New life 11

Ahojte :) Hneď na úvod sa chcem ospravedlniť, že dosť dlho nebola časť, no akosi som sa k tomu nevedela dokopať. Nie k písaniu, ale vymysleniu deja. Každý deň doobeda som si za to sadla, asi päť minút na to čučala, no nevedela som prísť na to, ako mám pokračovať. Plus predvčerom nám vypli večer elektrinu, takže som sa znova nepohla. No teraz, to tu už konečne je :) Prišla som na to ako to chcem mať a mám taký pocit, že písanie mi už znova pôjde ľahšie :)

Chcem sa veľmi poďakovať za 20 000 zobrazení :) Na začiatku som v to iba dúfala, no zdalo sa mi to nemožné, no teraz je to realita :) Patrí vám obrovská vďaka. Bez vás by som tu nebola ;) Všetky tu ste mi prirástli k srdcu a už si bez vás neviem predstaviť život. Veľmi vás ľúbim :-*

Vošli sme do štúdia. Už som v zopár bola, no tento bol iný. Ani neviem presne povedať v čom. Ale vyzeralo to tam, akoby sa tam žilo. Nebol tam neporiadok, no ani sterilná čistota. Mikina prehodená na kresle, načatá pizza v krabici, minerálka s pohárom na stole.. Bolo to tam útulné.

„Vitajte v mojom druhom domove,“ pyšne sa usmial Olly, no neušlo mi, že sa snažil trošku upratať.

„To je len tvoje?“ zaujato som sa ho spýtala. Pyšne prikývol a pokynul nám, že si máme sadnúť. Sadla som si hneď vedľa Harryho a oprela sa oňho.

„Máš už nejaké nápady?“ spýtavo sa na neho pozrel Harry.

„Keďže zaľúbená pesnička akože medzi nami dvoma sa vylučuje,“ uškrnul sa na mňa, „myslel som, že by sme mohli urobiť nejakú, čo sa stane hitom na diskotékach,“ navrhol. Snažila som si to premyslieť, no nebola som si tým stopercentne istá.

„Máš nejaký návrh textu?“

„Ešte nie, ale od toho sme tu. Budeme sa stretávať častejšie a spolu niečo vymyslíme. Teda, aspoň dúfam,“ zasmial sa.

Trčali sme tam asi dve hodiny, no veľa sme toho nevymysleli. Väčšinu času sme sa iba smiali, pre zmenu pili veľkú kopu minerálky a napísali iba jeden verš. A aj ten sa asi nakoniec zmení.

Zayn

Ležal som na posteli a premýšľal nad všetkým čo sa včera udialo. Áno, bol som opitý, no nie až tak ako by som si prial. Je pravda, že niektoré udalosti vo svojich spomienkach si vybavujem iba matne, no bohužiaľ ich vidím. No možno to je dobre, že si to pamätám, pretože to čo sa skoro stalo, sa už nezopakuje. No ani výčitky svedomia nikdy neodídu. Aspoň Diana má to šťastie, že si nič nepamätá a nehlodajú ju výčitky.

Keď mi začal vyzváňať mobil s nevôľou som sa postavil a pozrel sa kto volá. Aj keď som to tak nechcel, stalo sa. Srdce sa mi rozbúchalo a musel som si sadnúť, pretože som mal zlý pocit, že ma moje nohy dlhšie neudržia. S roztrasenými rukami som zdvihol.

„Ahoj Zayn,“ zašvitorila mi Diana do ucha.

„Och, ahoj.“ Bol som nervózny.

„Neprišiel by si ku mne? Potrebujem sa zresetovať a po Harrym si mi napadol hneď ty.“ Jasné, po Harrym. Ako inak. No aj tak ma to k nej ťahalo.

„Kde je Harry?“

„Prišli ho navštíviť chalani z White Eskimo.“

„A ty s nimi nechceš byť? Veď ich poznáš už dlho,“ podozrivo som zatiahol.

„Ja som s nimi bola už predchádzajúcu hodinu a pol, no potom som začala mať pocit, že potrebujú byť aj sami. Tak ako za starých čias. Takže prídeš?“ zaštebotala. Možno to ešte budem ľutovať, no súhlasil som. Od radosti zatlieskala a začala vyratúvať čo musí pripraviť.

„Hej, Diana, spomaľ,“ zasmial som sa. „Veď tam budeme iba my dvaja,“ pri tomto mi trochu zovrelo hrdlo a zakrútila sa mi hlava, no pokračoval som. „Úplne stačí nejaká minerálka.“

„Ešte niečo slané a nejaký film. Prosím, aspoň to mi neodopri.“ Bol som si istý, že urobila psie oči. Och musela byť pri tom krásna. Dlhé kučery by jej splývali okolo tváre a veľké gaštanové oči by mala vyvalené v prosbe.

„Dobre. A ešte jedna otázka. Kde vlastne si?“ zasmial som sa.

„A kde si ty?“

„V tom hoteli kde bola párty.“

Zvonivo sa zasmiala. „Tak potom nechápem prečo na teba míňam kredit. Pokojne som mohla zaklopať na dvere oproti,“ znova sa zasmiala. Vlastne sa chichúňala aj počas hovorenia.

