. No teraz s ešte väčšou intenzitou. Na čo vôbec spomaľoval a prepaľoval ma pohľadom. Naozaj až tak chcel aby ma to bolelo? Chcel moje utrpenie? Preháňalo sa mi hlavou. No odpoveď som nenašla. Zaľahla som do postele a zobudila sa až na štedrú večeru.

Sviatky? Boli celé na nič. Nový rok? Boli sme vonku s kamarátmi, no nejak som to neriešila. Pila som toľko, aby som si nič nepamätala a teraz môžem len dúfať, že som neurobila nič hrozné. No asi neurobila, pretože bol tam aj Tom a ten by mi v tom zabránil.

Týždne plynule a razom a menili na mesiace. O Harrym som mala novinky len z telky. Mohla som byť rada, že znova začali vystupovať. Pozrela som si jeden koncert na youtube, a bolo na ňom vidieť, že Harry so Zaynom veľmi nevychádzajú, no aspoň sa tam nepobili. A ja? Vo februári ma navštívil môj manažér Peeta aj s Ollym. Tú pesničku ktorá bola načatá ešte asi pred polrokom sme úplne zahodili a napísali novú. V marci sa mi začalo koncertovanie po celej Británii a Írsku. Na ulici ma spoznávalo čoraz viac ľudí a spoločná pieseň s Ollym sa stávala hitom. Znova som čoraz viac času trávila v Londýne, takže som si tam kúpila byt. Bol na poslednom podlaží, takže som mala prístup aj na strechu. Bol priestranný a dobre vybavený. Obývačka tvorila podstatnú časť bytu a celá jedna stena bola zo skla. Čiernymi závesmi som si to mohla kedykoľvek celé zastrieť, no to som nechcela. Ten úžasný výhľad stál za to. Na jednej strane mi stálo obrovské čierne piano. Hrala som na ňom stále keď som mala zlú náladu čo bolo skoro stále. Spálňa s veľkou posteľou, plazmou a dvoma dverami. Jedny viedli do kúpeľne  a tie druhé do priestranného šatníka, ktorý nebol ešte ani z polovice zaplnený. Byt mi tvorila aj elegantná kuchyňa, v ktorej som ale až tak veľa času netrávila. Mala som to tam v celku pekné, no chýbala mi tam spoločnosť.

Na konci marca sa mi skončila koncertná šnúra. Bolo úľavou si len tak ľahnúť na gauč a nezaujato prepínať programy v telke. Až kým mi niekto nezazvonil pri dverách.

New life 53

Hups... Mala byť včera, viem.. Ale ech... No tak včerajšok bol divný... Užite si ju dnes :)

Harry

Myslel som, že postupom času sa bolesť zmenší. No ona sa len a len rozrastala. Po dvoch týždňoch som myslel, že puknem. Strašne to bolelo. No zároveň som vedel, že si za to môžem. Veď ona to naozaj ľutovala. No potom sa vo mne vždy ozvala druhá časť môjho ja. No ona ťa podviedla s tvojím najlepším kamarátom! Okrikovala ma stále, keď som si myslel, že som jej mal odpustiť. A on? Idiot jeden. Môže byť len rád, že sa odsťahoval sám. Ak by to neurobil, vyhodil by som ho ja. A to by ešte ľutoval. Och, ako som ho len neznášal. V tej chvíli by som ho aj zabil. No potom som si uvedomil, že tým by skupina padla už úplne a nebolo by návratu späť. Takto aspoň ostatní dúfali, že sa všetko vráti do starých koľají. A najmä Paul. Myslím, že sa šiel zo mňa a Zayna zblázniť. Teda najmä zo mňa. Veď to ja som nechcel prijať jeho ospravedlnenia a stále keď to chcel napraviť som mu vynadal do prvého čo ma napadlo. A aby toho Paul nemal málo...

