New Life 19

Sorry, že taká krátka, no nestihla som ju dopísať. Dúfam, že vám to neprekáža. ;)

Neviem ako som sa tvárila, no predpokladám, že naštvane, pretože všetci na mňa upierali pohľad. Asi sekundu na to za nami zaparkovalo auto s ostatnými a z neho vybehol naštvaný Tom nasledovaný Larou a mamou. Ani ja som už nemohla sedieť v aute. Prudko som otvorila dvere a rozbehla sa za nimi. Chalani na nás len tupo zízali. Nevedeli čo sa deje. Ako prvý sa spamätal Harry a preplietol si so mnou prsty.

„Ty!“ naštvane naňho ukázal.

„Tom? Lisa? Deti, čo vy tu robíte?“ šokovane sa nás spýtal.

„To by si nám mal povedať ty, otec!“ to slovo som naňho vypľula ako tú najhoršiu nadávku.

„Ja tu bývam.“

„Tak ty tu bývaš?! A to, že sme tu bývali my, no ty si od nás odišiel a potom si nás ešte aj vykradol, to ťa nezaujíma?! Tento dom sme predali niekomu inému, určite nie tebe. Kvôli tebe sme sa museli odsťahovať!“ nahnevane naňho ukazovala mama.

„Ale, nerob scény Lisa.“

„Ja že nemám robiť scény?!“ skríkla pri čom jej divne preskočil hlas. To naznačovalo, že pohár trpezlivosti sa jej prelial.

„Mami, upokoj sa,“ chytila som ju za ruku.

„Ďakujem Diana, ale toto si musím vyriešiť aj keby som potom mala dostať inkfart,“ povedala jemnejším hlasom, no ten sa razom zmenil, keď sa otočila na otca, inak povedané mne odporného podrazáka. „Tipujem, že si tu s tou štetkou s ktorou si ma podviedol, však? A máte tu aj vaše dieťa?“

„Miláčik prečo tá žena na teba kričí?“ z kuchyne ktorá viedla na verandu sa ozvala práve spomínaná žena a za ruku viedla asi trojročného chlapčeka s veľkými hnedými očami  a blonďavými kučerami, ktoré zdedil po otcovi. Keby som ho videla len tak na ulici, hrozne by sa mi zapáčil. No teraz to tak nebolo. Aj keď on za to nemôže.

„Spíte spolu v našej spálni? V našej posteli asi nie, pretože som ju dala spáliť! Taký si mi bol hnusný!“

„Robert! Kto je to?“ spýtala sa ho tá žena.

„Moja ex manželka. Nič si z toho nerob. Ona je už na odchode, však?“

„Tak to ani náhodou! Ja som tu prišla aby som si obzrela MOJU záhradu!“ skríkla.

„Lenže na to už nemáš právo. Nie sme už manželia a na cudzí pozemok bez dovolenia prísť nemôžeš. Takže prosím ťa choďte preč, kým na vás nezavolám políciu.“

„Mami, poďme preč,“ chytila som ju za ruku. „Tento idiot má očividne problémy so psychikou  a asi aj s rozumom. Nezaslúži si naše rozčuľovanie.“ Vedela som ako veľmi chcela vidieť svoju záhradu. Veľmi ju milovala a s majiteľmi domu, ktorým ho predala sa dohodla, že si ju bude môcť prezrieť, kedy bude chcieť. No teraz to nešlo. No čo nie je, môže byť.

„Myslím, že to už vieš dosť dlho a možno si to aj tak chcel, no potrebujem ti to oficiálne povedať do očí. Už pre mňa nie si otcom. Si špina najväčšieho kalibru a pre mňa si mŕtvy,“ zhnusene povedal Tom a napľul mu do tváre. Lara mu ešte ukázala prostredník.

„Niektoré deti sú z rozvodu skormútené, pretože stratila jedného rodiča. No ja som z toho nadšená. Už pre mňa neexistuješ,“ vychrstla som mu to do tváre, otočila sa na päte a nastúpila do auta. Otec sa nezmohol ani na slovo, tobôž nie na zotretie sliny z tváre. Len tam tak stál a zarazene sa pozeral za odchádzajúcim autom.

„Takže toto bol tvoj otec?“ spýtal sa Harry.

„Nie, toto už nie je môj otec. Toto je človek, ktorý s nami bohužiaľ niekedy býval v jednom dome a mám v sebe nejaké jeho gény. Fuj.“

„Tak, kde ideme teraz?“ spýtal sa Zayn, ktorý chcel prerušiť tú zlú náladu v aute.

„No, najprv do nemocnice a potom do našej krčmy. Tam by nás mali čakať moji kamaráti, ktorý ešte nevedia, že som tu,“ monotónne som odpovedala.

„Ale no tak, kde máme tu usmievavú Dianu?“ spýtal sa zozadu Louis.

„Tá ostala pred našou ulicou,“ zamrmlala som.

„Damn,“ zaklial Louis. „Musíme ju nejako rozveseliť. Harry, začínaš!“ zavelil.

„Prosím, len to nie. Žiť ešte chcem,“ zaprosila som.

„To malo akože čo byť?“ zasmial sa Harry.

„Že nevieš šoférovať a zabávať naraz,“ so smiechom vysvetlil Zayn.

„Ale prosím ťa,“ odfrkol Harry. Zapozeral sa na vozovku a potom z ničoho nič otočil hlavu ku mne, pohodil vlasmi, no nakoniec iba pokrútil hlavou  a rozosmial sa. „Mali ste pravdu. Proste to nejde.“

„Stop the trafic and let them through!“ skríkol zozadu Louis. „V tejto chvíli celkom výstižné, nie?“ povedal už pokojným tónom.

„Vas happenin?“ zakričal Zayn. „V tejto chvíli tiež celkom výstižné,“ uškrnul sa a ja som vybuchla do smiechu. Bolo to spontánne.  Kto by sa z nich nesmial?

„Aleluja,“ zalamoval rukami Louis.

Práve sme sa ocitli pred budovou nemocnice. Bola menšia ako tá v Londýne, no vždy sa tu o nás výborne postarali. Vnútri sme sa spýtali kde leží Rose Pierce a vybrali sa za ňou na štvrté poschodie.