Prológ- There was a reason

Tadadá, a je tu vytúžený prológ :D Dala som ho len takto. Proste taký kratší. A nechcem, aby vás odradila drsnosť. Budem rada, ak pri mne zotrváte čo najdlhšie :) Prvá, úvodná časť bude zajtra. Dnes ju už nestihnem. Tak verím, že vás prológ neodradí ;)

Chcem sa poďakovať Štepi. Ona vie za čo presne. No aj za všetko. Za úplne všetko sa jej chcem poďakovať a najmä za to, že je. By ste neverili ako veľmi ma dojala na narodky. Fakt, Ďakujem :)

Taktiež chcem popriať veľa šťastia maturantom a deviatakom. Nestresujte, vy to dáte! ;)

Nádej zomiera posledná. U mňa bola táto veta veľmi dôležitá. A šla ruka v ruke s: Nikdy sa nevzdávaj. Nemohla som sa vzdať nádeje, že môj život bude lepší. Aj keď, nie veľa ľudí by môj život psychicky zvládlo. Teda, aspoň ten jeden osudný deň. Sama sa čudujem, že som nespáchala samovraždu. Veď som už nemala prečo žiť, nie? No teraz som rada, že som tak neurobila. Samozrejme, nič už nebude také ako bývalo. Nikdy už nepocítim určité city, no spoznala som človeka, ktorý môj život robí lepším. Človeka, ktorý mi spríjemňuje dni, týždne, mesiace a pevne verím, že aj roky rokúce. Bez neho by som bola na dne. Bez neho by som už nebola. 

No môj životný príbeh, ktorý je pre pochopenie môjho správania počas príbehu dôležitý, sa začal v onen spomínaný osudný deň.