Epilóg

Takže predsa som to stihla ešte aj dnes! :D Takže ... Úplne posledný príspevok o Diane a Harrym. Budú mi naozaj chýbať. Zvykla som si na nich. A možno aj vy. No pevne verím, že pri mojom blogu ostanete a bude sa vám páčiť aj môj ďalší príbeh, ktorého názov ešte nemám vymyslený... 

Tiež by som chcela aby ste si pozreli tento blog http://sari-stories-about-one-direction.blogspot.sk . Je naozaj úžasný a Sarita píše neuveriteľne krásne. Zamilujete si to tak ako aj ja ;)

Môj frajer ešte za čias najlepšieho kamaráta mi sľúbil, že mi raz kúpi plyšáka, aby som sa mala k čomu túliť. Viete ako som ho brala vážne. Takých rečí som už počula ... No aké bolo moje prekvapenie, keď sa včera objavil aj s veľkým plyšovým psíkom :3 Zablahoželal mi k zajtrajším narodeninám a asi 10 min sme tam len stáli pod dáždnikom, plyšák medzi nami a sme sa s mini prestávkami bozkávali. Úprimne, všetkých okoloidúcich som mala v pažiiii. Okrem bezdomovca ktorý najprv poznamenal niečo na účet plyšáka a potom, že vyzerám ako Kleopatra (WTF?! Od kedy je Kleopatra kučeravá?) :D ako pomenoval priateľa, to neviem, pretože to bolo niečo fakt divné, no začínalo sa to na R.. Ronaldo to nebol :D .. Ale proste.. Waau :)

Prológ by mal byť zajtra ;)

Všetky komentáre som si prečítala a všetkým vám patrí jedno veľké ĎAKUJEM :) A zároveň PREPÁČ, že epilóg je až teraz :D

Len tak ležať na pláži, počúvať smiech detí a šumenie mora po tých dlhých rokoch stresu mi padlo neuveriteľne dobre. A nie len mne. Veľa sa za tých pätnásť rokov zmenilo.  S ťažkosťou som sa vyšvihla z deky a bez slovka sa vybrala do mora. Postavila som sa na breh a nechávala sa unášať radosťou, keď ku mne dorazila vlna a obmyla mi chodidlá. Ostatní členovia nášho výletu boli všade-možne roztrúsení aj so svojimi deťmi. Len my sme ostali verní pláži a kúpaniu sa v mori. Mali sme radšej potulky mestom večer, keď bolo všetko vysvietené a na prechádzku pamiatkami sme si vyhradili iné dni. Nemusíme s nimi predsa byť každý deň.

„Mama!“ vyskočila na mňa zozadu Anna Rose a pevne mi objala nohy. Jej straší brat Samuel, ktorý by mal byť príkladom sa na mňa zavesil spredu.

„Deti moje,“ smiala som sa. „Bežte sa hrať do vody. Už nie ste takí ľahkí, aby som túto záťaž v pohode zvládala.“ Pohladili ma po brušku a vybrali sa šantiť do vody. Bolo pohladením na dušu pozorovať ako si to užívajú a vedomie, že je všetko fajn.

„Ako sa má malá Mary?“ pristúpil ku mne zozadu Harry a hladil ma po brušku.

„Vynikajúco. Asi aj jej prospieva pobyt pri mori. Je taká .. pokojná,“ usmiala som sa a vytočila hlavu pre pusu, ktorej som sa v momente dočkala.

„A ty sa máš ako?“ usmial  sa a zastrčil mi kučery za ucho.

„Sme tu, živí a zdraví. Kariéra nám ide ako má. Zatiaľ sme sa nezabili s tvoji..“

„Našimi bratmi... Už sme svoji dvanásť rokov, mohla si si na to zvyknúť,“ uškrnul sa.

„Tak sme sa nezabili s našimi bratmi ani ich manželkami, ich deti sú tiež rozkošné. Všetko je v naprostom poriadku.“

„A?“

„A čo?“

„Nepovedala si to najdôležitejšie.“

„Čo ako?“ nechápala som.

„Ako sme na tom my.“

Prekrútila som očami. „Ako by sme na tom asi boli,“ uškrnula som sa. „Milujem ťa, no to všetci vedia.“

„Ja to len rád počúvam. Vtedy mi dochádza, že táto krásavica je naozaj moja. A, že nám vynosila dve deti a tretie nosí pod srdcom.“

„A?“

„A čo?“

„Nerob sa, že nevieš,“ smiala som sa. Pokrútil hlavou, na čo som sa ofučala. Na plné kolo sa rozosmial. Potom zvážnel a pozrel sa mi do očí.

„A milujem ťa, samozrejme,“ uškrnul sa a nežne ma pobozkal.

KONIEC