There was a reason 3

Ufff... týždeň nebola časť? I´m so sorry, pretože napísanú ju mám už od piatka :DDD Teda, bola v zošit, len nie v pc ;) .. Ospravedlňujem sa za moju lenivosť. Sľubujem, že sa polepším O:)

Tešíte sa na prázdniny? Ja veľmi :) .. teda na oblievanie nie. Asi sa zabarikádujem v izbe :D

Túto časť venujem mojej milovanej Štepi, s ktorou nám dnes nevyšlo "randíčko", keďže som musela upratať babke dom -_- Tak, nech sa páči a kvôli tebe budem písať častejšie :*

Potom ako som oficiálne nasťahovala do bytu, začala som si hľadať prácu. Prešla som fastfoody, od výmyslu svete a nikde nič. Prečo žiadnu umelecky nadanú osobu s výbornou skončenou strednou školu nikde nepotrebujú? Ani v McDonalde?! Tobôž nie v obchodných centrách. O Starbuckse nehovoriac. A to sa ma popravde veľmi dotklo. Nechceli ma prijať do mojej vysnívanej kaviarne.  Šla som do knižníc, obchodov s umeleckými potrebami, no ani tam ma nevzali. Ako posledné som si nechala Nando’s . Aj to mi len odporúčal Pool, pretože o tejto „fastfood-reštaurácie“ (ako som to rada nazývala) vie asi všetko, keďže tam je skoro stále.

Keď som tam vošla, bolo tam plno. Asi tam tak zle nevaria. Pravdu? Troška ma to odradilo. To sa  budem za každým zákazníkom uháňať? Radšej som mohla ísť robiť taxikárku. Aspoň by som spoznala ulice Londýna.

Pozrela som si jedálny lístok a zarazili ma ceny. To všetci tí ľudia na to mali?! Na Slovensku by toto zariadenie neprežilo. Buď by museli znížiť ceny alebo všetkým zvýšiť platy. Neviem čo je pravdepodobnejšie. Ha-ha.

A viete čo? Oni ma tam prijali. Surovo prijali. Nastúpiť som mala od pondelka a keďže bol piatok, veľa času  mi neostávalo. Zvyšný voľný čas som si kreslila. Portréty slávnych, prírodu, budovy.. Všetko čo som videla. A VŠETKO som zavesila na Twitter.

Nastal pondelok a tým aj môj nástup do práce. Bolo to nezvyčajné. Donedávna som sa ešte tešila na výšku a teraz budem predavačka, čašníčka a upratovačka v jednom. Do práce som si vzala aj skicár a ako správny umelec som cez prestávky namiesto jedenia, kreslila. Nezdá sa vám to už šialené? Že stále kreslím? No ja vám dám vysvetlenie. Keď človek kreslí a nekreslí len mechanicky, no dáva do toho aj dušu, nemyslí na nič iné. A ja som potrebovala očistiť myseľ od tej špiny, ktorá sa tam spred zopár týždňov nahromadila. Potrebovala som si čistiť telo i myseľ a práve kreslenie mi dávalo duševnú očistu. Takú ako som potrebovala. No bohužiaľ zabudnúť sa nedalo.

Počas dňa sa u nás vystriedala kopa ľudí. Od milých čo nechávali prepitné cez držgrošov o čakali aj posledný cent a sťažovali sa, po úchylákov, ktorí ma pohľadom vyzliekali. Z tých mi bolo nanajvýš zle, prechádzali mnou zimomriavky a slzy sa mi tisli do očí. Privádzali mi dotieravé myšlienky, ktoré sa začali zbierať a včely na med. Tak veľmi som ich chcela odohnať... Vedela som, že táto práca nebude nadlho.

Jedného dňa som sa ako obvykle prihlásila na Twitter a sledovala čo je nové. Medzitým som si ako zvyčajne kreslila a popíjala šálku čaju. Prezrela som si kto ma followol a tweety kde som bola označená alebo či ma niekto neretweetol. Predsa, bolo by veľmi dobré keby niekto zdieľal moje kresby. Len čo som si to otvorila, zasvietila mi pred očami profilová fotka. Ryšavé vlasy, zelená bunda.. Musí to byť on. Pozrela som sa na meno. Ed Sheeran ... vás.followol. Zomrela som. Naozaj. Najprv som zamrzla na jednom mieste, následne vyskočila a ako šialená začala skákať po celom byte. Vrieskala som, smiala, plakala a stále si overovala či je to pravda. Bola. Krásna pravda. Keď som sa po pol hodine upokojila, prezrela som si ďalšie „upozornenia“ ešte stále s úsmevom na perách. A zrazu som znova zamrzla. ON.MI.RETWEETOL.JEHO.PORTÉT. On... čo urobil?! Nastal znova ten istý proces. No nevedela som sa upokojiť viac ako polhodinu. Keď sa mi to podarilo, sťažka som na to klikla. Bol pod tým komentár. Kreslíš nádherne. Keď  tu budeš, ozvi sa mi ;)

V tento deň som po už po tretíkrát zomrela a ktovie koľkokrát ma takýto proces ešte čaká... Rozhodla som sa mu napísať. Bola by som blázon, keby som to neurobila. Nie? Dlho som to formovala, no nakoniec z toho vzniklo jednoduché:

Som tu, ahoj :) a veľmi pekne ďakujem :)  Nedala som tam veľa smajlíkov?! Áá, moja platonická láska sa mi ozvala.

Ach, už som myslel, že sa nedočkám. Ahoj J. Ako dlho kreslíš? On mi odpísal!!!!!!

No ... V podstate od malička.

A profesionálne?

Profesionálne? Tak nekreslím.

Hm... Nechceš to zmeniť? Páčia sa mi tvoje kresby.. Ach, máš skype? Tu sa to nedá.

Jasné. Ema Majeska.

Za chvíľu ma tam máš. Len si musím nejaký účet vyrobiť. Potom ho hneď zmažem :P

Neboj, aj tak by som ho nikomu nedala ;)

TO SNÁĎ ANI NIE JE MOŽNÉ!!!!