New life 49

Harry

Odišiel som už skoro ráno. Diana ležala v divnej polohe roztiahnutá na posteli a potichučky vydychovala. Bola tak krásna. Jej dokonalé kučery boli poprehadzované okolo hlavy a jeden prameň jej padal do očí. Čo najjemnejšie som vzal medzi prsty a prehodil ho dozadu. Ešte som ju pohladil a vtlačil na líce bozk. Potichu som si vzal zo zeme nohavice, natiahol si na seba a zo skrine si vzal prvé tričko čo mi padlo pod ruky. Zapol som si hodinky ktoré ležali na nočnom stolíku. Bolo ešte len šesť hodín. No ja som musel ísť. S Edom sme mali všetko dohodnuté.

Ani som neraňajkoval. Len som si urobil kávu a vyrazil. Nasadol som so auta a zamieril k Edovi do štúdia. Našiel som ho sedieť za stolom a okolo neho ležala kopa pokrčených papierov. Teda, vlastne ležal. A mierne si pochrapkával. Ako sa to vezme. Tie papiere sa pod vplyvom jeho dychu nadvihovali a následne znova padali. Takto sa to opakovalo dokola.

„Čau, brácho,“ buchol som ho so smiechom do ramena. S preľaknutím vyskočil a rozospato sa pozeral okolo.

„Ach, Harry. Ahoj,“ zamrmlal a pretrel si oči. „Už som niečo pripravil. Kde som to len ...“ začal sa prehrabávať v tej veľkej kope papierov, ktoré neboli pokrčené. „Ach,“ vzal do ruky útržok papiera o ktorom by som si nikdy nebol pomyslel, že sa tam bude ukrývať nejaké veľdielo. „Nestihol som toho veľa, no .. ty mi to pomôžeš dokončiť. Veď ide to tvojej Diane,“ ospalo sa uškrnul.

Settle down with me

Cover me up

Cuddle me in

Lie down with me

And hold me in your arms

And your heart's against my chest

Your lips pressed in my neck

(Usaď sa so mnou

Zakri ma

Maznaj sa so mnou

Ľahni si ku mne

A drž ma v náručí

Cítim tvoje srdce na mojej hrudi

Tvoje pery tlačiace na môj krk)

„Ďakujem ti Ed,“ usmial som sa. „Ešte na tom zapracujeme.“

„Dnes vytvoríme hit, kamoš,“ zasmial sa a začal hľadať gitaru. Do druhej sme mali napísaný celý text. Ja som sa chcel pustiť hneď aj do hudby, no keď som si všimol zúboženého Eda, radšej som to nechal tak.

„Prepáč, no veľmi som sa nevyspal. Mal som dlhú noc. Neskočíme si na kávu?“ navrhol Ed.

„Jasné,“ rozhodne som prial. Tiež by mi jedna či dve kávy bodli. Ed si pretiahol cez hlavu svoju zelenú mikinu, obliekol si vetrovku ja taktiež a nasadli sme do môjho auta. Vzal som ho do našej kaviarne. Teda, nie žeby nám patrila, no všetci sme ju milovali. Jednoduchý nápis Café sa vynímal na maličkej budove. No kávu a personál tam mali nezameniteľný.

„Akú chceš? Skočím pre ne,“ navrhol som.

„Dvojitú čiernu bez cukru,“ zahlásil. Prikývol som, v aute nechal zapnuté rádio a šiel nám pre kávy. Uvádzačka sa milo pozdravila.

„Ách, pán Styles. Čo ste si to naplánovali?“ usmiala sa. Trochu som ju nechápal, preto som to nechal tak.

„Dnes si idem len pre objednávku. Môžem?“ usmial som sa.

„Jasné,“ nechápavo prikývla. Prečo sú všetci dnes tak nechápavý. Šiel som k pultu, ktorý obsluhoval nejaký mladý chlapec.

„Poprosím dve dvojité čierne bez cukru,“ objednal som a oprel sa o pult. Sledoval som hemžiacich sa ľudí. Myslím, že väčšina bola zavretá v boxoch. Dokonca sa mi zdalo, akoby som počul hlas Diany. No nezdalo sa mi to možné. Veď by mala byť doma, nie? No potom som začul výkrik. A Dianine výkriky poznám najlepšie. Keď je vykoľajená, tak jej trošku preskočí hlas a proste toto by som si nepomýlil.

„Hneď som späť,“ zamrmlal som a vybral sa za vychádzajúcim hlasom. No už som nepočul jej hlas, ale chlapca. Chlapca, ktorý mi bol zhodou náhod skoro bratom.

„...a tak trochu si ma chcela znásilniť...“ začul som. A už som to nevedel dostať z hlavy. Ozývalo sa mi to dokola v hlave. Moja Diana... Môj Zayn... Oni dvaja... Tí parchanti. Ako mi to mohol urobiť. „Zayn?“ neveriacky som šepol. A ako mi to mohlo urobiť dievča, ktorému som dal všetku moju lásku. Takto ma podrazila. „Diana..“ vzdychol som v tej najväčšej mizérii.

„Harry,“ začul som vzlykajúci hlas Diany. Potom v boxe nastal pohyb a roztvorili sa na ňom dvere. Zbadal som jej dokonalú no práve uplakanú tvár. Za ňou sa mihol tieň toho podrazáka. Aj na jeho tvári som zračil utrpenie a ľútosť.

„Harry, ja ti to vysvetlím!“

„Nechcem počuť ďalšie lži.“

„Nechaj si to vysvetliť! Nie je to tak ako si myslíš!“ nariekala.

„Nie?!“ vykríkol som a v očiach ma pálili slzy. „Ako to potom je? Si tu s mojím najlepším kamarátom a on ti tu vykladá ako si sa naňho vrhla. Dofrasa, veď je to zvrátené.“

„Harry, nechaj ma ti to vysvetliť. Prosím, prosím. Poďme sa niekde v pokoji porozprávať,“ prosila ma pomedzi usedavé vzlyky.

„Harry. Má pravdu. Potrebuješ vysvetlenie,“ objavil sa za ňou Zayn a ospravedlňujúco sa mi zapozeral do očí.

„Ty,“ zasyčal som pomedzi zuby. „Máš ešte odvahu sa ku mne ozývať? Potom čo si urobil? Čo ste urobili obaja? Zmiznite mi z očí!“ zakričal som. Vedel som, že tá posledná veta nemala zmysel. Musel som odísť ja. So srdcom rozbitým na milióny kúskov. Dianine vzlyky sa len znásobili. No bol som presvedčený, že už ju tam Zayn upokojuje. Moje srdce strašne bolelo. Mal som pocit, akoby sa už nikdy nemalo dať dohromady. Nikdy som sa necítil tak hrozne. Nechápal som ako mi to mohla urobiť. Bol som presvedčený, že ma miluje. Bez duše som prechádzal okolo pultu. Mal som pocit, že na mňa ten čašník, barman či kto to bol, kričal, no ja som ho nevnímal. Ani som sa neotočil. Len inštinktom som sa pobral von, bez pozdravu odišiel a bez kávy vošiel do auta.

„Hééj, kamoš. Kde máš ká..“ zasekol sa. „Harry? Čo sa deje?“ spýtal sa. A týmito slovami mi po tvári začali stekať slzy. Chcel som si ich zotrieť, no nemal som na to silu. Nevládal som ani pozdvihnúť ruku.  Za každou slzou prichádzala ďalšia a ďalšia. Celý vodopád sĺz. No ani to nedokázalo vyplaviť tú bolesť ktorú som pociťoval.