New life 50

Tadadá, nová časť! Zbytočne to budem obkecávať, len si to užite a komentáre potešia :) Nech viem čo mám vylepšiť.

 Diana

V tej chvíli som si predstavila môj svet ako domček z karát. Stačilo silnejšie vzdychnúť a celý sa rozpadol. A presne to sa stalo. Lenže stačil jediný pohľad na strápeného Harryho. Ako som mu to mu to mohla urobiť? Bolelo ma čo i len pomyslenie na to, že sme spolu skončili. On bol moja životná láska a zničila som si ju jediným hlúpym rozhodnutím. V tej chvíli som myslela, že zomriem. Že už ma k životu nepreberie nič. Nič som nevnímala, upadla som depresie, apatie, nenávisti voči sebe. Matne si spomínam, že Zayn so mnou triasol, niečo mi hovoril, no ja som ho nevnímala. Potom ma jemne zodvihol zo zeme, pevne ma objal a napoly niesol k pultu kde zaplatil a vonku ma pridržiaval aby som nespadla kým sme čakali na taxík. Vtedy som už neplakala ako tak. Nevládala som sa hýbať ani otriasať sa vo vzlykoch. Len sa mi z očí rinula jedna slza za druhou a nedalo sa to zastaviť. Keď nám zastavil taxík, Zayn ma tam musel naložiť. Moje svaly prestali poslúchať. Celú cestu sa mi Zayn snažil dohovoriť a mám taký pocit, že sa aj za všetko ospravedlňoval. No on za to nemohol. Alebo možno aj mohol, lenže ja som chcela všetku nenávisť čo vo mne rinula na seba. Nenávidela som len a len seba. Keď nám taxi zastavil pred domom, chcela som vynadať Zaynovi za to, že ma priviedol tu, no vlastne ani nemal na  výber. Na to aby objednal izbu v hoteli nemal dostatok peňazí a inde som nemala kam ísť. Vedela som, že už je čas sa pozviechať a aspoň sa posnažiť to vysvetliť to Harrymu, no ja som nevládala. Všetko ma bolelo. Moja duša bola rozletená na všetky strany a ja som nemala silu zbierať tie a hľadať tie kúsočky. Odmietala som vystúpiť z auta. Taxikár už strácal nervy, no ja som vedela, že takto pred nich ísť nemôžem. Horko-ťažko som prinútila zdvihnúť ruku a utrieť si slzy. Prehrabla som si vo vlasoch a ďakovala Bohu že som si dala vodotesnú špirálu. Ešte trocha som to tam predýchavala a po chvíli sa odhodlala vystúpiť. Zayn zaplatil a hneď ma nasledoval. Chcel ma podoprieť, no ja som ho hneď odohnala. Vedela som, že mi chcel iba pomôcť, no v tej chvíli by to mohlo iba všetko zhoršiť. Keď sme vstúpili dnu, všimla som si, že dole nikto nie je. Vykrikovali niečo na poschodí, no prekrikovali sa, takže sa mi to zlievalo do celku, ktorému som vôbec nerozumela. Pomaly so zatajeným dychom vyšla hore. Pred dverami boli chalani aj s Edom. Ako prvý sa ku mne otočil Liam. Pozrel sa na mňa asi najsmutnejším a najsklamanejším pohľadom ako sa dalo. Ako druhý sa otočil Louis pri mne iba smutne pokrútil hlavou, no keď zbadal aj Zayna, vyskočil zo stredu diania a chňapol ho za tričko

„Čo si to urobil?“ zavrčal so všetkou zlosťou v hlase. Lámalo mi to srdce. Určite nenávidia aj mňa. Všetko sa stalo len a len kvôli mne.

„Ja.. ja.. to nie je tak ako si to myslíte,“ snažil sa obrániť no videla som, že aj jeho bolí tá očividná nenávisť.

„Lenže ja fakt chcem vedieť čo sa stalo! Harry mi iba fňukal do ucha Diana, Diana a ten  podliak Zayn! Okamžite to vyklop,“ zavrčal a pritisol ho k stene.

„Najprv sa upokojte. Potom vám to poviem.“ Nemohla som to už viac vydržať. Všetkých som odstrčila a odomkla dvere náhradným kľúčom od izby. Nechala som si ho urobiť od kedy Harry ten svoj stále strácal.

„Opovážte sa tam za mnou čo i len pokúsiť vojsť a neprajte si ma,“ zavrčala som pre zmenu ja a rýchlo vkĺzla do izby. Hneď som za sebou aj zamkla. Keď som sa otočila, tak ak som ešte mala aspoň trocha srdca, tak v tom momente sa rozpadlo na miliardy kúsočkov. Izba bola prevrátená, jeho aj moje šaty boli po zemi, kufre vybraté a v strede izby sedel schúlený on. Chcela som k nemu pristúpiť a objať ho. No aj tak by to nemalo zmysel, len by ma odohnal.