Zachechtal som sa. „O chvíľu som u teba. Ahoj,“ rozlúčil som sa, počkal si na to, kedy sa mi aj ona pozdraví sa zložil som. Asi tridsať sekúnd som len tak sedel a nevedel sa vzchopiť. Až potom som si uvedomil, že som strapatý, smradľavý a celkovo vyzerám ako ožratý škrečok. Začal som bežať po celej hotelovej izbe, rýchlo sa vyzliekať a popri tom som oblečenie zanechával všade kadiaľ som prešiel. V rýchlosti som sa osprchoval. Ani som si nestihol užiť tú teplú vodu stekajúcu po mojom tele. Zakrútil som si osušku okolo bedier rýchlo sa snažil vysušiť vlasy a popri tom sa navoňať. Vbehol som do spálne, zhodil zo seba osušku a začal sa obliekať. No skončil som pri boxerkách, pretože som nevedel usúdiť čo si mám obliecť. Košeľa by asi nebola príliš vhodná. Na tielko sa mi zdalo zima, takže nakoniec som si obliekol biele tričko s červenými rukávmi, ktoré som ukradol Liamovi. Natiahol som si ešte rifle, ako- tak si upravil vlasy a spokojný so svojou rýchlosťou som v ruke s balíčkom pukancov a minerálky za sebou zabuchol dvere. Pred jej dverami som sa ešte dvakrát zhlboka nadýchol a rázne zaklopal. Otvorila mi doširoka usmievajúc. Trocha som sa mýlil, keď som si predstavoval jej psí pohľad, pretože vlasy mala zopnuté v nedbalom drdole. Na sebe mala oblečené čierne legíny a slabo zelený svetrík, ktorý by jej bol odhaľoval nahé plecia, no mala pod ním biele tričko na hrubé ramienka.

„Už som myslela, že ťa pôjdem hľadať,“ uškrnula sa a na privítanie ma objala. Jej vôňa mi uviazla v nose a celé dni som sa jej nevedel zbaviť. Nie žeby mi to prekážalo. „Nič si nosiť nemal,“ odula sa. „To ja som ťa pozývala.“

„Zobral som iba to na čo som narazil. A nehovor mi, že nemáš rada maslové pukance,“ priložil som jej ich pod nos.

„Hmm... Voňajú chutne. A sú teplé,“ usmiala sa. „Poď dovnútra,“ pokynula mi. Posadil som sa na posteľ, na ktorej sa toho toľko stalo, no pamätal som si to iba ja. Diana si sadla vedľa a spýtavo sa na mňa zapozerala.

„Čo je?“ opýtal som paralyzovaný jej pohľadom.

„Nič. Ja len... Zdáš sa mi.. ja ani neviem. Smutný?“ Smutný?! Veď práve v tej chvíli som bo jeden z najšťastnejších ľudí na svete. Bol som osamote s mojou.... Platonickou láskou? Nie, čo si to nahováram. S dievčaťom, ktoré ma priťahovalo. Je pravdou, že som si uvedomoval, že z toho nikdy nič nebude, no aj tak.

„Ja nie som smutný,“ protestoval som.

„Nemyslela som teraz, ale celkovo. A dnes doobeda najviac.“

„Ochhh,“ zabručal som. „Neprebrali sme to už?“

„To áno, no skutočnosťou je, že ti aj tak neverím.“ Chcel som protestovať no nepustila ma k slovu. „Neboj sa, už to nebudem riešiť, pretože mám pocit, že to tak nechceš. No nemôže mi zakázať pokúšanie o to, aby si bol šťastný.“

„Vážne? A ako to chceš dokázať?“ spýtal som sa so smiechom  v hlase.

„Ja to dokážem,“ zaprisahala sa. Pokrútil som nad jej odhodlanosťou hlavou, no aj tak som sa zachechtal.

„Aký film si pozrieme?“

„Romantika, komédia, fantasy alebo niečo úplne iné?“

„A prečo nie horor?“

„Pretože tých sa bojím. A ja som povedala, že ťa rozosmejem a nie, že z teba urobím môjho ochranára, kryt na oči a vec na upokojenie.“

„Ale mne by to neprekážalo.“

„V žiadnom prípade,“ ofučala sa.

„Dobre. Tak potom všetko okrem Love Actually.“

Zvonivo sa zasmiala. „Ani sa nemusím pýtať prečo. Čo tak mrcha učiteľka? Alebo Harry Potter? Či Friends with benefits? Alebo prci prci prcičky?“ koketne zaklipkala očami a hneď na to sa rozosmiala.Ona to asi tak nebrala, no všetko koketné, rozkošné a celá ona mi na srdci nechávala hlboké stopy.

„Všetko z toho som už videl. Ale najviac z tejto ponuky sa mi páči Prci prci prcičky,“ zaškeril som sa.

„Zayn, ty perverzák,“ pohoršene sa zasmiala. „Ja chcem Mrcha učiteľka.“

„Veď ani to nie je slušný film.“

„To je jedno.“

„Prci.“

„Mrcha.“

„Prci,“ zavrčal som a pristúpil na jej hru. Zakrútila hlavou a zapínala už to čo chcela ona. Vytrhol som jej ovládač z ruky a so smiechom sa jej uhýbal. Hodila sa na mňa a načahovala sa po mojej ruke, ktorú som mal nad hlavou.

„Urobme kompromis,“ zaskučala.

„Aký?“

„Zapneme si Friends with benefits.“

„Platí.“ Zapli sme ho a asi po desiatich minútach sa ku mne nahla a začala šepkať do ucha.