New life 48

Ahoj lásky! :)  Konečne som si našla čas na napísanie novej časti. A myslím, že už by to mohlo byť pravidelnejšie. Teda, od soboty, pretože zajtra to nepôjde a v piatok. Pfúúú, budem rada ak dôjdem v zdraví domov :D Takže prepáčte za tú dlhú prestávku a teraz si užite čítanie :)

A ešte jedna vec. Zajtra spievame pred učiteľmi, tak nám držte palce :)

Len čo som dorazila do izby, sťažka som sa oprela o dvere a pomaly sa spustila na zem. Znova som do toho spadla. Znova so Zaynom. Znova sa mi môže pokaziť vzťah. Prečo robím stále tie isté chyby? Nariekala som v duchu.

Koniec so sebaľútosťou! Rozhodla som sa a postavila na nohy. Pevným krom som vošla do našej kúpeľne, upravila sa a šla do kuchyne. Bola prázdna. Buď ešte všetci spali alebo niekde šli. Keď som sa pozrela na hodinky s poľutovaním som zistila, že to bude prvá možnosť. Bolo ešte len niečo po deviatej hodine. To tých spachtošov len tak nerozhodí. Rozhodla som sa, že im niečo uvarím. Veď keď tam už bývam, nech som im na nejaký osoh, nie? Zozbierala som všetko čo som našla a zistila som, že toho nebolo zase až tak veľa. Veľa zemiakov, nejaké mäso, veľká kopa mrkvy a zopár kusov nejakej inej zeleniny. No urobila som čo sa dalo. Pomedzi varenie som čítala knihu a najmä sa z hlavy snažila vytlačiť to, že sa chystám akoby podviesť Zayna. Hoc, nemuselo by to tak byť nie? Veď môžem si vyraziť s iným kamarátom von? Ak si odmyslím to, že sme sa bozkávali za Harryho chrbtom.

Asi o 11, keď už bolo všetko uvarené sa začal dom pomaly prebúdzať. Jediní ktorí sa neobjavili boli Niall a Lucy. Zayn, len tak pobehoval po celom dome a stále niečo hľadal. Dokopy som s ním ani nebola. Teda, nie žeby mi to vadilo. Alebo možno trochu.

„Diana, ja ťa asi milujem!“ prehlásil Louis, keď začal jesť a Liam horlivo prikyvoval.

„Je to úžasné,“ vysúkal zo seba prežúvajúc Liam.

„Mohlo by to byť aj lepšie, ak by ste tu mali rozmanitejšie veci. Človek by is myslel, že v dome superhviezd bude toho na výber veľa.“

„My sme špeciálne superhviezdy,“ zasmial sa Louis a vyprskol pri tom trochu jedla na stôl. S ospravedlňujúcim úsmevom to utrel rukou a tú si vytrel do nohavíc.

„Prasa,“ pokrútila som hlavou a smejúc sa šla do izby pripraviť. Nechcela som sa pripravovať nejak precízne. Ale zase nechcela som byť ani škaredá. Musela som urobiť trošku aj dojem. Vlasy som si nechala voľne spustené a na tvár si dala trochu mejkapu. Oblečenie som si vzala to čo mi prišlo prvé pod ruku (rozhodovala som sa asi 20 minút medzi troma verziami)

Za päť minút dva som vyšla z izby, pred ktorou ma už očakával Zayn. „Si.. krásna,“ vzdychol, keď si ma premeral pohľadom.

„Ďakujem,“ zamrmlala som a vykročila dolu schodmi.

„Hej, počkaj ma!“ skríkol a dobehol za mnou.

„Ako tam ideme?“ spýtala som sa cestou po schodoch.

„Zavolal som nám taxi,“ usmial sa a zoskočil z posledného schodu.

„Hej, hej, hej! Kde sa tak ženiete?“ zastavil nás podozrievavo Louis. Prebehla mnou triaška. Veď v jedinom okamihu by to všetko mohlo prasknúť.

„Chcel som niečo kúpiť Perrie. Chápeš, za to že som bol k nej tak hnusný. Na znak nového začiatku,“ uškrnul sa Zayn.

„Ach tak,“ pokýval hlavou. „Konečne si dostal rozum. Bežte a kúpte niečo pekné,“ zasmial sa a vrátil sa do kuchyne. Ja som zatiaľ neveriacky pozerala na Zayna.