Po dlhšej dobe sme sedeli všetci v obývačke. Bola tam aj El, ktorá sedela Louisovi na kolenách. Dokonca tam bol aj Zayn. Keď som si to uvedomil chcel som odísť, no Liam nás požiadal aby sme tam boli všetci. Vraj je to dôležité a musíme byť pri tom všetci. Chcel som protestovať, no keď som sa pozrel do tých čokoládových očí, nemohol som odporovať. Veď on za nič nemohol. On bol stále môj milovaný braček. Len čo nás upozornil aby sme nikde nešli, on si niekde odbehol. Asi o päť minút sa vrátil ruka v ruke s vysmiatou Danielle. Už asi vtedy som vedel koľko bije.

„Chalani, bratia moji. Chceme vám oznámiť, že ... Sme sa práve zasnúbili!“ oznámil nám s tým najväčším úsmevom na perách a spečatili to bozkom. Eleanor sa hneď hodila do náručia Danielle a spoločne tam pišťali, skákali, točili sa a potom obdivovali zásnubný prsteň. My sme im jeden po druhom chodili blahoželať. Len mňa štvalo, že som sa nemohol tešiť z celého srdca. Pretože ono už neexistovalo.

Na Vianoce som musel ísť domov. Teda, vlastne som aj chcel. Veď som nemohol nechať moju rodinu osamote. No bál som sa, že stretnem Dianu a ... nevydržím to. No vtedy som ešte nevedel čo sa stane.

Diana

Bola som s Tomom, Alice, Benom, Davidom a Jessicou von. A Trishu sme stretli stáť pred kaviarňou, do ktorej sme sa chystali. Všetko bolo vianočne ozdobené, veď o deň mali byť Vianoce. No to nie je podstatné. Stála tam vyfintená aj s nejakými inými pipkami. Podotýkam tiež peroxidové blondíny. Už len pohľad na ňu mi po tele rozlial pocit nenávisti. Och, ako som ju na strednej neznášala. Bola radosť odísť z tej školy a nikdy ju nevidieť. A teraz... Modlila som sa, že by ma nezbadala a nemusela sa s ňou rozprávať. No predsa sa tak nestalo ...

„Aha, kto zavítal do Holmes Chapel,“ ozvala sa posmešne. Chcela som si ju nevšímať, maximálne sa na ňu usmiať, nech si nemyslí že jej posmešný tón mi niečo robí. „Prišla si si vyliečiť srdiečko?“ vtedy som už jej fakt chcela niečo odseknúť, no Tom ma chytil za ruku a rázne pokrútil hlavou. „Ja som ti hovorila, že on s tebou nezostane. Prečo by mal tak slávny chlapec, zahadzovať s takým dievčatkom ako ty,“ premerala si ma pohľadom a uškŕňala sa. Vtedy som sa už ovládať nemienila.

„So mnou aspoň chodil,“ zasmiala som sa. „No teba sa ani nepozrel. Dokonca ťa nemal rád ani ako spolužiačku,“ pokrčila som plecami. „Tak kto je na tom horšie?“

„A myslíš, že ma trápi?“ vysúkala zo seba po chvíľke zarazeného ticha, kedy sa spamätávala. „No ty? Naivne si ho ľúbila. Podviedol ťa raz s Caroline a teraz? Fajn možno verejnosť nevie čo sa stalo, no stavím sa, že ťa znova podviedol, čo? Veď sa na seba pozri. Si tak obyčajná! A kebyže obyčajná, nemáš ani postavu, ani peknú tvár? A tie vlasy? Kučery sa už nenosia,“ vyprskla.

