New life 47

Viem, že mala byť včera, no blogger sa rozhodol protestovať.

Diana

Mestečko pod nami začalo ožívať. Najprv sa rozsvietila jedna ulica, potom sa to nejak divne zatáčalo, vyzdvihovalo, znova zatočilo až rovno sa spojilo so začiatkovým bodom. A čo z toho vzniklo? Jedno krásne veľké vysvietené srdce. Potom sa zažali aj ostatné svetlá a srdce zmizlo v hromade iných svetiel. No bolo to nezabudnuteľné.

„Harry,“ vzdychla som s úsmevom na perách.

„Ľúbim ťa,“ šepol a nežne ma pobozkal.

„To ty?“

„Nebolo to tak ťažké. Len som musel zistiť ktoré svetlá treba zažať a v akom poradí. A stačilo ísť za primátorom mesta. On to všetko vybavil,“ usmial sa. Bola to krásna chvíľa, deň, výlet. No ja som vedela, že to musí raz skončiť a potom možno prídu problémy. Teda, nemusí to tak byť. No ktovie.

Po troch dňoch sme sa presťahovali k Anne a tá si nás užívala ako najviac šlo. Aspoň raz za deň za nami prišla mamka, Lara a Tom. Chceli si náš užiť. Všetci spolu sme si rozumeli, no musel prísť aj čas lúčenia. Najprv sme šli za Mary a oznámili sme jej, že má záhradníka. Bola z toho nadšená. Vrúcne  nás objala, povedala zopár poučných a hrejivých slov a šli sme sa rozlúčiť domov. Zbalené tašky nás už čakali v hale a naša rodina bola zostúpená. S každým sme sa vyobjímali. Tom si ma pritisol až trikrát. Darmo, dvojča sa nezaprie. Mamka a Anne ma mačkali tiež dosť dlho. Uvedomovala som si, že ich dlho neuvidím a to ma bolelo. Tisli sa mi slzy do očí, no vedela som, že ich musím potlačiť. Náš týždenný pobyt ukončili dve slová Šťastnú cestu.

Zaparkovali sme pred domom. Chvíľu sme ešte čakali v aute a odhodlávali sa do toho dažďa. Stierače nestíhali, tak Harry vypol motor.

„A sme doma,“ uškrnul sa.

„Sweet home,“ usmiala som sa.

„Sweet weather.“

„No akoby nie. No už som si na to zvykla. Poďme dovnútra,“ vzdychla som a vybehla z auta. Dážď ma celú zmáčal, no ja som usilovne behala k dverám. Našťastie bolo odomknuté, takže som rozrazila dvere a znova sa ocitla v suchom prostredí. Asi sekundu na to za mnou dobehol aj Harry.

„Tašky vyberiem neskôr,“ zasmial sa a zavrel za sebou dvere. „Kde sú všetci?“ zamrmlal sám pre seba, vyzul na stred haly a šiel na poschodie. Len čo som sa vzorne vyzula na rohožku a Harryho topánky uložila na miesto, šla som za ním. Zhora sa ozývala hudba  a presnejšie to vychádzalo z Niallovej izby. Počula som tlieskanie, pískanie a smiech. Vošla som medzi nich a uvidela centrum zábavy. Lucy predvádzala rôzne tanečné kreácie, no len čo ma zbadala, prestala a rozbehla sa ku mne.

„Vzala ma! Cher ma vzala!“ kričala a smiala sa.

„Gratulujem ti Lucy,“ usmiala som sa. Tá zo šťastia vyskočila a rozbehla sa naspäť do stredu miestnosti. Zacítila som na sebe pohľad. Intenzívny, spaľujúci, sexy. Len čo sa mi s ním stretol pohľad, musela som sa odvrátiť. No on sa nedal odhovoriť. Prešiel z druhej strany miestnosti ku mne a zovrel ma vo svojom objatí.

„Chýbala si mi,“ zamrmlal mi do vlasov.

„Zayn,“ šepla som.

„Nič nehovor. Zajtrajšok platí aj keby sa malo neviem čo stať,“ uškrnul sa  a odstúpil odo mňa.

Harry už skoro ráno odišiel. Zobúdzať sa sama v posteli sa mi nepáčilo. Už som si zvykla byť prebúdzaná sladkým bozkom. Takto som sa musela sama vyhrabať z perín, čo mi dalo riadne zabrať. V pyžame som zívajúc vyšla z izby a chcela som ísť za Lucy. Len tak dievčensky pokecať, pretože včera na to nebol čas. No na chodbe som sa zrazila so Zaynom.

„Och, prepáč,“ usmial sa a vôbec sami nezdalo, žeby mu to bolo ľúto. Práveže bol nadšený z toho, že ma stretol.

„Nevadí,“ zamrmlala som a chcela pokračovať k Lucy, no on mi zaterasil cestu.

„Poď na chvíľu ku mne do izby,“ chytil ma za ruku a ťahal za sebou. Chcela som protestovať, o vedela som, že to nebude mať výsledok. Podvolila som sa a sadla si na jeho posteľ. On zatiaľ zavrel za nami dvere a potom sa usadil oproti mne.

„Tak, čo si chcel?“

„Dnes o druhej máme to sľúbené stretko.“

„Ale...“ chcela som protestovať.

„Žiadne ale. Sľúbila si to a už to odvolať nemôžeš.“

„Môžem aspoň vedieť kde pôjdeme? A čo povieš ostatným? A čo Perrie?“

„Nechaj sa prekvapiť tým, kde pôjdeme. A ostatní sa nemajú právo miešať do môjho života. A Perrie? Ja som ju nechcel. Oni mi ju vnútili.“

„No je to dievča a má city!“ naštvane som sykla.

„A ja city azda nemám? Myslíš si, že som bol nadšený z toho, že mám s ňou chodiť? Že ty chodíš s Harrym a na mňa ani nepomyslíš?“

„To nie je pravda, že na teba ani nepomyslím,“ zamrmlala som so sklonenou hlavou.

„Nie? Vážne nie?“ šepol a prstom mi nadvihol hlavu. Prepaľoval ma pohľadom a čakala som kedy ma pobozká. Alebo, žeby som to aj chcela? Strhla som sa a vyskočila na nohy.

„O druhej ťa budem čakať v hale. Maj sa,“ rozlúčila som sa a rozbehla sa späť do mojej izby.