Natriasal sa vo vzlykoch a ani nenadvihol hlavu. Bol to hrozný pohľad. Keď som vedela, že to všetko som spôsobila ja. Človeku ktorého milujem. Nechápala som ako som to mohla urobiť. Pochytila ma druhá vlna nenávisti a depresie. Teda, iba znova vyplávala na povrch. Chcela som sa tam zrútiť a plakať tiež, no bola som si istá, že to by nám vzťah nezachránilo. A ja som musela urobiť čokoľvek preto, aby to nebolo zničené úplne.

„Harry, môžem ti to vysvetliť?“ šepla som. No on mi neodpovedal. „Harry,“ šepla som nástočivejšie a trochu sa mi zatriasol hlas. No stále neodpovedal, len ďalej plakal. A to ma bolelo väčšmi ako by mi vynadal do štetiek, špín alebo keby mi povedal, že ma nenávidí. Všetko to by bolelo menej a ako pozorovanie toho ako sa trápi. Vtedy som sa neovládla, pristúpila blízko k nemu, zviezla sa na kolená a váhavo ho pohladila po chrbte. Pod mojím dotykom sa striasol, preto som mu po chrbte ešte zopárkrát prešla rukou. No potom bez varovania vyskočil a tým ma odsotil.

„Nedotýkaj sa ma,“ zavrčal celý uplakaný.

„Harry, nechaj ma ti to vysvetliť,“ hlesla som zronená.

„Tu nie je čo vysvetľovať. Podviedla si ma. Ako si len mohla?“ zašepkal v koncoch.

„Nie je to tak! Môžem ti to vysvetliť?“

„Vieš čo, vysvetľuj si čo len chceš. Horšie mi už nikdy nebude, takže je mi to jedno.“ Tejto šance som sa chytila ako záchranného kolesa a všetko mu vysvetlila. Od toho opitia až po dnešok. Len bozk som pozmenila. Teda, povedala som, nasledovné. „Pobozkali sme sa len raz. Z akého dôvodu to urobil Zayn to neviem, no ja som sa neodtrhla hneď len kvôli tomu, že ma zaujímalo či  budem niečo cítiť. A potvrdilo sa mi, že nie. Bolo to akoby som bozkávala brata. Pri každom tvojom bozku mnou otriasa, všetko vo mne vybuchuje a oblieva ma horúčava. Pretože ťa ľúbim,“ hlesla som.

„Ľúbiš? A preto si mala zápletku so Zaynom? S mojim najlepším kamarátom, bratom?“ Presne toho som sa bála. Že to pochopí takto. Aj keď, takto to bolo pravdivé. No v jeho očiach sa od začiatku rozprávania niečo zmenilo. Ešte stále bol zronený, šialene smutný, no zbadala som tam nádej. To bolo jediné čo dodávalo nádej aj mne. „Diana, choď preč, chcem byť sám,“ šepol a šiel si sadnúť na zem do najoddialenejšieho kúta. Vedela som čo je jeho slová znamenali. Musela som odísť. No úplne. Začala som si zbierať šaty do zeme a hádzala som ich do kufra. Niektoré som ich nechala, pretože by sa mi ani nemali kde zmestiť. Z kúpeľne som zhrabla všetky moje veci a ani som sa neobťažovala ich vložiť do nejakej tašky. Keď som so slzami v očiach zazipsovala kufor a postavila sa na nohy, obzrela som sa ešte naposledy za Harrym. Sedel tam s nohami schúlenými pod bradou a zrak upieral do neznáma.

„Zbohom,“ zavzlykala som a vyšla s kufrom von. Jediný kto pred dverami sedel, bol Louis. Len čo ma zbadal, vyskočil na nohy a spýtavo no zároveň s výčitkou na mňa zazeral.

„Idem domov,“ zasmrkala som. „Ale prosím, vysvetli mu, že ho milujem a strašne ľutujem čo sa stalo. Nikdy ho neprestanem milovať... Tebe možno uverí,“ zamrmlala som a otočila sa na odchod. Vtedy ma zo zadu nečakane objal. „Ja viem ho ľúbiš, no jeho to bolí. Ale  budem ho podporovať a dúfať, že sa raz vrátite k sebe. Si ako moja sestra,“ zamrmlal a vtisol mi bozk na mokré líce. Roztrasene som prikývla a nechala ho, nech ide k Harrymu.