„Fúú.. Asi si myslíš ako si ma veľmi dala dole, že? Už nevieš čo máš povedať, tak sa mi navážaš do výzoru? Aké úbohé. Mám začať rozoberať tie tvoje vlasy poškodené peroxidom, či to kilo mejkapu ktoré si dávaš na tvár, aby ostatní zniesli sa na teba pozerať? Či to obliekanie: Pozrite som štetka a nehanbím sa za to? Prepáč, ale to by ťa asi urazilo, takže to nepoviem. A lepšie bude ak si to uvedomíš sama. A len tak mimochodom ... Ja som toho dokázala vždy viac ako ty. Či už v škole alebo teraz v živote. Maj sa zlatko,“ zapišťala som ohnutá v kolenách a s prevrátením očí som vošla dnu. Kamaráti vošli hneď za mnou a búchali ma po chrbte, vraj ako som jej to natrela. Lenže ona dosiahla to čo chcela. Alebo aspoň to čo som nechcela ja. Tá bolesť, ktorú som celý čas v Holmes Chapel pochovávala v hĺbke duše sa znova dostal na povrch a celú ma zožierala. No nedávala som to najavo. Ešte by Trisha prišla k nám a uvidela ako ma to bolí? Takú radosť som jej nemienila urobiť.

Vianoce. Tak krásny čas to mohol byť.. Mohli sme ich tráviť spolu s Harrym. Jeho a moja rodina dohromady. Všetko mohlo byť úžasné, keby .. keby som nebola tak hlúpa.

Sedela som na okne v mojej izbe. Vločky dopadali v pomalých vlnivých pohyboch. Naozaj to vyzeralo akoby tancovali. Vonku bolo krásne a ja som sa cítila tak mizerne. Úžasná irónia. Mamka s Larou vypekali koláče, zatiaľ čo Tom pozeral nejaké filmy v telke. No ja som sa tým nezaoberala. Hypnotizovala som dvor, stromy, vločky, ľudí čo prechádzali okolo. A autá. Keď som zbadala veľké čierne auto, nezaoberala som sa tým. Až ký som si neuvedomila, že je Range Rover. A za volantom sedela hnedá štica. Stretli sa nám pohľady. Len čo ešte viac spomalil naznačila som rukou, nech ma počká a rozbehla sa. Rozrazila som dvere na izbe, skoro zletela zo schodov a nevšímala si pokriky za mojim chrbtom. Jediné čo ma vtedy trápilo bol on a šanca všetko napraviť. Rýchlo som odomkla vchodové dvere a doslova vyskočila na ulicu.

New life 52

Dnes je trošku kratšia časť za čo sa ospravedlňujem. A tiež mi prepáčte, že včera nebola časť. Takže Vám až teraz prajem do nového roka veľa zdravia, šťastia, lásky a aby sa vám splnili všetky sny či už týkajúce sa 1D alebo nie :)

Taktiež ma dnes napadol nápad na novú story, keďže táto čo nevidieť skončí. No zo začiatku by bola trošku drastickejšia a mne osobne by sa viac hodila bez členov 1D, no myslím, že potom by ste to asi nečítali, takže trošku to pozmením a 1D tam budú. A ak by vám to nevadilo, znova tam musí jeden z našich chlapcov  byť najlepší kamarát s hlavnou hrdinkou. Bolo by to trošku iné, no nevadí. Ešte vám to niekedy opíšem.

Teraz nech sa páči, čítajte :)

Lucy

Prešlo už zopár týždňov, od kedy som naposledy videla Dianu. A musím uznať, že mi chýbala. Viem, že som s ňou ani veľmi netrávila čas, no ona bola niečo ako mojou oporou. Vedela som, že ak by som sa pohádala s Niallom, mohla by som ísť za ňou a ona by ma naozaj presvedčila o tom, že všetko bude fajn. Len jej by som to uverila, len z jej úst to tak naozaj znelo. No teraz bola nenávratne preč. Harryho som ani poriadne nevidela. Celý čas sedel v izbe a bolo odtiaľ počuť vzlyky alebo hrozivé ticho. Málokoho k sebe pustil. Louis tam mohol ísť kedykoľvek ostatní občas a ja som tam ešte nebola. Bála som sa toho v akom stave je. Danielle a Eleanor tam boli dokopy len raz. Vtedy tam boli všetci okrem mňa a Nialla. Určite tam chcel byť aj on, no zároveň ma nechcel nechať samú a chápal, prečo tam nejdem ja. Nepoznala som ho natoľko, aby som sa mu mohla pliesť do života.

