New life 10

Nová časť! Ani neverím ako mi to chýbalo... :) Vy ste mi chýbali :P  
Že sa tešíte novej časti? 
Radšej neodpovedajte, pretože chcem byť v tom, že sa tešíte :D
Btw, môj blogger asi zabijem, pretože túto časť som vám pridávala už pred 2 hodinami a až teraz som zistila, že ju nepridalo ... :/

Bola som z toho šťastná, no zároveň vykoľajená. Veď ešte pred niekoľkými hodinami bol na mňa a Ollyho naštvaný ako nikdy predtým a teraz sa dobre že neobjímali.  Prekvapilo ma to, no hneď som sa k nemu natiahla a nežne ho pobozkala. Spoza chrbta som začula chichot, no snažila som sa ho nevšímať a vnímať iba Harryho.

„Nepôjdeme radšej do súkromia?“ zamrnčala som na jeho perách.

Končekom jazyka mi prešiel po spodnej pere a ako odpoveď si ma  vzal do náručia a bez slova so mnou odišiel do nejakej izby. Za to sme si zaslúžili hurónsky smiech, niekto (mám také tušenie, že Louis,) napodobňoval vzdychy a veci tomu podobné za čo si vyslúžil facku.

Harry ma položil na posteľ a ticho sa mi zapozeral do očí. Nevedela som či mám niečo povedať alebo radšej mlčať. Chcela som si to s ním vyjasniť, no zároveň som sa bála, že sa znova pochytíme. Ale zvedavosť vo mne nakoniec zvíťazila.

„Takže, ty sa už nehneváš?“ spýtavo som sa na neho zahľadela. Asi minútu bol ticho a pozeral do zeme, no potom sa na mňa usmial.

„Popravde, nepamätám si všetko z toho večera. Jediné čo si pamätám celé, je to v izbe,“ pri tom sa na mňa roztopašne zahľadel, „a rozhovor s Louisom...“

„Čo vlastne od teba chcel?“ prerušila som ho.

„Ak by som ti teraz povedal toto, nedostali by sme sa k pointe toho, kvôli čomu som sa naštval. Takže môžem pokračovať?“ ani veľmi na moju odpoveď nečakal, pretože hneď v rozprávaní pokračoval. „Potom som ťa našiel tancovať s Ollym a to ma naštvalo. No vtedy som ešte nebol veľmi opitý, takže som to až tak hrozne nebral. A od toho momentu čo sme si sadli za stôl si veľa nepamätám. Viem to iba z rozprávania. S Ollym sme si to vysvetlili a to dnešné stretnutie platí,“ prosto povedal a pohladil ma po líci. Nepatrne som sa usmiala a rukou sa mu zakvačila do vlasov. Priblížila som sa tesne k nemu, no nepobozkala som ho. Páčilo sa mi to naťahovanie času a tá iskrivá atmosféra medzi nami. No obidvaja sme sa neoddali pokušeniu. Len sme na seba pozerali s vyžarovali lásku okolo seba. Potom som si sadla na päty prstom mu jemne prešla od sánky až ku priehlbinke na krku.

„Láska, už mi povieš čo chcel Louis, keď sme boli tak netaktne prerušení?“

„Chceš si pokaziť túto atmosféru?“

„Ani nie, ale aj tak tu v apartmáne by sme toho veľa nenarobili,“ zaškerila som sa. Harry si vzdychol a privinul si ma k sebe.

„Poviem ti to iba v skratke, pretože mi spomienke na to mi nie je príliš do smiechu. Eleanor bola tehotná, no potratila.“ Práve som pila vodu, takže si asi viete predstaviť ako to skončilo. Voda mi zabehla a Harry ma začal búchať po chrbte.

„Čože?! Ako to, že o tom neviem?“

„Pretože to nevedel nikto. Dokonca ani Louis. El mu to chcela oznámiť po gynekologickej prehliadke, no v ten deň jej tam povedali, že dostala samovoľný potrat. A oznámila mu to až teraz.“ Ostala som ticho. Vedela som si predstaviť aké hrozné to pre neho muselo byť. Mohol byť otcom a on by ako otec bol úžasný. O maličké by sa určite staral aj na úkor skupiny. No ani tú by podľa mňa nenechal len tak. On proste taký nie je. A aké to muselo byť pre Eleanor? Veď mohla byť matka. Pod srdcom by nosila dieťa, ktoré neuzrelo svet.

„Ako na tom teraz je?“ spýtala som sa so zatajeným dychom. Áno, bála som sa o jeho pocity. Bol mi ako brat, tak ako každý zo skupiny a El s Danielle boli ako moje ďalšie sestry.