„Čo je?“ uškŕňal sa. „Hádam si si nemyslela, že nemám vymyslenú výhovorku. Možno som debil, ale nie až taký,“ zachechtal sa a obliekol si kabát. Ja som si zatiaľ obula čižmy a potom tiež kabát.

Vonku nás už čakal taxík. Nasadli sme do neho, Zayn šoférovi podal papierik s adresou a s úsmevom sa otočil na mňa. „Máme si veľa čo povedať.“

„Nie som si istá, či  budeme rozprávať o tom istom.“

„Tak ja si ti v prom rade budem musieť k niečomu priznať.“

„Priznať?“ nechápavo som sa na neho pozrela.

„Všetko sa dozvieš v pravý čas,“ vzdychol si a pozrel sa von oknom.

Taxík nám zastavil pred neveľkou budovou no s obrovským nápisom Café. Hemžilo sa tam kopa ľudí. Mamičky s uplakanými deťmi, zamilované páriky či už mladých alebo starých ľudí.

„Poď,“ popchol ma Zayn dovnútra. Otvoril mi dvere a mňa oviala úžasná vôňa kávy a čaju.

„Box na rezerváciu Zayn Malik,“ zahlásil nás nejakej pani. Tá nás s úsmevom a profesionalitou zaviedla do daného boxu. Začínalo mi byť hrozné teplo, preto som sa vyzliekla a Zayn po mne zopakoval.

„Takže čo si mi to chcel povedať?“ spýtala som sa na rovinu, keď sme už mali objednané a pomaly si odchlipovali z našich hrnčekov.

„Fakt chceš začať touto témou? Je to toho toľko čo by sme si mohli povedať..“ snažil sa zahovoriť.

„Zayn, ani to o čom sa chcem rozprávať ja nebude dvakrát príjemné, tak začni.“

„Lenže potom možno naštvaná alebo zdeprimovaná odídeš.,“ zosmutnel.

„Okey, tak ti v skratke poviem moje a hneď na to ty, platí?“ Prikývol a ja som spustila. „Myslím, že by sme sa nemali stretávať osamote. Neprospieva to mne ani tebe. Ty si musíš nájsť iné dievča, a možno si si už aj našiel, len si to nechceš pripustiť. Veď Perrie je zlaté dievča. Ja som s Harrym a ľúbim ho. Takže preto navrhujem, aby sme to všetko skončili.“

„Asi by predsa bolo lepšie, keby som najprv hovoril ja,“ zašepkal.

„Vyklop to. Potrebujem to počuť a ty povedať.“

„Fajn... Pamätáš sa na tú noc, kedy ste sa s Harrym pohádali kvôli Ollymu?“ spýtal sa. Akoby som si to mohla nepamätať. Teda, aspoň tú časť noci. Prikývla som. „A pamätáš si aj to, že som bol s tebou na izbe a tam sme sa opili?“

„Pamätám sa, že sme sa šli opiť a potom až tú tupú bolesť v hlave. A že si bol zamknutý v kúpeľni.“

„Tak to malo svoj dôvod. Vieš...“

„Počkať. Ty si nemal okno?“ neveriacky som vydýchla.

„Nie. Takže .. Trošku som ťa začal bozkávať, skončili sme v posteli a ..“

„Čože?! My sme spolu spali?“ vykríkla som možno trocha hlasnejšie ako som mala. Skontrovala som územie a sykla naňho.

„Pšššt. Nie, nespali sme spolu. Zavolal mi Harry a potom som sa spamätal. Teda aj ty, no potom čo som odišiel do kúpeľne si stiahla zvyšok fľaše a ta trochu si ma chcela znásilniť. Preto som spal vo vani. Nebol som si istý, či by som sa ovládol a nepodľahol. A nechcel som podraziť kamaráta.“

„Bože.. Čo som to urobila,“ vzlykla som a slzy sa mi tlačili do očí. Nemyslela som si, že by som niečo také mohla urobiť ani pod vplyvom alkoholu. Vtedy sa ku mne prisunul Zayn a vtisol mi bozk na slzy.

„Zayn?“ šepol mne tak známy hlas. „Diana?“