Ležala som na posteli a pozerala sa do stropu. Toľko ma toho čakalo. O chvíľu som mala ísť na tréning s ostanými vybranými tanečnicami. No ja som tam len ležala a premýšľala. Zajtra sú Vianoce, a hneď po Novom roku odchádzam na mesačné turné. Áno, hrozne som sa tešila, no teraz keď som si tak začala rozumieť s Niallom, mi to neprišlo veľmi vhod. Cher bola vážne zlatá a dokonca si s nami aj raz po tréningu vyšla von, no aj tak.

„Lucy? Nemali by sme už ísť?“ ozval sa Niall, ktorý vošiel do izby ako duch a už mi sedel na posteli.

„Asi áno,“ vzdychla som a vyskočila aby som sa šla obliecť. Vzala som si tašku s úborom a mohli sme vyraziť.

Keď ma vyložil, pozrel sa na mňa so spýtavým pohľadom. Milo som sa usmiala a čakala na otázku.

„Eh... Čo by si povedala na to, že by som ťa po tréningu vyzdvihol?“

„Ale veď to robíš stále,“ zasmiala som sa.

„No teraz by som ťa vyzdvihol a ... mohli by sme niekde zájsť. Žiadna diskotéka, len nejaká čajovňa, kaviareň, cukráreň, to je jedno,“ hanblivo zo seba vysúkal. Už hneď pri prvom slove mi v bruchu začali lietať motýle, no keď dostal zo seba toto, mala som pocit akoby ich tam bolo milión. Akoby tam niekto vypustil veľké množstvo mechov motýľov. Na tvári sa mi rozhostil úsmev.

„Eh, .. budem veľmi rada,“ usmiala som sa ešte žiarivejšie a vtisla mu bozk na líce. Len čo som to urobila, otočila som sa a vystúpila z auta. Ešte raz som naňho zakývala a usmievala sa nad jeho priblblým úsmevom.

Vnútri ma už čakali. Rýchlo som sa prezliekla aby sme mohli začať. Veľa toho nacvičovať netrebalo, keďže sme to vedeli ako básničku. Len sme si to utvrdzovali. Viac menej sme sa zabávali.

„Ale no tak dievčatá,“ smiala sa Cher. „Ja to chápem, že už chcete pokoj, no toto je posledná skúška. Potom už máte prázdniny. Teda, budeme skúšať pred koncertom, no vtedy už možno budete mať trošku nervy. Takže teraz do oho dajte všetko!“ skríkla a prekročila dopredu, kde sa vykrúcala a zároveň spievala. Fakt ma fascinovala a povzbudzovala. S ešte väčšou radosťou som predvádzala kroky, ktoré tam boli potrebné. Už nás konečne ani netrebalo buzerovať.

Len čo sme skončili, bežala som do spŕch a dala si záležať, aby som zo seba zmyla všetok pot. Umyla som si aj vlasy a potom si ich rýchlo snažila vyfénovať. Kamarátky sa tam zo mňa smiali. Vraj, kde sa tak ponáhľam. Keby vedeli pomyslela som si a podvedome sa uškrnula.

Keď som vybehla von sprevádzaná motýľmi v bruchu, Niall ma tam už čakal. Niečo si pospevoval, no keď ma zbadal, hneď sa usmial a otvoril mi z vnútra dvere. Vkĺzla som dnu a usmiala sa naňho.

„Ahoj,“ pozdravil a naštartoval. „Ideme do cukrárne,“ usmial sa a zamieril na miesto, ktoré asi poznal. Mne bolo úprimne úplne jedno kde pôjdeme. Len som chcela byť s ním.