„Ako si mohla vidieť a počuť, je na tom už lepšie. Upokojil som ho, trošku opil a uistil ho, že ďalšie dieťa príde čo nevidieť,“ usmial sa a pobozkal ma do vlasov. „Ideme k nim? Nech im nerobíme nádeje, že tu robíme niečo nekalé, no veľmi potichu,“ uškrnul sa. Ako odpoveď som mu stisla ruku, postavili sme sa a normálne vkráčali do spoločnosti.

„Boli ste nadpriemerne tichí,“ zasmial sa Louis.

„Žeby ste využívali nejakú novú techniku, kde sa zapchávajú ústa?“ uškrnul sa Niall a usrkol si z koly.

„Bože, ste ako deti,“ prevrátila očami Danielle. „Ak tam niečo robili, je to ich vec.“

„A aj tak si to nemyslím, pretože by to bolo divné,“ poznamenala Eleanor.

„Nevyskúšame si to niekedy?“ zaškeril sa na ňu Louis a za to si vyslúžil poriadny štuchanec sprevádzaný smiechom. A to, že za tým nasledoval vášnivý bozk od Louisa, asi ani nemusím zmieniť.

„Ako to, že on je z nás najstarší,“ nechápal Liam, no hneď nasledovali pohľady so zdvihnutým obočím od Danielle a Ollyho. „Chápete ak som to myslel. Z našej skupiny,“ uškrnul sa.

Spustila sa vrava, len Zayn tam iba ticho stál so zastrčenými rukami vo vreckách a pozeral sa do zeme. Prišlo mi ho ľúto. Akoby bol sám na konci sveta alebo akoby ho nikto nevedel pochopiť.

Nežne som pobozkala Harryho a zašepkala mu do ucha, že idem sa pokúsiť rozveseliť Zayna. Prikývol a znova sa pohrúžil do rozhovoru.

Postavil som sa vedľa neho a napodobnila jeho postoj. Chvíľu som bola ticho a rozmýšľala čo mám povedať alebo urobiť. Nakoniec som ho pohladila po ruke. Bolo to spontánne, no zdalo sami to v tej chvíli vhodné. Na jeho pokožke sa objavili zimomriavky a ja som to nechápala.

„Čo ti je?“ šepla som.

„Len som sa zamyslel,“ snažil sa napodobniť úsmev a tváriť bezstarostne, no nešlo mu to. Aspoň ja som na ňom videla, že ho niečo trápi. Akosi po tej našej opileckej skúsenosti som k nemu mala bližšie.

„Zayn,“ smutne som sa na neho zapozerala. „Mne to môžeš povedať.“

„Nemám čo. Všetko je v úplnom poriadku,“ usmial sa, no ja som mu to ešte stále neverila. „No dobre,“ povzdychol si, keď si všimol, že ja sa len tak ľahko neprestanem snažiť. „Proste mám opicu, nič si nepamätám a som z toho všetkého čo sa tu deje zmätený.“ Možno to môj pocit nebol správny, no zdalo sa mi, akoby niečo tajil. Neviem povedať, prečo sa mi to zdalo. Možno tým tónom ako to povedal, alebo ten akože bezstarostný úsmev čo mal celý čas na tvári. No vedela som, že to nechce rozpitvávať. A keby som s tým neprestala asi by odo mňa odišiel.

„Diana, už ideme do štúdia,“ skríkol na mňa Harry. Zdvihla som mu palce, akože súhlasím, počujem a teším sa. Zapozerala sa na Zayna, chytila ho za malíček a povedala mu čo mám na srdci.

„Ak sa budeš kedykoľvek potrebovať vyrozprávať alebo len tak mať pri sebe spoločnosť, ktorá nepozostáva z iných členov skupiny, príď za mnou. Budem rada a posnažím sa a pochopiť, rozveseliť alebo čokoľvek čo budeš potrebovať.“ Pozeral do zeme a potom sa mimovoľne usmial. Vedela som, že tento úsmev už nie je falošný, ale ide priamo od srdca. A presne tam ma kvôli tomu zahrialo. Urobila som mu radosť a to bolo to čo ma potešilo. Aj jeho spoločnosť mi bola príjemná.

„Ďakujem ti,“ stisol ma dlaň. „Rád za tebou prídem. No pri mojich všetkých pocitoch čo mám na srdci asi od teba ani neodídem,“ uškrnul sa.

„Ja ťa s radosťou uchýlim v mojom domove.“

„No bež už, nech ti neujde taká skvelá príležitosť,“ pohnal ma.

„Ak ti zavolám, prídeš ku mne?“

„Budem tam ako na koni,“ usmial sa nefalšovaným úsmevom a ja som so spokojným srdcom odišla za Harrym a Ollym do štúdia.