Ani nie za pätnásť minút sme boli tam. Bolo to tam malé a útulné. Dnu bolo zopár ľudí. Dva zamilované páriky, jedna partia kamarátok a starší manželia. My sme šli do kúta.

„Páči sa ti tu?“ spýtal sa ma, keď sme sa usadili a objednali si.

„Je to tu fakt krásne,“ rozhliadla som sa. Žltá farba, okrúhle stolíky so štyrmi stoličkami a dve stoly boli v kúte a mali len jednu kútovú sedačku. Pri takom sme boli aj my. No aj tak som sedela oproti nemu a zazrela som jeho úpenlivý pohľad.

„Čo je?“ zasmiala som sa.

„Nič, ja len...“ nedokončil, pretože nám doniesli našu objednávku. Dve čokoládové kúsky torty s jahodami.

„Čo si to chcel?“ snažila som sa ho povzbudiť aby to dokončil. Len čo som to vyslovila mi došlo, že to možno nebolo správne, no vrátiť sa to nedalo.

„Len som ti chcel povedať, aká si krásna,“ začervenal sa a mne tým po tele preletela horúčava sprevádzaná motýľmi.

„Ech..Ďakujem,“ usmiala som sa a zasunula si vlasy za ucho.

„Lucy...Už dlho ti chcem povedať, že... Že sa mi páčiš,“ vyslovil  a pomlčky sa presunul ku mne. Boli sme od seba len na niekoľko centimetrov. „A nie len to,“ zamrmlal. „Ja mám taký pocit, že ťa ľúbim. Teda, som o tom presvedčený,“ chytil ma za ruku a čakal na moju reakciu. No ja som sa nezmohla na slovo. Len som sa tupo usmievala a snažila sa to všetko vstrebať. Tieto slová som z jeho úst chcela počuť už tak dlho. Motýle v bruchu mi lietali ako o dušu. Videla som, že Niall čaká na moju reakciu a pomaličky mu jeho kútiky klesajú a stisk jeho ruky povoľoval.

„Aj ja ťa ľúbim,“ vydýchla som omámená láskou. V tej chvíli sa znova rozjasnil, pevnejšie ma chytil za ruku a so spýtavým pohľadom sa ku mne pomaly priblížil. V očakávaní som sa usmiala a konečne sa dočkala času, kedy sa naše pery spojili v jedno.

New life 51

Prepáčte, že som včera časť nedala, no bola som sa korčuľovať v meste, tak som nestihla :) 

Domov som cestovala autobusom. Nastupovala ako som úplne prvá, takže som mala šancu sa dostať sa úplne dozadu na 5-ku. Schúlila som sa v kútiku, hlavu som si oprela o okno a potichučky plakala. Vonku pršalo a v autobuse bolo tiež šero. Svetlá boli bu´d pokazené alebo.. nie, určite boli pokazené. Snažila som sa plačom zo seba dostať všetko trápenie, no nepomáhalo mi to. Čím viac som nad tým premýšľala, tým viac to bolelo. Preto bolo logické, že som sa chcela zabarigádovať od všetkých pocitov, no nešlo to. Na to bolo ešte príliš skoro. Nevedela som prestať myslieť na Harryho výraz keď ma zbadal spolu so Zaynom a už vôbec na Harryho, ktorý v mizérii sedel na zemi. Ten pohľad ma bude prenasledovať až do konca života.

Vedľa mňa si sadla nejaká partia mladých ľudí. A mám taký pocit, že chceli vyhodiť aj mňa, pretože niekto sa k nim nevzmestil, no ja by som aj tak neodišla. Smiali sa a robili hlúposti. Boli tam dve dievčatá a dvaja chlapci. Jeden už bol pár, no tí druhí ešte len prekonávali prekážky z kamarátstva do vzťahu. Naťahovali a užívali si život. To ma len donútilo ešte viac zosmutnieť. Teda ak sa to vôbec dalo. A myslím si, že tí mladí si to aj všimli, pretože len tak odrazu stíchli. Asi mi nechtiac vyšiel nejaký vzlyk alebo niečo.

„Je vám niečo?“ spýtalo sa dievča, ktoré sedelo vedľa mňa. Podľa hlasu som jej odhadovala približne taký vek ako ja. Utrela som si slzy a zdvihla hlavu. Malo dlhé hnedé vlnité vlasy a veľké modré oči, ktoré ma skúmali.

„Nič sa nedeje, bavte sa ďalej,“ pokúsila som sa o úsmev a chcela sa naspäť schúliť k oknu.

„Kde máte namierené?“ nedala sa odradiť.

„Do Holmes Chapel,“ zamrmlala som.

„Vážne? My tiež. A preto si myslím, že by sme vás mali rozveseliť, keďže si ešte užijeme zopár hodín cesty.“

„Deprimuje ma, že mi vykáš. Veď mám iba 18.“

„Prepáč,“ zasmiala sa milým smiechom. „Ja som Mia, toto je Luke,“ ukázala na pohľadného chlapca, ktorý možno o chvíľu bude jej priateľ. „A toto sú Lizzy a Boris,“ ukázala na zaľúbení párik. Vyzerali byť sympatický. „Prečo plačeš?“ zaujímala sa Mia.

„Lebo som ublížila životnej láske a možno ju aj nadobro stratila,“ snažila som sa usmiať no slzy boli silnejšie. Rýchlo som si ich utrela a falošne zasmiala.

„To mi je ľúto. No, ak ste boli fakt tak zaľúbení, myslím, že by ste nemali zahodiť.“

„Ja to ani zahodiť nechcem. Lenže strašne  som mu ublížila.“

„Ak ťa ľúbi, prepáči ti to. Len nesmieš prestať bojovať,“ chytila ma za ruku a prepaľovala ma pohľadom. Ani som sa nečudovala, že sa do nej Luke zaľúbil. Bola presvedčivá a pôvabná. Naklonila som sa k nej.

„Tak ani ty si potom nenechaj ujsť Luka,“ zašepkala som. Jej oči pritom mykli k nemu. Jasný dôkaz, že som mala pravdu. Usmiala som sa. Asi prvýkrát nie falošne.

Cesta domov ešte bola dlhá. Občas som sa s nimi rozprávala, no zároveň som im chcela nechať priestor. Veď cestou býva najväčšia zábava. Dozvedela som sa, že idú na predĺžený víkend. Borisovi rodičia tam majú chatu a nechali mu kľúče. Asi mu fakt dôverovali. Títo ľudia mi pomohli skrátiť cestu. Aspoň časť z nej som sa neutápala v žiali. A aj vtedy, keď som sa k nim nezapájala, matne som vnímala ich smiech a to ma upokojovalo. No aj cesta musela skončiť. Vystupovali sme na tom istom mieste. Vonku bolo hnusné počasie, takže som sa rozhodla dať si pod kapucňu aj čiapku. Keď som si dala kapucňu dole, Mia na mňa vyvalila oči.

„Ty..ty.. ty si Diana!“ neveriacky vykríkla.

„Hm,“ dostala som zo seba a rýchlo si natiahla čiapku a na to kapucňu.

„Ako som si to mohla nevšimnúť, čo som ja za directionerku...“ hundrala. „Dáš mi podpis?“ rozžiarila sa.

„A preto som bola rada, že si si to nevšimla...“

„Prosím. A neboj, ak nechceš nikomu nepoviem, že som ťa tu stretla. Ani že máš problémy s Harrym.“

„Tak to fakt nechcem. Kde sa ti podpíšem?“ spýtala som a vzala si pripravené pero. Asi po desiatich minútach sme sa rozlúčili a a som sa vybrala svojou cestou. Hoc to nebolo úplne najkratšia cesta, nechcela som ísť taxíkom, ale si prevetrať hlavu. No len čo som sa ocitla znova sama, moju hlavu ovládli spomienky, výčitky, všetko čo ma bolelo. Najpv mi vyšla jedna slza, za ňou druhá a domov som došla už úplne vyschnutá od toľkého plaču. Len čo som za sebou zavrela dvere, začula som mamin hlas.

„Lara, ty si už doma?“ ozvalo sa z kuchyne.

„Nie. Ja som už doma,“ hlesla som, keď som došla za ňou a hodila sa jej do náručia.

„Diana, čo tu robíš? Čo sa stalo?“ pýtala sa ma kým si pritískala a hladila po vlasoch. No ja som nevedela odpovedať. Otriasali mnou vzlyky. A ona ma potom už iba tíšila. Keď som sa trošku upokojila, šla ma uložiť do postele. Do mojej starej postele, kde som aj spala s Harrym. Či ako kamarátka alebo priateľka. Všetko som to mala pred očami akoby sa to stalo včera. Vyčerpaná som zaspala. Dokonca sa mi ani nič nesnívalo. Na druhý deň keď som sa zobudila, ležal vedľa mňa Tom. Ústa mal mierne pootvorené a držal ma za ruku. Mierne som sa pousmiala a snažila sa na nič nemyslieť. No márne. Znova mnou otriaslo. Tom otvoril oči a hneď ma začal tíšiť. No to mi skôr k plaču dopomáhalo ako zabraňovalo. No po čase jeho hladenia a mlčania som sa upokojila. Vedela som, že mu to všetko musím vyrozprávať. Tak som to aj urobila. A rozhodla som sa, že zo seba cez rozprávanie nevydám ani jeden vzlyk. A že sa mi to aj podarilo. A vedela som ešte jednu vec.

„Podáš mi prosím ťa mobil?“ spýtala som sa a hneď som ho mala v ruke. Bez rozmýšľania som vytočila číslo a čakala, kedy ho zodvihne. A keďže to bol manažér a to bolo súčasťou jeho práce, dlho som nečakala.

„Diana, konečne si sa ozvala. Chalani mi všetko povedali.“

„To je fajn, aspoň to nebudem musieť robiť ja. Ja... Prepáč Paul, ale budem si musieť nájsť iného manažéra. Ďakujem. Veľmi si mi pomohol, no asi poprosím Peeta nech je môj normálny manažér, nie len pomocný. Prepáč a ešte raz za všetko ďakujem. Bez teba by som nebola tam kde som. A... pozdrav chalanov,“ hlesla som a zrušila hovor. Vedela som, že to bolo drzé gesto, no proste už som mala pocit, že to nevydržím.

„Uvidíš, všetko sa vyrieši,“ usmial sa Tom.

„Ďakujem, že si tu,“ usmiala som sa. „Kde sú ostatní?“

„Šli nakúpiť nejaké veci. A najmä veľa zmrzliny. Vieš Lara určite vie, ktorá je najlepšia na zlomená srdce,“ uškrnul sa a ja som sa zachrípnuto zasmiala.

„Vidíš, že to ide,“ pohladil ma po líci. „A čo keby si si teraz šla na niečo zahrať? Teda, lepšie povedané mne. Už mi chýba len to hranie a spievanie bez príčiny. Na koncerte je to také ... veľké,“ usmial sa a postrčil ma.

Takto ma Tom zabával dlhú dobu. Po niekoľkých týždňoch som všetok ten smútok naučila kontrolovať a bola som schopná vyjsť si s kamarátkami von. Predtým som tak nerobila, pretože po tom ako som zistila, že rozchod mňa a Harryho je skoro v každom časopise, som sa bála, že ma chytia nejakí novinári a vycapia na titulku ďalšiu moju uplakanú fotku. Len už nie s kuframi ako odchádzam z ich domu, ale ako by som sa rozplakala pred novinármi z rozprávania.

No znova to zabolelo, až keď som stretla Trishu.